Bazilika San Vitale (iné názvy pozri nižšie) je oktogonálny chrám zo 6. storočia v talianskom meste Ravenna. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a byzantskej architektúry v západnej Európe, s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára Justiniána I., ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Ďalej sa predpokladá, že odráža štýl Chrysotriklinia Veľkého paláca z ktorého sa vôbec nič nezachovalo. Otvory horného poschodia sú členené trojoblúkovými arkádami. A pozdĺžny chór sa nachádza na východe. Na protiľahlých stranách chóru sa nachádzajú známe mozaiky, ktoré zdobia vnútorné steny a stropy s vyobrazením cisára Justiniána I. a jeho manželky Theodory v sprievode ich družín a postavami zo Starého a Nového zákona, boli silne ovplyvnené remeselnou prácou na chrámoch v Konštantínopole. Obzvlášť zaujímavé sú mozaiky na strope chóru, ktoré znázorňujú Božieho Baránka medzi rastlinami a zvieratami. Fresky vo vnútri chrámu pochádzajú z obdobia baroka, vytvorené boli v rokoch 17781782. Chrám bol rozšíreným systémom Chrámu svätého Sergia a Bakcha, i keď niektorí odborníci tvrdia že v ňom vidia svojbytnú architektúru, ktorá je prvým dokladom západoeurópskej architektúry ranného stredoveku. Stavba chrámu bola započatá v roku 526 na príkaz ravennského biskupa Ekklésia (lat. Ecclesius) počas vlády ostrogótskej kráľovnej Amalaswinthy a vysvätený bol v roku 547. Chrám bol zasvätený mučeníkovi svätému Vitálovi Milánskemu, ktorý bol zároveň aj patrónom mesta. Ravenna bola predtým hlavným mestom Západorímskej ríše a hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva. Výstavba chrámu predznamenala zvýšený záujem Byzantskej ríše o túto oblasť, ktorá vyvrcholila krátko na to zriadením Ravennského exarchátu, bol administratívnou jednotkou Byzantskej ríše na Apeninskom polostrove, na obranu proti rozpínavosti Longobardov. V roku 1960 udelil pápež Ján XXIII. chrámu, ako výnimočnej cirkevnej stavbe historického a cirkevného významu, čestný titul bazilika minor. Ravenna In: Church of San Vitale In: Spolu s ďalšími ôsmimi pamiatkami v Ravenne bola bazilika zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, v rámci lokality Ranokresťanské pamiatky v Ravenne.

Názvy tal. Basilica di San Vitale skrátený tvar: San Vitale Chrám San Vitale alebo Kostol San Vitale Bazilika svätého Vitála, Chrám svätého Vitála alebo Kostol svätého Vitála

História výstavby Výstavba chrámu v 6. storočí Chrám San Vitale na rozdiel od ostatných kostolov v Ravenne výrazne prezentuje prvky ranokresťanskej a byzantskej architektúry. Tento oktogonálný ranokresťanský chrám je podobný Chrámu svätého Sergia a Bakcha v Konštantínopole, ktorý bol postavený približne v rovnakom čase za vlády cisára Justinána I. Existuje veľa aspektov, ktoré vyvolávajú neistú situáciu s presným datovaním výstavby chrámu a jeho spojenia s Konštantínopolom. Stavba chrámu bola započatá v roku 526 na príkaz ravennského biskupa Ekklésia (lat. Ecclesius) po návrate z Konštantínopolu. Výstavbu chrámu teda 26 000 solidov (približne 16,37 kg zlata) financoval akýsi Julianus Argentarius. Meno Argentarius naznačuje, že mohlo ísť o vysokopostaveného úradníka alebo bohatého obchodníka či bankára. Inak sa o ňom vie veľmi málo. Okrem San Vitale v rovnakom období sponzoroval aj výstavbu Baziliky Sant'Apollinare v Classe. V chráme sa dodnes nachádza nápis spoluzakladateľa Juliana a tiež malý mramorový relikviár na ktorom sa nachádza nápis: JULIANUS ARGENT(ARIUS) SERVUS VEST(ER) PRAECIB(US) VEST(RIS) BASI(LICAM) A FUNDA(MENTIS) PERFEC(IT). Dva nápisy z chrámu, ktoré uvádza historik Agnellus, pomáhajú objasniť úlohy biskupa a jeho donátora. Prvý nápis sa nachádzal v átriu chrámu a bol zhotovený zo strieborných smaltovaných kamienkov (tesserae). Druhý nápis bol vytesaný do mramoru a vyobrazený v nartexe.

náhľad|Prierez Baziliky San Vitale v Ravenne

S výstavbou chrámu sa začalo za biskupa Ekklésia. Po smrti ostrogótskeho kráľa Theodoricha v roku 526 sa práce na chráme spomalili. Napriek tomu, že Ravenna bola vtedy hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva, za vlády kráľovnej regentky Amalaswinthy, výrazne rástol politický vplyv Byzantskej ríše. Chrám bol vysvätený až v roku 547 biskupom Maximiánom z Ravenny. Dlhé obdobie výstavby chrámu bolo spôsobené pravdepodobne gótskou vojnou a Justiniánskym morom. Biskup Viktor pravdepodobne zohral dôležitú úlohu pri výstavbe Chrámu San Vitale, pretože jeho monogramy sa nachádzajú na obvodových stenách chrámu. Ďalší monogram biskupa Viktora sa nachádza v severnej galérii a grécky monogram Juliana v južnej galérii. Nedá sa presne povedať, ako ďaleko pokročili práce na kostole pred Ekkléziovou smrťou, ale jeho rola bola natoľko dôležitá, aby bol zobrazeným aj v mozaike apsidy. Pravdepodobne sa veľmi nepokročilo okrem vykonania prípravných prác na vykopaní miesta a príprave základov alebo ich časti. Zdá sa, že tieto práce sa vo veľkej miere uskutočnili za biskupa Viktora, možno aj potom, čo byzantská armáda v roku 540 obsadila mesto, čo by ešte poskytlo dostatok času na dokončenie budovy a jej výzdoby do roku 547. Toto viedlo k diskusiám či bol Chrám svätého Sergia a Bakcha dokončený, keď biskup Ekkésius opúšťal Konštantínopol. Naznačuje to, že to nemohol slúžiť ako priamy vzor pre Chrám San Vitale. Existujú podobné ranokresťanské chrámy zo skoro podobnými pôdorysmi, ako je napríklad Bazilika San Lorenzo v Miláne a Chrám San Constanza, ktoré tiež mohli ovplyvniť architektúru oboch chrámov.

náhľad|Interiér Baziliky San Vitale

Táto oktogonálna stavba má priemer okolo 40 m, zatiaľ čo jeho osemhranný naos má osem vnútorných exedier spojených oblúkmi, ktoré podopierajú kupolu. Kupola má priemer 9 m a výšku 28,7 m a je osvetlená ôsmimi veľkými oknami, ktoré poskytujú priame svetlo do naosu chrámu. Sedem exedier je členených na dve poschodia. Prízemie a horné poschodie je členené trojoblúkovými arkádami (pozri: trifórium). Stĺpy v hornom poschodí sú o niečo kratšie ako stĺpy na prízemí, ktoré slúžia na zvýraznenie pocitu vertikality. Svetlo zo všetkých týchto strán vytvára hru svetla a tieňa v interiéri celej stavby. Na strane ôsmej exedry je oblúk vedúci k zdobenému vysoko klenutému chóru a apside s kruhovým interiérom a polygonálnym exteriérom. Apsida má tri široké okná na úrovni terénu a nad apsidou v časti chóru sa nachádza trifórium. Apsidu lemuje dvojica malých rotundovitých kaplniek s obdĺžnikovým arkosóliom.

Kaplnky slúžili okrem iného aj ako mauzóleum. Južná kaplnka slúžila ako mauzóleum ravennských biskupov Ekklésia, Ursicinusa a Viktora. Na juhozápade sa nachádza dvoj apsidový nartex, ktorý bol kedysi spojený s átriom. Medzi nartexom a naosom chrámu sa nachádzajú dva tzv. esonartexy v tvare trojuholníka, ktoré sa pripájajú k schodisku veží. Exonartex a esonartex nadväzujú asymetricky k osi chrámu pravdepodobne kvôli existujúcej stavbe alebo ulici, ktorá bránila výstavbe väčšej výstavbe nartexu na ose chrámu. Okolo chrámu sa nachádza aj vonkajší oporný systém, ktorý zaisťoval stabilitu a rovnomerne rozloženie tlaku kupoly.

Je zrejmé, že architektúra a výzdoba Chrámu San Vitale bola priamo ovplyvnená najnovšími trendmi v Konštantínopole. Podobnosť s Chrámom svätého Sergia a Bakcha v pôdoryse a štýle s Chrámom San Vitale tu sú niektoré rozdiely. Všetky exedry v Chráme San Vitale sú polkruhové, zatiaľ čo exedry v Chráme svätého Sergia a Bakcha majú striedavý obdĺžnikový a polkruhový pôdorys s arkádami iba na úrovni galérie. Proporcie San Vitale sú tiež oveľa strmšie ako v Chráme svätého Sergia a Bakcha. Kupola San Vitale je predovšetkým vyrobená z dutých terakotových rúrok (tubi fittili) zasunutých jedna do druhej, a nie z tehlového muriva typického pre Konštantínopol. Chrám je do značnej miery zdobený mramorom z ostrova Marmara v blízkosti Konštantínopolu. Výzdoba chrámu sa inšpirovala konštantínopolskými vzormi, ktoré sa nachádzajú aj v Chráme Sergia a Bakcha. Chrám San Vitale využíva stĺpy so vzorom palmety na hlavici, ktoré sa ako prvé použili Kostole svätého Polyeukta v Konštantínopole postavenom krátko pred výstavbou Chrámu San Vitale. Murivo chrámu je tiež podobné byzantskému murivu, ktoré má skôr tenké tehly a široké maltové škáry ako krátke a hrubé tehly, ktoré sa v tom čase používali v severnom Taliansku. Meno a pôvod architekta je neznáme. Pravdepodobne neznámy architekt pracoval v Konštantínopole, ale pri výstavbe Chrámu San Vitale v Ravenne boli určite nevyhnutní prinajmenšom miestni remeselníci. Naopak, aj keď San Vitale postavil miestny architekt, je zrejmé, že veľa prvkov jeho štýlu bolo ovplyvnených alebo dokonca prenesených z Konštantínopola. Chrám bol postavený ako martýrium svätého Vitalisa Milánskeho, nie ako honosná kaplnka. Po dokončení bol Chrám San Vitale súčasťou pozoruhodného komplexu budov, ktorý zahŕňal komplex Kostol Santa Croce spolu s Mauzóleom Gally Placidie a Kostol Panny Márie Väčšej.

Stredovek a novoveké úpravy (7.20. storočie) vľavo|náhľad|Krížová klenba v ochodzi okolo stredového naosu chrámu

V priebehu storočí boli urobené rôzne zmeny v kostole a jeho výzdobe. Chrám San Vitale s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. V 10. storočí sa Chrám San Vitale dostal do vlastníctva benediktínského rádu. V stredoveku boli urobené určité zmeny v štruktúre stavby. Po roku 999 bola nad schodiskovou vežou na južnej strane postavená zvonica. Priestor v ochodzi okolo stredového naosu a v hornom poschodí galérie mal drevený strop, ktorý bol nahradený krížovou klenbou aby sa rozložil tlak kupoly, zatiaľ čo jej vonkajšie pilastre boli pridané možno koncom 12. storočia. Kvôli tlaku kupoly na múry stavby a novému systému klenieb v ochodzi, ktoré pravdepodobne narušili statiku chrámu a to až do tej miery, že v 11. alebo 12. storočí zo severnej strany bolo treba proti stĺpom postaviť dve prípory. Átrium pred Chrámom San Vitale nahradila krížová chodba. V druhej polovici 15. storočia bola na severnej strane postavená kaplnka Sacramento alebo Cappellone. V 16. storočí dostal kostol nový vstupný portál na východe a došlo k veľkej obnove chrámu. V roku 1688 zničilo zemetrasenie časť kláštora a južná veža chrámu ktorá plnila funkciu zvonice, ktoré boli následne v rokoch 16961698 prestavané. V roku 1754 bolo postavené Epigrafické múzeum a v roku 1775 bola postavená oválna kaplnka zasvätená svätému Vitálovi. Nakoniec v roku 1779 pribudla nová oválna kaplnka Piety. V. 18. storočí bolo ku kostolu pristavených niekoľko kaplniek. V rokoch 17801781 boli v tambure a kupole pridané fresky a veľká časť pôvodného mramorového obloženia stien bola odstránená. Barokové fresky v tambure a kupole zhotovili v rokoch 17781782 taliansky maliari Serafin Barozzi, Ubaldo Gandolfi a Jacopo Guarana. náhľad|Drevoryt G. Mantellia, Chrám San Vitale z roku 1900