Elena Kamenická (vl. menom Valéria Slivkárová, vydatá Lukáčová, * 31. október 1917, Spišské Vlachy† 4. február 1953, Košice) bola slovenská spisovateľka a dokumentátorka.
Životopis Narodila sa v remeselníckej rodine. Absolvovala strednú školu s maturitou v Košiciach. V rokoch 19351940 študovala na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). Pracovala na Ministerstve hospodárstva v Bratislave, neskôr prešla na Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre ekonomiku a hospodárstvo s pôsobiskom v Košiciach, kde bola dokumentátorkou Technického múzea. Po roku 1945 spolupracovala s Československým rozhlasom v Košiciach, pre ktorý pripravovala dramatizácie literárnych diel, prekladala a upravovala divadelné hry.
Tvorba Písala hlavne lyrickú poéziu, ale aj črty, fejtóny, poviedky, novely a na pokračovanie uverejnila román s ľúbostnou zápletkou. Publikovala v časopisoch Novosti (19361938), A-Zet (1937), Plameň (19371938), Nový Zemplín (1938), Elán (19391940), Slovenské pohľady (1939) a po sedemročnej prestávke v časopise Tvorba (v rokoch 19481949).
Jej autorskú osobnosť možno označiť ako „temnú múzu“. Tvorila horko ironické vyznania citu, plné výčitiek, ale aj vrúcne a tiché, akoby sa v nej bili dve bytosti. Zbierka Čierne stretnutie je nápadná vzdorom, „blasfémiou“ hrdinky, ktorá chce byť ženou „nielen žehnanou, ale aj prekliatou“ (v básni 12). Napriek rebélii sa však vyznačuje závislosťou od partnera. Hlboko ju oslovili verše francúzskej poetky Marceline Desbordes-Valmore (poetka patriaca ku skupine prekliatych básnikov), ale neinšpirovala sa ňou, keďže sa s jej tvorbou zoznámila až po vydaní zbierky Čierne stretnutie.
Dielo Čierne stretnutie : básne. Bratislava : Unás, 1941.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici