Toto je zoznam kampaní Süleymana I.
Legenda Stĺpce tabuľky (okrem poznámok a obrázkov) sú zoradené podľa symbolov šípok. Nasledujúci text poskytuje prehľad toho, čo obsahuje tabuľka a ako funguje triedenie.
#: počet kampaní, ktoré Süleyman osobne viedol. Nezahŕňa kampane vedené jeho vezírmi a admirálmi. Kampaň: názov kampaní (alternatívne mená pre niektoré kampane sú uvedené pod názvom) Zelená farba: Kampane v kontinentálnej Európe Červená farba: Kampane na Blízkom východe Modro-sivá farba: Kampane v Stredozemnom mori Dátumy kampane: časové obdobie kampane s otváracím a konečným dátumom každej kampane Poznámky: Cesta kampane, ktorá je napísaná malým písmom, popisuje presný smer Süleymana v konkrétnej kampani. Hlavná bitka/cieľ Süleymana je zvýraznená tučným písmom. Pod cestou kampane sa nachádza krátky popis kampane, ktorý sa týka všetkých významných udalostí. Obrázok: prezentovaný obrázok úzko súvisí s kampaňou, zvyčajne zobrazuje hlavnú bitku/cieľ
Kampane
#KampaňPitcher (1972), pp. 111–112.Dátum kapanePoznámkyObrázok1Belehrad18. máj 1521 – 29. august 1521Cesta kampane: Filibe (Plovdiv)–Niš–Belehrad–Semendire (Smederevo)Osmania sa pod Süleymanovým vedením pripravovali na dobytie pevnosti Belehrad. Ten naposledy bez úspechu obliehali osmanské vojská ešte roku 1456 na čele so sultánom Mehmedom II. proti oddielom pod velením uhorského miestodržiteľa Jána Huňadyho. Faroqhi (2008), p. 62. S posádkou iba 700 mužov a bez pomoci od Uhorského kráľovstva v auguste roku 1521 padol Belehrad do osmanských rúk.Imber (2002), p. 49.100x100bodBelehrad v 16. stročí2Rodos16. jún 1522 – 30. január 1523Cesta kampane: Kütahya–Denizli–Rodos–AlaşehirObliehanie Rodosu bolo druhým a nakoniec úspešným pokusom Osmanov o vyhnanie ródskych rytierov (Maltézsky rád) z ich ostrovnej pevnosti, a tým si zaistili osmanskú kontrolu nad východným Stredozemím. V lete 1522 vyslal Süleyman armádu asi 400 lodí, pričom osobne viedol stotisícovú armádu cez Malú Áziu až ku ostrovu.Kinross (1979), p. 176. Po päť mesačnom obliehaní Rodos kapituloval a Süleyman umožnil ródskym rytierom odísť.101x101bodObliehanie Rodosu3Moháč23. apríl 1526 – 13. november 1526Cesta kampane: Belehrad–Peterwardein (Petrovaradin)–Eszek (Osijek)–Moháč–Buda (Ofen)–Szeged(Szegedin)–Bécse (Bečej)29. augusta 1526, v bitke pri Moháči, boli kresťanské vojská vedené uhorským kráľom Ľudovítom II. porazené osmanským vojskom vedeným Süleymanom.Turnbull (2003), p. 49. Po tom, čo bol v bitke zabitý kráľ Ľudovít, sa Uhorské aj Chorvátske kráľovstvo stalo sporným územím medzi habsburskou a osmanskou ríšou. Zatiaľ čo šľachtici Uhorska a Chorvátska nominovali rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda I. za kráľa Uhorska a Chorvátska, Osmani ustanovili za kráľa Jána Zápoľského.Turnbull (2003), pp. 55–56. Po kolapse maďarského odporu sa Osmanská ríša stala hlavnou mocnosťou v juhovýchodnej Európe.Kinross (1979), p. 187.100x100bodBitka pri Moháči4Viedeň10. máj 1529 – 16. december 1529Cesta kampane: Moháč–Buda(Ofen)–Komorn (Komárom)–Győr–ViedeňPrvý pokus Osmanov o dobytie Viedne zlyhal v roku 1529.Turnbull (2003), pp. 49–51.Sander (1897), p. 49.Egemen (2002), p. 505. Za vlády Karola V. a jeho brata Ferdinanda Habsburgovci znovu obsadili Budín, avšak Süleyman získal znovu rýchlo kontrolu nad Budínom a na nasledujúcu jeseň obkľúčil Viedeň. Hoci to skončilo neúspechom, obliehanie signalizovalo vrchol moci Osmanskej ríše a maximálny rozsah osmanskej expanzie v strednej Európe. Kampaň možno považovať aj za úspešnú, pretože Ján Zápoľský mal až do svojej smrti vládnuť nad väčšinou Uhorska ako vazal Osmanov.Encyclopaedia Britannica, Expo 70 ed., Vol 21, p.388140x140bodObliehanie Viedne5Kőszeg (Güns)25. apríl 1532Cesta kampane: Eszek (Osijek)–Babócsa–Rum–Styria–Güns (Kőszeg)–Pettau (Ptuj)–Varaždin–PožegaDruhý pokus Osmanov o dobytie Viedne zlyhal v roku 1532.Wheatcroft (2009), p. 59. Po tom, čo Süleyman prekročil rieku Drávu v Osijeku, namiesto obvyklej cesty do Viedne odbočil na západ na Ferdinandovo držané maďarské územie. Po obsadení niekoľkých menších miest obliehal pohraničné mesto zvané Güns (Kőszeg). Podľa niektorých zdrojov bol Süleyman odrazený pri obliehaní Günsu.Thompson (1996), p. 442.Ágoston and Alan Masters (2009), p. 583. Na druhej strane boli chorvátskemu barónovi Nikolovi Jurišićovi, ktorý bol veliteľom mesta, ponúknuté podmienky nominálnej kapitulácie.Turnbull (2003), p. 51. V oboch verziách sa Süleyman stiahol po príchode augustových dažďov.Vambery, p. 298.
Hoci bol odrazený v Kőszegu a nepodarilo sa mu dobyť Viedeň, pretože Ferdinand a Karol sa vyhli bitke na otvorenom poli, zaistil si navyše svoju držbu v Maďarsku dobytím niekoľkých pevností.Akgunduz and Ozturk (2011), p. 184. Bezprostredne po stiahnutí Osmanov Ferdinand znovu obsadil spustošené územie v Rakúsku a Maďarsku.Black (1996), p. 26. Napriek tomu bola o rok neskôr s Ferdinandom uzavretá mierová zmluva.Turnbull (2003), pp. 51–52. Zmluva potvrdila právo Jána Zápoľského ako kráľa celého Uhorska, uznala však Ferdinandovo vlastníctvo tej časti krajiny, ktorá mala status quo. Konštantínopolská zmluva (1533)100x100bodPamätník obliehania Günsu (Kőszegu)6Perzia11. jún 1534 – 8. január 1536Cesta kampane: Konya–Sivas–Erzurum–Erciş–Tabriz–Sultaniye (Soltaniyeh)–Dargazin–Qasr-e Shirin–Bagdad–Irbil (Arbil)–Zagros–Tabriz–Khoy–Lake Van–Amid–Urfa (Şanlıurfa)–Aleppo–Adana–Konya–IstanbulDobytie Bagdadu Süleymanom od Safíjovskej dynastie za vlády Tahmaspa I. bolo súčasťou vojny medzi Osmanmi a Safíjovcami (1532–1555).Cavendish (2006), p. 193. Bagdad bol získaný bez odporu, pretože Safíjovská vláda utiekla a nechala mesto bez ochrany.100x100bodMapa Tabrizu zo 16. storočia, Matrakçı Nasuh7Korfu17. máj 1537 – 22. november 1537Cesta kampane: Filibe (Plovdiv)–Uskup (Skopje)–Elbasan–Avlonya (Vlorë)–Korfu–Manastir (Bitola)–Selanik (Thessaloniki)Ako súčasť francúzsko-osmanského spojenectva vtrhli Osmani do južného Talianska do Apúlii Hoci Osmani vyvolali veľa teroru, Otranto a Brindisi vydržali. Pretože Francúzsko nesplnilo svoj záväzok, Süleyman opustil kampaň v Taliansku a viedol obliehanie Korfu proti benátskemu ostrovu Korfu. Bolo to súčasťou osmansko-benátskej vojny (1537–1540). Osmanom sa nepodarilo Korfu dobyť.Setton (1984), pp. 432–433.Kurat (1966), p. 49.100x100bodKorfu v 16. stotočí8Moldavsko9. júl 1538 – 27. november 1528Cesta kampane: Babadaği (Babadag)–Jasy (Iaşi)–SuceavaV roku 1538 napadol Süleyman Moldáviu.Shaw (1976), p. 100. Knieža Peter IV. Rareş ušiel do exilu v Sedmohradsku a Süleyman obsadil hlavné mestá Moldavska vrátane hlavného mesta Jasy (Iaşi). Za nového kráľa Moldávie vymenoval Ştefana.Iorga (2005), p. 356. (Vol 2) Süleyman tiež obsadil Suceavu a anektoval Besarábiu.100x100bodHrad Suceava9UhorskoaleboBudín20. jún 1541 – 27. november 1541Cesta kampane: Ofen (Budín)Keď Ján Zápoľský zomrel, Ferdiand si uvedomil príležitosť napadnúť Uhorsko.Akgunduz and Ozturk (2011), p. 185. Habsburgovci sa pokúsili o obkľúčenie Budína (1541), ktorému za podpory Süleymana vládla Izabela Jagelovská.Turnbull (2003), p. 52. Süleyman prevzal osobné velenie nad osmanskou pomocnou armádou, dostal sa do Budína a porazil Habsburgovcov. Süleyman pripojil Uhorsko k Osmanskej ríši a ustanovil Izabelu za kráľovnú regentku Transylvánie (turecky: Erdel).Iorga (2005), pp. 26–27. (Vol 3)100x100bodObliehanie Budína10UhorskoaleboGran (Ostrihom)23. apríl 1543 – 16. november 1543Cesta kampane: Eszek (Osijek)–Siklós–Ofen (Budín)–Gran (Ostrihom)–Tata–PešťV apríli roku 1543 sa Süleyman vrátil, aby dobyl maďarské mestá, ktoré prešli k Rakúšanom počas poslednej Ferdinandovej invázie. V auguste roku 1543 uspeli Osmani v obliehaní Ostrihomu (1543), po ktorom nasledovalo dobytie troch maďarských miest, ktoré poskytli lepšiu bezpečnosť pre Budín: Stoličný Belehrad, Siklós a Segedín.100x100bodObliehanie Ostrihomu11Perzia alebo
Irán29. marec 1548 – 21. december 1549Cesta kampane: Tabriz–Van–Muş–Bitlis–Amid (Diyarbakır)–Ergani–Harput (Elâzığ)–Amid–Urfa–Birecik–Aleppo–Hama–Hims–AntiochPočas vojnových konfliktov medzi Osmanmi a Safíjovcami bola Perzia zvyknutá útočiť na Osmanov zozadu. Pokúšajúc sa raz a navždy poraziť šáha, sa Süleyman pustil do druhého ťaženia proti dynastii Safíjovcov. Süleyman kampaň opustil s dočasnými osmanskými ziskami v Tabríze a Perzskom Arménsku, trvalou prítomnosťou v provincii Van a niektorými pevnosťami v Gruzínsku.100x100bodOpevnené mesto Van12Perzia alebo
Nachičevan28. august 1553 – 31. júl 1555Cesta kampane: Kütahya–Ereğli (kde Süleyman nechal popraviť princa Mustafu)–Aleppo (kde prezimoval)–Amid (Diyarbakır)–Erzurum–Kars–Karabağ (Nagorno-Karabach)–Nahçıvan (Nachičevan)–Erzurum–Sivas–Amasya (druhé prezimovanie)Süleyman začal svoje tretie a posledné ťaženie proti Safíjovskej ríši, v ktorom najskôr prehral a potom získal späť Erzurum. Osmanské územné zisky boli zabezpečené Amasyjským mierom v roku 1555. Süleyman vrátil Tabriz, ale ponechal si Bagdad, dolnú Mezopotámiu, ústie Eufratu a Tigrise a časť pobrežia Perzského zálivu.Kinross (1979), p. 236.138x138bodSulejman pochoduje do Nachičevanu13Szigetvár1. máj 1566 – 6. september 1566
Süleyman zomrel deň pred Osmanským víťazstvomCesta kampane: Siklós–Pécs–Szigetvár (6. septembra Süleyman zomrel)Počas osmanského postupu smerom na Viedeň a dozvedenia sa o úspechu Zrinského pri útoku na turecké táborenie pri Siklóse sa Süleyman rozhodol odložiť svoj útok na Jáger (nemecky: Erlau) a namiesto toho zaútočiť na Zrinského pevnosť pri Szigetvári, aby ho eliminoval ako hrozbu.Setton (1984), pp. 845–846.Shelton (1867), pp. 82–83. Počas obliehania Szigetváru zahynul pri chorvátsky veliteľ Nikola Šubić Zrinski a Süleyman zahynul v jeho stane z prirodzených príčin, deň pred víťazstvom Osmanov.Turnbull (2003) pp. 57 Dlhotrvajúci odpor v Szigetvári odložil v tom roku osmanský nátlak na Viedeň.Elliott (2000), p. 118. Aj keby Süleyman žil, jeho armáda nemohla v krátkom čase, ktorý zostal medzi pádom Szigetváru a začiatkom zimy, dosiahnuť veľa.100x100bodObliehanie Szigetváru
Süleymanovi protivníci
Referencie
Zdroj
Kategória:Vojny Osmanskej ríše Kategória:Zoznamy