Celestín Anton Radványi (pseudonymy: ERCÉ, ale aj E. Lorad, Anton Koltin, r.olec atď; * 20. marec 1911, Levice† 24. august 1978, Trenčín) bol slovenský spisovateľ, novinár, dramatik, libretista, prekladateľ, publicista, ilustrátor a jeden zo zakladateľov slovenskej životopisnej lexikografie.
Rodina otec Jozef Radványi (18851945), poštový úradník matka Anna, rod. Kalakayová (18901985) súrodenci: Hadrián (19182014), historik, publicista a bibliograf Aristid (19241944) Lotár (19302006), herec manželka Oľga, rod. Berkešová (19111997) synovia – Celestín ml. (19402010), horolezec a publicista, Peter (* 1947), hudobník, publicista a moderátor
Životopis Celestín Anton Radványi navštevoval ľudovú školu v Spišskom Podhradí, potom v Spišskej Novej Vsi, kde začal aj gymnaziálne štúdiá. Pokračoval v nich v Levoči a v Nových Zámkoch a v roku 1932 tu aj maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu. V rovnakom roku začal štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až do roku 1936, avšak štúdium nedokončil. Celý svoj život, okrem krátkeho obdobia po maturite, keď pôsobil ako učiteľ v Bánovskej Kese (1932), zasvätil novinárskej práci. Roku 1933 sa stal zodpovedným redaktorom regionálneho týždenníka Slovenský juh v Nových Zámkoch (1933), neskôr denníka Slovenská pravda v Bratislave (1936). V roku 1937 pôsobil ako korešpondent Slovenskej Pravdy a Slováka vo Varšave, kde sa venoval aj štúdiu novinárstva. V roku 1939 bol krátko redaktorom Gardistu. Počas tzv. Homolovho puču (9.3.1939) bol zatknutý a uväznený v Brne na Špilberku. V máji 1941 nastúpil do redakcie Slováka a v auguste až novembri toho istého roka pôsobil ako korešpondent na východnom fronte.
Prvé literárne i kresliarske práce mu zverejnili už ako jedenásťročnému v brnianskom týždenníku Nový Život. Od gymnaziálnych štúdií publikoval historické články v Slovenskom juhu, neskôr v slovenských a českých časopisoch a novinách: Rozvoj, Svojeť, Studentský časopis (Praha), Nástup, Opera (Brno), Týždeň rozhlasu (Praha), Hvězda, Vesna, Plameň, Kultúra, Slovák, Svoradov, Nový svet, Slovenská pravda, Katolícke noviny a i.
Knižne debutoval v roku 1932 zbierkou noviel Bieda. Popularitu u čitateľov si získal knižkou Mám sa výborne (1935) s úsmevnými poviedkami zo študentského života, ktoré si aj sám ilustroval. Ich pokračovanie pod názvom Z náhod a nehôd Maťa Babráka sa neskôr pravidelne objavovalo v časopise Plameň, vydávaného pre mládež Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.
V roku 1936 mu vyšli historické romány z čias protitureckých bojov V tôni polmesiaca a Mračná nad Novými Zámkami. V tom istom roku publikoval na pokračovanie v časopise Plameň aj historickú povesť zo 16. storočia Pomsta. Ďalší román na pokračovanie s názvom V tajných službách bol uverejnený v Slovenskej Pravde v roku 1937. V roku 19381939 vychádza román na pokračovanie Ondráš zbojník, opäť časopise Plameň, ktorého bol v rokoch 19361939 aj členom redakčnej rady.
Radványi sa už od detstva intenzívne zaujímal o históriu, k čomu mu poslúžila aj jeho znalosť cudzích jazykov. Jeho dlhoročné novinárske pátranie po slávnych stopách minulosti plus hlboké národné presvedčenie nakoniec vyústilo do zostavenia biografickej encyklopédie o živote a dielach významných slovenských rodákov Slovenská krv, ktorá vyšla v marci roku 1943 aj keď v knihe je uvedený rok 1942. Slovenská krv sa stala nielen prvým, ale na dlhé desaťročia aj jediným nadčasovo použiteľným špeciálnym životopisným slovenským lexikónom. Bola to prvá práca svojho druhu u nás, pričom treba zdôrazniť, že išlo o ojedinelý priekopnícky projekt jednotlivca a ďalšiu takúto prácu, ktorá vyšla až po 44 rokoch v podobe prvého zväzku Slovenského biografického slovníka, zostavoval veľký kolektív autorov. Motto Slovenskej krvi znelo: „Kto chce ozaj milovať svoj národ, musí veľa vedieť o ňom, i o jeho synoch!“ Slovenská krv bola po februári 1948 zakázaná a pripravené nové, doplnené vydanie nikdy nevyšlo.
Celo Radványi sa venoval aj dramatickej tvorbe a okrem niekoľkých jednoaktoviek bol autorom libreta populárnej operety Gejzu Dusíka Pod cudzou vlajkou (1940) či divadelnej hry Prievan (1940).
Bol vydavateľom a zodpovedným redaktorom prvého slovenského obrázkového týždenníka pre ženy, Úsmev slovenských žien a dievčat (19401941) a redigoval edíciu populárnych zošitových Moderných románov (19401944), ktoré vychádzali v týždennej periodicite.
Krátko po skončení II. svetovej vojny ho zatkli a z väznice Krajského súdu v Bratislave ho prepustili až v júli 1946. Hoci ho ľudový súd nakoniec oslobodil, musel sa aj s rodinou vysťahovať z Bratislavy a po krátkej zastávke v Trnave býval v Trnovci nad Váhom a v Bátovciach až do roku 1953, keď sa presťahoval znova do Trnavy. Medzičasom pracoval ako korektor v tlačiarni Pravdy vo Zvolene (1947), stal sa výkonným redaktorom a grafikom časopisu Obchod a práca v Nitre (19471948) a keďže nesmel publikovať pod vlastným menom, písal pod rozličnými pseudonymami a živil sa aj prekladmi. Na prelome rokov 1949 a 1950 bol krátko redaktorom Katolíckych novín v Bratislave, kam sa v roku 1953 opäť vrátil. Medzitým bol nezamestnaný a externe tvoril podnikové kroniky, inzerciu, reklamy a inú grafickú tvorbu najmä pre Slovenskú spoločnosť pre racionálnu výživu. V rokoch 19621968 pôsobil ako vedúci oddelenia propagácie a redaktor závodného časopisu Naše zrkadlo v národnom podniku Merina v Trenčíne. Neskôr, v roku 1968 sa znovu vrátil do redakcie Katolíckych novín, s ktorými spolupracoval aj po odchode do dôchodku v roku 1976. Zomrel na následky tragickej nehody v Trenčíne dňa 24. augusta 1978. Pochovaný je v Trnave na Novom cintoríne.
Literárna tvorba 1932Bieda (vlastným nákladom, Nové Zámky), zbierka noviel 1935Mám sa výborne (SSV, Trnava), úsmevné poviedky zo študentského života s vlastnými ilustráciami 1936V tôni polmesiaca (SSV, Trnava), historický román z čias protitureckých bojov 1936Mračná nad Novými Zámkami (Slovák, Bratislava), román na pokračovanie 1936Pomsta (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie 1937V tajných službách (Slovenská pravda, Bratislava), román na pokračovanie 1937Zbojníci (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie 19381939Ondráš zbojník (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie 1941Bomby nad Spišskou Novou Vsou (Študentské družstvo, Bratislava), dokumentárna publikácia 1942Slovenská krv (vlastným nákladom, Bratislava), lexikón významných slovenských rodákov 1944Keď rinčali zbrane (Globus, Bratislava), historická práca o účasti Slovákov v historických bitkách a vojnách. Všetky spomínané diela vyšli pod pseudonymom ERCÉ. 1957Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku (SSV, Trnava), publikácia o sakrálnych pamiatkach, vydaná pod pseudonymom E. LORAD. 1970Krása slovenských pamiatkových kostolov (Spolok sv. Vojtecha, Trnava), špeciálna obrazová publikácia s viacjazyčným textom. 1971Pod tureckými mračnami (Slavín, Bratislava), nové, prepracované vydanie historického románu Mračná nad Novými Zámkami 1975Vznešená krása v dreve (Katolícke noviny, Bratislava), práca o sakrálnych pamiatkach na Slovensku na pokračovanie
Dramatická tvorba 1940Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve 1940Pôjdeme letovať (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve 1940Robí sa šlágrový text (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve 1940Pod cudzou vlajkou, libreto k operete Gejzu Dusíka (premiéra 1. mája 1940 v SND v Bratislave). Opereta, kde si hlavnú úlohu MUDr. Holuba zahral František Krištof Veselý, i napriek svojej úspešnosti a skladbám ako „Dedinka v údolí“, „Saigon“, či „Nebozkané pery“, ktoré boli v dnešnom chápaní skutočnými hitmi, sa po vojne kvôli oslave slovenskej štátnosti dostala na index. Až v roku 2007 ju pri príležitosti stého výročia narodenia G. Dusíka znova uviedlo bratislavské Divadlo Aréna. 1941 – Prievan, divadelná hra so sprievodnou hudbou Mikuláša Košťála a Františka Schramma, ktorú inscenovalo Slovenské ľudové divadlo v Banskej Bystrici (premiéra 1.2.1941) 1958Stalo sa v našom mestečku (E. Lorad), rozhlasová hra, vysielaná rozhlasovou stanicou Praha II koniec 60. a začiatok 70. rokov - Kuruci, hudobná komédia s hudbou Ladislava Schramma, ktorá mala tri dejstvá a bola takzvaným dramatickým dieťaťom autorovej celoživotnej lásky k histórií. Radványiho libreto použil aj hudobný skladateľ Zdenek Cón, ktorý ale operetu nedokončil a z jej torza sa v rozhlasovom vysielaní iba sem tam ozve Kurucký tanec.
Preklady Rozhlasové N. Nosov„Miškova kaša“, rozhlasová hra pre mládež, Čs. rozhlas 1956, preložil a upravil C. A. Radványi Curt GötzTestament, Čs. rozhlas 22. júl 1958, preložil C. A. Radványi
Knižné Fabián, GyulaPoslední Indiáni. Obzor 1947, z maďarčiny preložil Anton Koltin Edícia Svetových autorov zv. 3 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra, August StrindbergVták Fénix (preložil: E. Lorad) Edícia Svetových autorov zv. 4 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra, Rudyard KiplingBez božieho požehnania (preložil: –oRa-) Henrich PontoppidanMocný krajčír (preložil –tin-) Selma LagerlöfováPrincezná z Babylonu (preložil: –Lo-Ra-) Henrich PontoppidanKameň mudrcov (preložil: –tin-) Novely svetových autorov / Edícia Svetových autorov zv. 6 - 10 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra, H. KrainsŠťastie Barbory Fontainovej (preložil: C. A. R.) Robert HichensBubeník púšte (preložil: kol.) Edgar Allan PoeZlatý chrobák (preložil: K. A.) Guy PeronVodca banditov (preložil: E. Lorad) Léon de TinseauPríležitosť (preložil: Anton K.) René BazinDebata (preložil: Anton K.) Jack LondonChlapské slovo (preložil: E. Lorad) Henry BordeauxMarcel sa vracia domov (preložil: E. Lorad)
Podľa bibliografie literárnej tvorby Cela Radványiho, ktorú k nedožitej sedemdesiatke v marci roka 1981 zostavili a napísali M. Hradný a P. Radványi, doplnili v roku 1988, súpis knižných, časopiseckých a redigovaných prác Celestína Radványiho má viac ako 4000 položiek. Okrem toho, že si väčšinu svojich kníh a novinárskych príspevkov aj sám ilustroval, jeho kresby uverejnili mnohé noviny, časopisy a kalendáre. Napríklad je autorom obálky, kresieb hlavičiek a celej grafickej úpravy kalendára Pútnik svätovojtešský na rok 1970, i na rok 1971. Presný počet uverejnených kresieb, ilustrácií, kreslených žartov a pod. sa už nedá zistiť ale je to určite štvorciferné číslo.
Spisovateľ a novinár C. A. Radványi, ktorý za minulého režimu patril k tým, čo mali byť zabudnutí a úplne vymazaní z našej histórie, bol znova objavený a rehabilitovaný až v deväťdesiatych rokoch a spoločenského uznania sa mu dostalo roku 1998, keď mu symbolicky udelili čestné občianstvo mesta Trnavy in memoriam.
Zdroje
Bibliografia literárnej tvorby Cela Radványiho. 1981. (rukopis)
rodinný archív
Kategória:Osobnosti z Levíc Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Libretisti Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry