Tajná cirkev (tiež podzemná cirkev, skrytá cirkev, ) predstavuje všeobecné označenie aktivít miestnej cirkvi, ktoré z dôvodu prenasledovania kresťanov v danej krajine nemôžu byť vykonávané verejne. Podľa miery represií je v tajnosti časť (napr. teologické štúdiá, výchova mládeže, vydávanie samizdatovej literatúry, vedenie náboženských spolkov či neformálnych komunít) alebo celá činnosť cirkvi (vrátane svätenia kňazov a biskupov). Navonok býva tajná cirkev označovaná ako súkromná náboženská aktivita.
Činnosti zaraďované medzi aktivity skrytej cirkvi sa dajú dohľadať najprv u prvotných kresťanov v Jeruzaleme, potom v antickom Ríme, neskôr u prenasledovaných veriacich naprieč dejinami až po prenasledovanie veriacich v Japonsku počas 17.-19. storočia, Mexiku začiatkom 20. storočia, v Španielsku počas občianskej vojny, v krajinách východoeurópskeho komunistického bloku v 2. polovici 20. storočia a v súčasnosti v Čínskej ľudovej republike. Skryté cirkevné štruktúry v niektorých krajinách pretrvávajú doposiaľ, vrátane Slovenska a Česka.
Skrytá cirkev v Československu Dejinný vývoj Počiatky fungovania skrytej cirkvi na území ČSR je možné dohľadať už v období Prvej Slovenskej republiky v práci kňaza Tomislava Kolakoviča. Rozvinutie skrytej cirkvi súvisí najmä s tajnou jezuitskou líniou biskupských svätení (od roku 1951), ktorá odovzdala apoštolskú postupnosť aj nejezuitským biskupom v roku 1967. Od tohto času sa skrytá cirkev na našom území delila na viacero vetiev: jezuitskú (rehoľnú) vetvu, gréckokatolícku vetvu a skrytú cirkev Koinotés.
Aktivity František Mikloško, pochádzajúci z jezuitskej línie, definoval tajnú cirkev v bývalom Československu ako „“všetko zo života cirkvi, začo hrozí zo strany štátu perzekúcia. Prednostne do nej patrili mužské a ženské rehole, ale súčasťou tajnej cirkvi boli tiež kňazi v pastorácii, ktorí, napríklad, rozmnožovali na farách samizdaty, dávali mladým ľuďom na chatách duchovné cvičenia a podobne“.
V rámci skrytej cirkvi v Československu boli vysvätené desiatky vlastných tajných biskupov aj stovky kňazov. Na Slovensku bolo vysvätených asi 150 rehoľných a približne rovnaký počet nerehoľných kňazov. Tajní kňazi z gréckokatolíckej vetvy a z Koinotés boli väčšinou ženatí. V týchto vetvách boli ženatí aj niektorí biskupi a svätenie na diakonát i presbyterát prijalo aj niekoľko žien.
Vedúce osobnosti na Slovensku PhDr. Felix Maria Davídek (19211988), tajný biskup od 1967 Dušan Špiner , PhD. (* 1950), tajný biskup od roku 1979 Ján Eugen Kočiš, tajný biskup od roku 1967 Ivan Ljavinec, tajný biskup od roku 1968 ThDr. Martin Hrbča, tajný biskup od roku 1968 ThDr. Nikodém Mikuláš Krett OSBM, tajný biskup od roku 1975 JUDr. Ján Marián Potáš OSBM, tajný biskup od roku 1973 Ján Krajňák , tajný biskup od roku 1971 ThDr. Bartolomej Urbanec , tajný biskup od roku 1975 Andrej Fogaš, tajný biskup od roku 1981 Anton Novobilský, tajný biskup od roku 1981 Oskar Formánek SJ, tajný biskup od roku 1972 Peter Dubovský SJ (19212008), tajný biskup od 1961 Ján Chryzostom Korec, SJ (19242015), tajný biskup od 1951 Pavol Hnilica SJ, tajný biskup od roku 1951 Dominik Kaľata SJ, tajný biskup od roku 1955 Silvester Krčméry (19242013) Vladimír Jukl (19252012) František Mikloško (* 1947)
Referencie
Kategória:Rímskokatolícka cirkev Kategória:Prenasledovanie kresťanov Kategória:Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku Kategória:Dejiny kresťanstva Kategória:Dejiny Česko-Slovenska Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Náboženské organizácie