Svätý Ióannes Mauropous (* okolo 990 / okolo 1000, Klaudiopolis (?), Paflagónia, Byzantská ríša† okolo 1075/1081/po 1082, Konštantínopol, Byzantská ríša) bol byzantský učenec a spisovateľ, mních a klerik, metropolita euchaitský. Bol významným učiteľom. V tridsiatych rokoch 11. storočia okolo seba zoskupil okruh významných byzantských vzdelancov. Jeho študentmi boli napr. Michaél Psellos či Ióannes Xifilinos. Ióannés Mauropus In: John Mauropous In: Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok si Grécka pravoslávna cirkev pripomína 5. októbra.
Mená Napr. v , prepis podľa PSP zo starogréčtiny: Ióannes Mauropous; iné prepisy: Ioannes Mauropous, Ióannés Mauropus , prepis podľa PSP zo starogréčtiny: Ióannes Euchaitón, iné prepisy napr.: Ioannes Euchaiton, Ióannés Euchaitón; prepis podľa novogréčtiny: Ioannis Efchaiton , prepis podľa PSP zo starogréčtiny: Ióannes Melanopous, iné prepisy napr.: Ioannes Melanopous, Ióannés Melanopous; prepis podľa novogréčtiny: Ioannis Melanopus
Ióannés z Euchaity, s prepisom podľa PSP: Ióannes z Euchaity Ján Mavrópous, Ján Mauropus, Ján MauropodosByzantská ríša. In: Pyramída, s. 519520
Životopis Ióannes sa narodil v maloázijskej Paflagónii. Presné miesto jeho narodenia nie je známe, niektoré náznaky však odkazujú na Klaudiopolis, kde mal byť biskupom jeho strýko. Jeho druhý strýko mal byť misionárom v Bulharsku. V mladosti mal Ióannes od svojich dvoch strýkov získať vynikajúce vzdelanie. Študoval rétoriku, logiku, metafyziku a etiku, zaoberal sa prírodnými vedami, matematikou, jurisprudenciou a latinčinou. Počas štúdií v Konštantínopole sa stal príslušníkom silnej vrstvy byzantských vzdelancov 11. storočia. Pôsobil ako ich učiteľ a spolužiak. Hodiny pôvodne poskytoval v súkromnom dome. Jeho hodiny navštevovala neskoršia konštantínopolská elita, vrátane učenca Michaéla Psella a neskorších patriarchov Konštantína Leichouda a Ióanna Xifilina. Pomáhal tiež s obnovou vysokého školstva v Konštantínopole, napísal štatút pre tamojšiu právnickú fakultu. Postupne sa stal sa obľúbencom mecenášskeho cisára Konštantína IX. Monomacha. Ako taký mal značný vplyv na byzantskú vysokú politiku. V roku 1047 počas svojej reči požiadal cisára o omilostenie povstalcov Leona Tornikia.
V roku 1050 sa sa za dosiaľ nevyjasnených okolností dostal so nemilosti a musel opustiť politické výslnie hlavného mesta. Bol vysvätený za biskupa a vymenovaný za metropolitu maloázijského mesta Euchaita. Podľa hagiografických zmienok mal miestnu diecézu duchovne pozdvihnúť a rozvinúť tamojšiu duchovnú správu. Nechal vystavať kláštor svätému Theodórovi z Tirónu, patrónovi mesta a podujal sa na reforme liturgickej animácie. Do Konštantínopola sa mohol vrátiť až na sklonku svojho života. Po návrate vstúpil do monastiera (niektoré zdroje uvádzajú Studios, iné spomínajú iné kláštory), kde dožil svoj život. Zomrel možno niekedy krátko po nástupe Alexia I. Komnéna na byzantský trón.
Dielo a myšlienky Vo svojej spisovateľskej činnosti sa venoval najmä poézii a rétorike. Napísal početné kázne, básne a epigramy. Zachovali sa tiež jeho početné listy (minimálne 77) a životy svätých (vita). Zachovaná je aj jeho práca v oblasti liturgických hymnov (kánonov). Veľká časť z jeho diel nebola dodnes publikovaná.
Jeho myšlienky nesú prvky kresťanského byzantského humanizmu a sociálneho cítenia. Odsudzoval militarizmus a presadzoval používanie rétoriky ako prostriedku pre zisk politického vplyvu. Počas svojej aktívnej kariéry sa vo svojich prácach zaoberal vtedajšími politickými udalosťami. Jeho diela tak poskytujú cenné informácie k dejinám Byzancie a Balkánu. Po svojom páde v roku 1050 sa sústredil na náboženské témy.
Do svojich diel zasadzoval živé obrazy a v jednom zo svojich epigramov horlivo bránil antických spisovateľov ako Platóna či Plutarchu. Modlil sa za spásu ich duše, pretože svojim životom mali byť blízko Kristovmu učeniu. V tomto smere naňho nadviazali ďalší byzantskí učenci 11. storočia.
Podľa niektorých cirkevných zdrojov mala konštantínopolská cirkev na návrh Ióanna Mauropoua zaviesť spoločné slávenie troch významných byzantských svätcov a teológov Bazila Veľkého, Jána Zlatoústeho a Gregora Naziánskeho.
Referencie
Ďalšia literatúra
[v hesle sa rozsiahlejšie venujú Mauropodovým dielam a heslo obsahuje tiež odkazy na početné práce o nich vo francúzštine]
Externé odkazy Ioann Jevchaitskij In: Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona, po rusky) IOANN JEVCHAITSKIJ / Ioann Mavropod In: "Enciklopedija Drevo", po rusky)
Kategória:Byzantskí spisovatelia Kategória:Grécki pravoslávni svätci Kategória:Pravoslávni biskupi Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Byzantskí mnísi