V období Rakúsko-uhorského dualizmu, medzi rokmi 1867 až 1918, sa do dolnej komory Uhorského snemu konalo 13 volieb. V roku 1874 bol počet poslancov v sneme stanovený na 413. Poslanci boli volení jednoduchou väčšinou v jednomandátových volebných okrskoch verejným hlasovaním. Voľby do snemu sa vypisovali každé dva až tri roky.
Vedúcou politickou stranou v Uhorsku počas celého dualizmu bola Liberálna strana, aj keď prekonala isté vnútorné zmeny.
vpravo|náhľad|Dolná snemovňa na Sándorovej ulici v Budapešti
Výsledky volieb 1869 vpravo|náhľad|Volebný plagát z roku 1869 Voľby roku 1869 sa konali medzi 9. a 13. marcom. Hlavným problémom bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie a zrod Rakúsko-Uhorska, s ktorým vládna strana. Uhorsko získalo viacej slobôd a autonómiu od Rakúska, ale bolo stále jeho súčasťou. František Jozef I. bol korunovaný za kráľa Uhorska.
Kandidátov do volieb postavili tri strany: Deákova strana, ktorá podporovala vyrovnanie, Strana ľavého stredu, ktorá čiastočne vyrovnanie odmietala, avšak sa postupne s Deákovou stranou zbližovala a Krajná ľavica, formálne stále súčasťou Strany ľavého stredu, ale programovo vyrovnanie odmietala úplne.
StranaMandátyÚloha v parlamentePočetPodiel Deákova strana (Deák Párt) 235 55,95% vládnuca strana Strana ľavého stredu (Balközép Párt) 116 27,62% opozícia Krajná Ľavica (Szélsőbal) 40 9,52% opozícia mimostranícki podporovatelia vlády 29 6,90% vo vláde Spolu 420 100% -
náhľad|František Deák, vodca Déakovej strany, od roku 1865 do roku 1875
1872 Voľby sa konali od 12. júna do 9. júla. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Deákova strana (Deák Párt) 245 57,38% vládnuca strana Strana ľavého stredu (Balközép Párt) 116 27,17% opozícia Krajinská osemaštyridsiatnická strana (Országos 1848-as Párt) 38 8,9% opozícia nezávislí, etnické menšiny 28 6,55% nezávislý Spolu 427 100% -
náhľad|Koloman Tisa, uhorský predseda vlády od roku 1875 do roku 1890
1875 Voľby sa konali od 1. júla do 18. augusta. Zlúčením Deákovcov a Strany ľavého stredu vznikla Liberálna strana, ktorá vládla v Uhorsku až do roku 1905. V týchto voľbách získala Liberálna strana najväčší počet mandátov počas svojej existencie, a to 333. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 333 80,43% vládnuca strana Konzervatívna strana (Konzervatív Párt) 21 5,07% opozícia Strana nezávislosti (Függetlenségi Párt) 36 8,70% opozícia nezávislí, etnické menšiny 24 5,80% nezávislý Spolu 414 100% -
náhľad|Gyula Szapáry, uhorský predseda vlády od roku 1890 do roku 1892
1878 Voľby sa konali od 5. do 14. augusta. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, aj keď stratila 94 mandátov. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 239 57,87% vládnuca strana Spojená opozícia (Egyesült Ellenzék) 75 18,16% opozícia Strana nezávislosti (Függetlenségi Párt) 76 18,40% opozícia etnické menšiny 9 2,18% nezávislý nezávislí 14 3,39% nezávislý Spolu 413 100% -
1881 Voľby sa konali medzi 24. júnom a 3. júlom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 235 mandátov, čo je o 4 menej ako v predchádzajúcich voľbách. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 235 56,90% vládnuca strana Umiernená opozícia 57 13,80% opozícia Strana nezávislosti 88 21,31% opozícia etnické menšiny 14 3,39% nezávislý nezávislí 19 4,60% nezávislý Spolu 413 100% -
1884 Voľby sa konali od 13. do 22. júna. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 234 mandátov, čo je o 1 mandát menej ako v predchádzajúcich voľbách. Ide aj o najnižší volebný výsledok v histórii Liberálnej strany.
Do parlamentu sa po prvý krát dostala Krajinská antisemitská strana, ktorá napriek tomu že fungovala ako opozičná strana, dokázala zabrániť uzákoneniu manželstva kresťanov a židov. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 234 56,52% vládnuca strana Umiernená opozícia (Mérsékelt Ellenzék) 64 15,46% opozícia Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 75 18,12% opozícia Krajinská antisemitská strana 17 4,12% opozícia etnické menšiny 15 3,63% nezávislý nezávislí 8 1,94% nezávislý Spolu 413 100% -
1887 Voľby sa konali od 17. júna do 26. júla. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 263 mandátov a polepšila si tak o 29 mandátov. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 263 63,68% vládnuca strana Umiernená opozícia (Mérsékelt Ellenzék) 44 10,65% opozícia Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 78 18,89% opozícia Krajinská antisemitská strana 11 2,66% opozícia národnosti 9 2,18% nezávislý nezávislí 8 1,94% nezávislý Spolu 413 100% -
1892 náhľad|Volebný plagát z roku 1892 náhľad|Sándor Wekerle, uhorský predseda vlády od roku 1892 do roku 1895 a potom znova od roku 1906 do roku 1910. Voľby prebiehali medzi 29. januárom a 3. februárom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 243 mandátov, čo je o 20 mandátov menej ako v predchádzajúcich voľbách.
V roku 1891 sa Umiernená opozícia sa premenovala na Národnú stranu (Nemzeti Párt). StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 243 58,84% vládnuca strana Národná strana (Nemzeti Párt) 61 14,77% opozícia Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 86 20,82% opozícia Ugronova stana nezávislosti (Függetlenségi és 48-as (Ugron) Pártt) 15 3,63% opozícia nezávislí 8 1,93% nezávislý Spolu 413 100% -
1896 Voľby sa konali medzi 29. októbrom a 4. novembrom. Liberálna strana mala druhú najvyššiu úspešnosť vo svojej histórii, kedy získala 290 kresiel zo 413 (najväčší počet získaných kresiel bol 333 v roku 1875). StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 290 70,21% vládnuca strana Národná strana (Nemzeti Párt) 33 8,23% opozícia Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 50 12,10% opozícia Katolícka ľudová strana 18 4,36% opozícia Ugronova stana nezávislosti (Függetlenségi és 48-as (Ugron) Párt) 11 2,66% opozícia nezávislí 10 2,42% nezávislý Rumunská národná strana 1 0,24% opozícia Spolu 413 100% -
1901 Voľby sa uskutočnia od 2. do 9. októbra. Liberálna strana, získala o 13 kresiel menej ako v roku 1896, získala však o niečo viac ako dvojtretinovú väčšinu.
Vo februári 1900, sa Národná strana (Nemzeti Párt) zlúčila s Liberálnou stranou.
Po prvý raz uspela Slovenská národná strana keď v Uhorskom sneme získala 4 mandáty. Strana viedla kampaň s umiernenejšou rétorikou, ktorá nekritizovala Národnostný zákon a lobovala za všeobecné volebné právo. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Liberálna strana 277 67,07% vládnuca strana Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 79 19,12% opozícia Katolícka ľudová strana 25 6,05% opozícia Ugronova stana nezávislosti (Függetlenségi és 48-as (Ugron) Párt) 13 3,14% opozícia nezávislí 13 3,14% nezávislý Slovenská národná strana 4 0,97% opozícia Srbská národná strana 1 0,24% opozícia Demokratická strana 1 0,24% opozícia Spolu 413 100% -
1905 Voľby v roku 1905 sa konali od 26. januára do 4. februára. Keď sa blížili voľby, spojili sa všetky uhorské politické strany, aby ukončili vládu Liberálnej strany. Vo voľbách nakoniec zvíťazili, keď dostali spolu 232 kresiel, kým Liberálna strana získala len 159. František Jozef I. však výsledok volieb ignoroval a ponechal Štefana Tisu ako predsedu vlády a potom 18. júna ho vystriedal Géza Ferérváry, ktorému však spojené strany opozície vyslovili v parlamente nedôveru, museli sa voľby znova opakovať.
Zo Slovákov boli do snemu zvolení iba Milan Hodža a František Skyčák ako kandidát Ľudovej strany. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 165 39,95% vládnuca strana Liberálna strana 159 38,50% opozícia Disidenti1 (z Liberálnej strany) 27 6,54% vládnuca strana Katolícka ľudová strana 25 6,05% vládnuca strana Nová strana (Új Párt) 13 3,15% vládnuca strana nezávislí 10 2,42% nezávislý Rumunská národná strana 8 1,94% opozícia Demokratická strana (Demokrata Párt) 2 0,48% vládnuca strana Socialisti 2 0,48% opozícia Srbská národná strana 1 0,24% opozícia Slovenská národná strana 1 0,24% opozícia Spolu 413 100% - 1: 27 poslancov, ktorí opustili Liberálnu stranu, viedol Gyula Andrássy. Na konci roku 1905 vytvorili stranu s názvom Ústavná strana (Országos Alkotmánypárt).
1906 Voľby sa konali od 29. apríla do 8. mája. Strany spojenej opozície, ktoré zostali prakticky bez politického protivníka, získali celkovo 87,96% hlasov, v rámci ktorej mala Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) absolútnu väčšinu (61,26%). Predsedom vlády sa stal Sándor Wekerle a za jeho vlády sa minister školstva Albert Aponi pokúsil úplne pomaďarčiť aj ľudové školstvo. Strana však nedokázala vládnuť efektívne kvôli nezhodám v stranách a aj kvôli kompromisom, ktoré urobila s Františkom Jozefom I.
Slováci zaznamenali v týchto voľbách nebývalí úspech, do snemu boli zvolený siedmi slovenskí poslanci, z toho šiesti boli spoloční kandidáti SNS a SĽS. Zvolení poslanci boli: Pavel Blaho, František Jehlička, Ferdinand Juriga, Martin Kollár, František Skyčák, Milan Hodža a Matej Metod Bella. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 253 61,26% vládnuca strana Krajinská ústavná strana (Országos Alkotmánypárt) 71 17,19% vládnuca strana Katolícka ľudová strana 33 7,99% vládnuca strana Rumunská národná strana 14 3,39% opozícia Saská strana 13 3,15% opozícia Slovenská národná strana 7 1,69% opozícia Srbská národná strana 4 0,97% opozícia Demokratická strana (Demokrata Párt) 3 0,72% vládnuca strana Uhorská sociálno-demokratická strana
(Magyarországi Szociáldemokrata Párt) 1 0,24% opozícia Roľnícka strana (Parasztpárt) 1 0,24% opozícia nezávislí 13 3,15% nezávislý Spolu 413 100% -
1910 vpravo|náhľad|István Tisza predniesol volebný prejav v apríli 1910 v Šoprone Voľby sa konali od 1. do 10. júna. Víťazom volieb sa neočakávane stala Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt), ktorá bola priamym nástupcom Liberálnej strany.
Do týchto volieb postavili Slováci len 8 kandidátov, ale z nich zvíťazili iba traja, a to Pavel Blaho, Ferdinand Juriga a Ferdinand Skyčák. StranaMandátyÚloha v parlamentePočet Podiel Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt) 256 61,98% vládnuca strana Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) 51 12,35% opozícia Justhova strana nezávislosti Függetlenségi és 48-as (Justh) Párt 44 10,65% opozícia nestraníci roku '67 21 5,08% opozícia nestraníci roku '48 12 2,91% opozícia Katolícka ľudová strana 13 3,14% opozícia Rumunská národná strana 5 1,21% opozícia Slovenská národná strana 3 0,72% opozícia Krajinská osemaštyridsiatnická roľnícka strana nezávislosti (Országos 48-as Függetlenségi Gazdapárt) 5 1,21% opozícia Demokratická strana (Demokrata Párt) 2 0,48% opozícia Krajinská kresťansko-socialistická strana (Országos Keresztényszocialista Párt) 1 0,24% opozícia Spolu 413 100% -
Zdroje Szabó Pál Csaba (szerk): A Magyar állam története 1711-2006 (Bölcsész konzorcium, Budapest, 2006) (MEK online) (373-376. o.) Magyarország kormányai és az országgyűlési választások (1848-2002) (választás.hu) Választások Magyarországon (választás.hu) Magyarország történeti kronológiája III. Főszerkesztő: Benda Kálmán. Budapest, 1993 Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Magyarországi országgyűlési választások a dualizmus korában na maďarskej Wikipédii.
Kategória:Voľby