Robbie Williams, celým menom Robert Peter Williams (* 13. február 1974, Stoke-On-Trent, Spojené kráľovstvo, Spojené kráľovstvo) je britský popový spevák, textár a skladateľ.
Po jeho náhlom a zúrivom odchode z chlapčenskej skupiny Take That a následnom období mediálneho pochybovania o jeho budúcnosti sa mu podarilo komerčne preraziť a udržať si stabilnú a silnú pozíciu vo svetovom hudobnom priemysle. Počas svojej 25-ročnej sólovej kariéry vydal doteraz dvanásť oficiálnych štúdiových albumov, dva kompilačné albumy s jeho singlami a najväčšími hitmi, jeden oficiálny koncertný album a štyri limitované edície koncertných albumov zachytávajúcich priebeh jeho štyroch rôznych koncertných turné. Taktiež vydal sériu troch limitovaných edícií štúdiových albumov venovaných špeciálne pre základňu svojich fanúšikov. Na počesť osláv svojej úspešnej 25-ročnej sólovej kariéry vydal 9. septembra 2022 orchestrálny štúdiový album XXV, obsahujúci jeho najväčšie, avšak novo naspievané hity a štyri úplne nové skladby aranžované s uznávaným orchestrom Metropole Orkest. Dohromady jeho štrnásť sólových albumov skórovalo na prvom mieste v rebríčku Official Album Chart Top 100, z ktorých šesť patrí medzi 100 najpredávanejších hudobných nahrávok v histórii. Globálne predal Williams doteraz vyše 120 miliónov nahrávok, vďaka čomu sa zaradil medzi najpredávanejších umelcov na svete. So svojim posledným, orchestrálnym štúdiovým albumom za prvý týždeň predal viac kusov, ako celá Top 10 interpretov dohromady. Získal viac hudobných ocenení Brit Awards, ako ktorýkoľvek iný hudobný interpret (dokopy 18 cien). Medzi tie patrí napríklad významná cena Icon Award z roku 2017 za jeho trvajúci dopad na hudobnú kultúru, či cena Outstanding Contribution to Music z roku 2010 za jeho mimoriadny prínos v hudbe. Williamsov svetoznámy hit „Angels“ z roku 1997 získal v roku 2005 cenu za najväčšiu britskú skladbu za uplynulých 25 rokov British Song of Twenty Five Years a to pri počesti 25. výročia ceremónie udeľovania hudobných cien Brit Awards. Prvenstvo obhájil aj pri počte ocenení Echo Music Prize (dokopy 12 cien) v kategórii Best International Pop Artist. Počas svojej kariéry získal mnoho cien z podobnej kategórie Best International Male Artist, osem krát získal prvenstvo na MTV European Music Awards a podarilo sa mu získať prvenstvo aj na MTV Asia Awards v Ázii a takisto na oceneniach Los Premios MTV Latinoamérica v Južnej Amerike. Päť z jeho štúdiových albumov sa umiestnilo na vrchole austrálskeho rebríčka albumov Australian Albums Chart. V roku 2004 bol zaradený do britskej hudobnej siene slávy UK Music Hall of Fame a v roku 2006 sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov za predaj lístkov na jeho svetové turné Close Encounters Tour, kedy išlo o rekordných 1,6 milióna predaných lístkov za jediný deň. Williamsovi sa štatisticky najmenej darí v USA, naopak v Južnej a Strednej Amerike a vo zvyšných kontinentoch sveta patrí medzi najväčšie popové ikony novodobej hudobnej histórie. V júni 2018 ako hlavný hudobný hosť otváral svetový šampionát vo futbale počas otváracej ceremónie 2018 FIFA World Cup Opening Ceremony v Moskve a v auguste 2022 odohral v Mníchove jedinečný koncert s názvom The Greatest Entertainer pred vyše 100 000 divákmi. Svojím pôsobením potvrdil významné miesto v hudobnom a kultúrnom priemysle a stal sa najúspešnejším sólovým spevákom vo Veľkej Británii a vo zvyšku Európy, vďaka čomu ho hudobní kritici a fanúšikovia často označujú za britského popového kráľa či za európskeho princa popu. Nie je prvý, kto v rámci histórie popovej hudby na koncertoch okrem samotnej hudby ponúka kvalitnú šou. Avšak vďaka jeho overeným schopnostiam zabávať publikum s jeho osobitým, špecificky arogantným a miestami až kontroverzným vystupovaním sa stal Robbie Williams jedným z najväčších šoumenov hudobnej histórie a svetovým popovým fenoménom.
Detstvo a mladosť Robert Peter Williams sa narodil v rímskokatolíckej rodine írskeho pôvodu. Jeho otec Peter sa živil ako anglický stand-up komik, ktorý vystupoval pod umeleckým menom Pete Conway. Jeho mama Jan pracovala ako kvetinárka. Rodičia sa rozviedli, keď mal štyri roky. Po rozvode Robbie vyrastal s mamou a so staršou sestrou Sally v jeho rodnom meste Stoke-On-Trent, kde aj študoval na strednej škole St. Margaret Ward High School, na ktorej sa v tej dobe umelecky angažoval vo forme účinkovania v školských muzikálových hrách. Popritom mal brigádu v kvetinárstve a neskôr vo firme, ktorá zasklievala okná. Mnohým zákazníkom v tej dobe vravel, ako sa mu práca v sklenárstve nepáči a upozorňoval ich na to, že túto prácu už dlho robiť nebude. Často sa v tomto období prejavoval v rodine a v okolí kamarátov tým, že sa chce živiť anglickým šoubiznisom, tak ako jeho otec. Niekoľkokrát upozorňoval, že sa z neho stane anglický herec. Zároveň vyjadroval silné obavy z neúspechu a z toho, čím sa bude živiť, ak sa mu jeho ambície nepodarí naplniť.
1990 – 1995: Začiatok kariéry v Take That Samotný začiatok Williamsovej hudobnej kariéry siaha do roku 1989, kedy jeho mama zazrela v novinách reklamný inzerát, v ktorom hudobný manažér Nigel Martin-Smith hľadal piateho a zároveň posledného člena do chlapčenskej skupiny, ktorá mala vzniknúť za účelom pokusu o britskú odpoveď na americkú chlapčenskú skupinu New Kids On The Block. Keďže Williamsova matka od svojho syna často počúvala, ako túži po úspechu v anglickom šoubiznise, ktorý videl u svojho otca, na tento konkurz ho bez jeho súhlasu a vedomia prihlásila. Podľa slov z jeho autobiografie Reveal z roku 2017, keď sa o tom samotný Williams dozvedel, zahltil ho najskôr strach z neúspechu a hnev. Avšak jeho ambície ho neskôr presvedčili zúčastniť sa konkurzu. Pri pohľade späť sa v Williamsovom prípade nedá hovoriť o tak výraznom hudobnom talente, akým disponujú rôzni špičkoví svetoví interpreti a hudobníci. Avšak isté muzikálne a tanečné vlohy mal a vzhľadom na predovšetkým jeho osobitú schopnosť zabávať publikum bol v roku 1990 vtedy šestnásťročný Robbie Wiliams prijatý do novovzniknutej chlapčenskej skupiny Take That ako jej piaty a posledný člen.
Pod hudobno-autorskou záštitou speváckeho protagonistu Garyho Barlowa skupina Take That v začiatkoch vystupovala predovšetkým na klubových akciách a preraziť sa im veľmi nedarilo. Vystupovali aj v gay kluboch. Ich manažér im svojim tvrdým a nekompromisným prístupom postupne dokázal zabezpečiť vystúpenia v populárnych televíznych zábavných programoch. Ich prvý oficiálny singel Do What U Like z 12. júla 1991 bol zároveň ich prvým zaradeným singlom do hudobných rebríčkov Spojeného kráľovstva. Hoci sa umiestnil až na 82. priečke, stačilo to na to, aby si skupinu všimlo hudobné vydavateľstvo RCA Records, s ktorým neskôr pod vedením ich manažéra podpísali hudobný kontrakt. Počas nasledovného pôsobenia vydala skupina viacero singlov, ktoré ju napokon v rodnom Spojenom kráľovstve dostali do povedomia a to najmä u mladých dievčenských fanúšičiek. Pod vydavateľstvom RCA Records dovtedajšie single vydali 17. augusta 1992 na ich debutovom štúdiovom albume s názvom Take That & Party. Ich popularita začala rásť a skupina odštartovala svoje prvé turné The Party Tour v Spojenom kráľovstve, na ktorom okrem spievania predvádzali presne usporiadanú tanečnú šou. So sériou týchto koncertných vystúpení sa im podarilo ešte výraznejšie zarezonovať a 11. októbra 1993 vydali Take That svoj druhý štúdiový album Everything Changes, ktorým sa preslávili aj za hranicami Spojeného kráľovstva. Album sa skóroval aj v ostatných krajinách Európy. Po vydaní tohto albumu spolu s jeho hitom „Pray“ z 5. júla 1993 zažívali naozaj veľký nárast na popularite a začali skórovať v rebríčkoch ako v Spojenom kráľovstve, tak aj v Európe. Pokus o britskú, priam európsku odpoveď na americkú New Kids On The Block sa začal stávať realitou. Získavali si čoraz viac fanúšikov a najmä mladých dievčenských fanúšičiek a absolvovali spolu niekoľko koncertných turné v Spojenom kráľovstve a v Európe. Manažér skupiny im zabezpečil hudobný kontrakt s vydavateľstvom Sony BMG a pod trvajúcou hudobno-autorskou záštitou Garyho Barlowa nahrali tretí štúdiový album Nobody Else, ktorý vyšiel 8. mája 1995 a ktorý rovnako dominoval v hitparádach. Populárnymi skladbami z tohto albumu sa stali single „Sure, Never Forget“ a hit „Back For Good“.
Počas pôsobenia v Take That bol Robbie Williams skôr bočný vokalista a tanečník a pre fanúšikov bol známy ako drzý zabávač. Ako sám hovorí, zmysel pre humor zrejme zdedil po svojom otcovi. Na pódiu rozprával svojské vtipy a zvykol sa správať drzo a arogantne v rámci koncertného programu. Keď dostal priestor vo videoklipoch, nebolo tomu inak. Avšak Williams mal podľa vlastných slov v dokumente For The Record ambície presadiť svoje hudobné nápady ešte viac a zohrávať tak významnejšiu rolu v skupine. Ako vraví v dokumente, manažér Nigel Martin-Smith a spevácky líder Gary Barlow spolu s ostatnými členmi nebrali jeho hudobné vízie a ambície vážne a nechceli ich prijať. Williams tak nedostával v rámci fungovania skupiny taký priestor, aký by si predstavoval a čoraz viac a častejšie sa dostával do nepríjemných konfliktov s manažérom skupiny a s jej speváckym lídrom. Model chlapčenských skupín mal v tej dobe však prísne určenú hierarchiu a veľmi presné pravidlá správania sa. Od tanečných choreografii cez hudobný prínos až po priestor pri spievaní a vystupovaní. V spojení s touto pre Williamsa nepríjemnou a ťažkou situáciou sa jeho zmysel pre zábavu a párty stal akýmsi únikom v podobe jeho nie najlepších koníčkov, ktorými boli nadmerná konzumácia alkoholu a užívanie kokaínu. Najmä kvôli jeho konfliktnému správaniu s cieľom presadiť svoje vízie sa začala vnútorná atmosféra v skupine naozaj výrazne zhoršovať. Williams chcel dostať viac priestoru, popritom však pravidelne konzumoval alkohol a užíval kokaín. Rovnako ako na skupinových poradách a nácvikoch programu, tak aj na koncertných vystúpeniach sa objavoval už len pod vplyvom alkoholu a kokaínu a skupine začal spôsobovať problémy. Svoje správanie a konanie dodnes vysvetľuje ako následok jeho zavrhnutých nápadov a jeho zamietnutej túžbe po výraznejšej roli tak ako v samotných skladbách a videoklipoch, tak aj na vystúpeniach. Pod obrovským nátlakom týchto okolností sa rozhodol Robbie Williams opustiť Take That v júni 1995 a to tesne pred začiatkom ich svetového turné, ktoré museli zvyšní členovia po jeho náhlom a zúrivom odchode absolvovať v štvorčlennej zostave. V súčasnosti Williams údajne priznáva, že okrem všetkých zlých spomienok je zároveň vďačný tomuto obdobiu za možnosť vstúpiť do hudobného priemyslu. Napriek tomu na éru 90. rokov v Take That často spomína ako na časy, kedy sa cítil ako väzeň, ktorý sa nemohol dostatočne prejaviť. Začiatok sólovej kariéry Dňa 17. júla 1995 vtedy 21-ročný Robbie Williams na tlačovej konferencií oficiálne oznámil, že odstúpil od Take That. Vo všetkých novinách a televíziách sa začal rozoberať jeho odchod a vznikali mnohé diskusie na tému „prečo a kam odišiel?“. Medzičasom sa Williams ukazoval na verejnosti a väčšinou bol pod vplyvom alkoholu a kokaínu. Medzi známe patria kontroverzné fotografie zachytávajúce Williamsove búrlivé a divoké správanie pod vplyvom alkoholu a drog na významnom britskom hudobnom Glastonbury Festivale. V tomto období Williamsovi dokonca chýbal jeden horný zub. Po niekoľkých týždňoch dohadov o tom, čo sa vlastne deje, vyhlásil, že okolnosti a podmienky jeho existovania v skupine ho priviedli k rozhodnutiu zo skupiny odísť. Takmer o rok neskôr, presne v deň Williamsových narodenín (13. februára 1996), zvyšní štyria členovia Take That na svojej tlačovej konferencií oznámili, že končia. Jedným z dôvodov bol okrem iného aj vzniknutý nátlak v skupine po Williamsovom náhlom odchode. Manažér Take That bol jednoznačne proti jeho odchodu a narušený päťčlenný formát skupiny sa mu vôbec nepáčil.