right|thumb|Rozšírenie sinotibetských jazykov
Sinotibetské jazyky (iné názvy: sino-tibetské jazyky, trochu staršie čínsko-tibetské jazyky; v minulosti označované ako indočínske jazyky, neskôr ako tibetočínske jazyky) je jazyková rodina zahŕňajúca asi 340 jazykov a 1,3 miliardy hovoriacich v Číne, Taiwane, Mjanmarsku, Singapure, priľahlých Himalájach a Bangladéši.
Rozsah a začlenenie Väčšinou sa sinotibetské jazyky považujú za samostatnú rodinu. Hlavné (spravidla zavrhnuté) hypotézy o príbuznosti rodiny s inými rodinami/jazykmi: V širšom zmysle sa do sinotibetských jazykov začleňujú aj thajské jazyky (thajské jazyky v užšom zmysle), miaosko-jaoské jazyky či ketčina.V minulosti sa do sinotibetských jazykov zaraďovala aj vietnamčina (dnes v austroázisjkých jazykoch). Hľadala sa príbuznosť s rodinami austroázijské jazyky a austronézske jazyky, či s niektorými indiánskymi rodinami Severnej Ameriky, zaraďuje sa aj do navrhovanej skupiny dene-kaukazské jazyky (= severokaukazské + na-dené + sinotibetské)
Delenia Delí sa obyčajne na dve vetvy: čínština (1 jazyk) resp. čínske jazyky (okolo 8 jazykov) tibetsko-barmské jazyky (335 jazykov)
Niektorí jazykovedci klasifikujú čínštinu a jednotlivé vetvy tibetsko-barmských jazykov ako rovnocenné. Napr. G. van Driem (1997) takto: brahmaputranské jazyky dhimal bodo-koch* (vrátane tripurčiny, garoštiny) konyak* (vrátane nocte*) kačjinčina (vrátane ďjinpchoštiny) južné tibetsko-barmské jazyky lolosko-barmské karenské jazyky sino-bodské jazyky: čínština bodsko-himalájske jazyky (vrátane tibetčiny) kirantské jazyky tamangské jazyky (viacero izolovaných jazykov) početné ďalšie malé jazykové rodiny a izolované jazyky (vrátane jazykov névárčina, čchiangčina, nungčina, magarčina)
Aj Kausen (2005) má čínštinu na rovnakej úrovni s ostatnými skupinami: čínština bodské jazyky tibetské jazyky tamang-ghalské jazyky tshangla* takpa* západohimalájske jazyky névársko-kirantsko-magarsko- *chepangské jazyky (névári-kiranti-magar-*chepang) névársko-*thangmiské (névár – *thangmi) kirantské jazyky magarsko-chepangské jazyky (magar-*chepang)
lepča lhokpu* raji-raute* dura* † gongduk* brahmaputranské jazyky khowasko-sulungské* jazyky (khowa-sulung*, kho-bwa*) hrusoské* jazyky tanské* jazyky (tani, abor-miri-dafla, adi-niši) idusko-digaruské* jazyky (idu-digaru*) mijuské* jazyky (miju) dhimal*-toto* bodosko-konyaksko*-ťingpchoské jazyky: bodosko-*kochské jazyky (barské jazyky) konyaksko*-nágske jazyky ťingpchosko-sakské jazyky (kačjinsko-luské) nágske jazyky: aoské jazyky* angami-pochuri* zemeské jazyky* manípurčina tangkhulské jazyky* mikirčina (karbčina) mizosko*-kukisko-čjinské jazyky (mizo-kuki-čjin) karenské jazyky: sgaw-bwe-*kayah (napr. sgaw) pho pa-o zayein* lolo-barmské jazyky: loloské jazyky (napr. ioština, la-chu, li-su) barmské jazyky (napr. barmčina) mru pyu* † nungsko - čchiangsko - ťia-žungské jazyky (nung – čchiang - ťia-žung): nungské jazyky čchiangské jazyky ťia-žungské jazyky na-sisko – tchu-ťiasko – pajské jazyky (na-si – tchu-ťia – paj): na-si tchu-ťia pajčina
Aj Shafer (1966 - 1974) mal podobný prístup: čínština dajské jazyky (dnes v thajsko-kadajských jazykoch) bodské jazyky barmské jazyky barské jazyky (dnes bodosko-kochské resp. bodosko-garoské) karenské jazyky
Benedict (1972) zas postupoval takto (zužoval rozsah tibetsko-barmskej skupiny), jeho delenie bolo dlho veľmi vplyvné: čínština tibetsko-karenské jazyky karenské jazyky tibetsko-barmské jazyky
G. Thurgood (2003) zas ponecháva na začiatku uvedené základné delenie na dve skupiny, vyčlenil však z tibetsko-barmských jazykov niekoľko jazykov, pri ktorých nie je isté, či nepatria medzi čínske jazyky.
(*)Slovenský pravopis a názov sa nepodarilo zistiť
Iné projekty