náhľad|Vstupná brána (Königshalle) v opátstve Lorsch, 9./10. storočie, Lorsch, Nemecko Predrománska architektúra je architektúra predrománskeho umenia. Počiatok rozvoja predrománskej architektúry je časovo nejednoznačný. Nadväzuje na rímsku architektúru a spája sa s neskorým vývojom ranokresťanskej architektúry. Po rozpade Západorímskej ríše došlo v Západnej Európe k individualizácii nových konštrukčných foriem v rámci miestnych tradícii (štýlov). Obdobie je charakteristické tiež prechodom z drevenej architektúry na kamennú či snahami o obnovu antickej tradície. Jej trvanie ohraničujú rozpätia období od 5./6. storočia do prelomu 10. a 11. storočia. Chronologicky možno predrománsku architektúru rozčleniť do troch hlavných etáp: predkarolínska, karolínska a otonská architektúra.
Hlavné prvky predrománskej architektúry Predrománska architektúra zahŕňa stavebné pamiatky raného stredoveku (5./6. storočie – 10./11. storočie) z južnej, západnej a čiastočne aj strednej Európy. V mnohých aspektoch vychádzala z ranokresťanskej a rímskej architektúry, čerpala však zároveň z rôznych kultúrnych a náboženských tradícií rozvíjaných v lokálnych centrách. Národnostne sú jej nositeľmi predovšetkým germánske kmene, ktoré sa v tomto období usadili, prijali kresťanstvo a asimilovali rímsku kultúru. Jedným zo zastrešujúcich znakov spoločných pre všetky jej odvetvia je vplyv kresťanstva, ktoré sa v tom čase stalo dominantným náboženstvom Európy.przedromańska sztuka In:
V architektúre dochádza k prechodu z drevených na kamenné stavby. Predrománska architektúra pokrýva obdobie veľkého rozmachu byzantskej architektúry na Východe. Jej vplyv sa výrazne prejavil v Bazilike svätého Marka v Benátkach alebo na stavbách ostrogótskeho kráľa Theodoricha I. Veľkého v Ravenne. Po rozpade ústrednej rímskej správy bol kultúrny a spoločenský život na Západe dlho riadený rímskymi zvykmi a miestnymi (mestskými) inštitúciami. Barbarské kmene prijímali rímsku kultúru a jazyk v rôznej miere a inak rýchlo. Napríklad na Pyrenejskom polostrove bol rímsky vplyv oveľa silnejší ako v strednej Európe, ktorá bola z veľkej časti mimo Rímskej ríše. Stavby od 6. do 8. storočia sú na Pyrenejskom polostrove alebo na juhu Francúzska pokrokovejšie ako chudobné a primitívne stavby strednej a severnej Európy.
náhľad|Pôdorys (v tvare latinského kríža s transeptom) kláštorného chrámu v Saint-Riquier, 7. storočie, Francúzsko V predrománskej architektúre dochádza k zmene usporiadania plánu ranokresťanskej baziliky tvare písmena T, bol zmenený vložením poľa (travé) medzi apsidu a priečnu loď (transept), na tvar latinského kríža. V staviteľstve sa ďalej uplatňujú oba plány baziliky. Postupom času ale prevláda plán baziliky v tvare latinského kríža. Niektoré chrámy boli zasvätené dvom svätcom, v dôsledku čoho vznikla bazilika novšieho typu, kde je chór na východnej i západnej strane. Niekedy je západná časť rozšírená o priečnu loď. Charakteristické je zväčšenie a vyvýšenie presbytéria, ako aj predĺženie apsidy v chór či zväčšenie hrúbky muriva. Typické sú aj optické zdôraznenie vzťahu medzi podporou a bremenom a obľuba neopracovaných materiálov.
Krypta, priestor pod chórom, sa ďalej vyvíjala v niekoľko-loďový priestor doplnený o apsidu. Zastropenie krypty muselo byť značne nad terénom, aby získalo denné svetlo. Tým vznikla potreby vyvýšenia chóru a oltárneho priestoru. V mnohých prípadoch sa okolo chóru vyvinula ochodza, ktorá sprístupňovala kryptu, ale aj priechod veriacich okolo relikvií či iných významných náboženských miest. Ochodza na vonkajšom obvode bola doplnená o kaplnky. Záver chrámu sa tak rozrástol o ochodzu s vencom kaplniek.
vľavo|náhľad|Krypta a ochodza s vencom kaplniek v Chráme svätého Aniana z Orléans, 6./7. storočie, Orléans, Francúzsko Okrem pozdĺžnych, prevládajú centrálne stavby polygonálneho alebo kruhového tvaru prípadne aj s ochodzou. K ujasneniu usporiadania kláštorných budov významným spôsobom prispel zachovaný plán Opátstva svätého Havla vo švajčiarskom St. Gallen, ktorý je stavebným plánom alebo ideovým vzorom kláštornej architektúry. Jadrom dispozície je dvojchórový chrám s dvoma voľne stojacími vežami. Z južnej strane prilieha ku kostolu dvor štvorcového pôdorysu s krytými ochodzami po stranách tzv. krížová chodba. K nej priliehajú budovy ako refektár, kapitulná sieň, kuchyňa alebo cely mníchov. Okolo tohto súboru sú rozmiestnené ďalšie hospodárske budovy. Vedľa dvorských a kláštorných komplexov sa na území Franskej ríše stavali jednoduché jednoloďové kostoly s pravouhlým kňazišťom. Tento typ bol prenesený v 7. storočím írskymi misionármi.Architektura svědectví dob: přehled vývoje stavitelství a architektury, str. 131132.
Cisárske falce sú často obohnané jednoduchou hradbou. Rozľahlé usadlosti sú rozmiestené na rôznych častiach ríše. Falc bola súborom budov s kaplnkou, kráľovskou sieňou a ďalšími hospodárskymi budovami. Stavebná činnosť otonskej architektúry sa snaží nadviazať na antickú či karolovskú tradíciu. Pozdĺžne chrámy sú postavené na predošlých schémach a ako podpora sa používalo striedanie pilierov a stĺpov. V utváraní hmotnej koncepcie je dosiahnuté organické spojenie všetkých častí v jednotný celok. Tieto snahy sa prejavujú v interiéri chrámu.
Vývoj predrománskej architektúry Poznámka: Do obdobia vývoja predrománskej architektúry sa chronologicky radí čiastočne aj ranokresťanská architektúra, ktorá doznieva v 5./6. storočí v západnej Európe, ako aj barbarská a vikingská architektúra, ktoré sa paralelne rozvíjajú na pohanských územiach. Postupnou christianizáciou pohanských národov preniká kresťanská tematika a vplyv predrománskej architektúry aj do týchto oblastí.
Ranokresťanská architektúra (1.6. storočie)
náhľad|Stará Bazilika svätého Petra, bola postavená v 4. storočí, rekonštrukcia z 19. storočia, Rím, Taliansko Pred oficiálnym uznaním kresťanstva v roku 313 sa kresťania schádzali na odľahlých miestachjaskyniach, katakombách a v súkromných domoch (domus ecclesiae). Už za vlády Konštantína I. sa však vďaka legalizácii kresťanstva presadilo budovanie rozsiahlejších chrámov, ktoré vychádzali z rímskej bazilikálnej architektúry (Santa Constanza, Kostol svätého Klementa, stará Bazilika Panny Márie Väčšej, stará Lateránska bazilika v Ríme a iné). Umeleckými centrami ranokresťanského umenia sa stali prvé biskupské obce – Rím, Konštantínopol (ktorý bol založený ako typické kresťanské mesto), Antiochia, Jeruzalem a Alexandria. Od 4. storočia vznikajú takisto mnohé pútnické miesta v Palestíne. V celej ríši sa čoskoro začali stavať chrámy, z ktorých mnohé sponzoroval samotný Konštantín I. Veľký. Išlo zvyčajne o päťloďové baziliky, ako napríklad stará Bazilika svätého Petra v Ríme alebo o budovy bazilikálneho alebo centrálneho pôdorysu, ako napríklad Bazilika Božieho Hrobu v Jeruzaleme. Výzdoba chrámov nástennými maľbami alebo mozaikami, ktoré majú poučiť veriacich a tiež ilustrovať liturgické knihy a ďalšie rukopisy. Medzi známe pamiatky patira i dodnes zachované Galériov oblúk a rotunda v Solúne zo 4. storočia či mauzóleum Gally Placidie.Early Christian art In:
náhľad|Bazilika San Lorenzo a baptistérium, 4. storočie, Miláno, Taliansko|vľavo V Rímskej ríši mali baziliky často päť lodí, kým baziliky v severnej Afrike ich mali až sedem alebo deväť (napr. bazilika v Kartágu). Do baziliky sa vstupovalo cez nartex. Bežné boli otvorené krovy, vzácnejšie boli kazetové stropy. Pred ranokresťanskými kostolmi sa nachádzalo veľmi často átrium, spravidla so štvorcovým dvorom a s fontánou. Spolu s rozvojom kresťanstva zároveň prestala výstavba pohanských chrámov, ktoré boli svojou štruktúrou od kresťanských značne odlišné. V polovici 5. storočia sa stal dominantný centrálny pôdorys chrámov a kríženie transeptu. Významnými pamiatkami z tohto obdobia sú chrámy v mestách Filippoi, Nea Anchialos či solúnske Acheiropoietos a Chrám svätého Demetera z konca 5. storočia.Zástěrobá, Bohumila, Dějiny Byzance, str. 421. Táto architektúra neskôr dosiahla svoj vrchol za vlády cisára Justiniána I. v 6. storočí. Najdôležitejšou časťou chrámov bol oltár (často umiestnený na vyvýšenom mieste) vo východnej časti ríše sa nachádzal ambón. Sýrske kostoly mali v strednej lodi, ešte druhú veľkú polkruhovú bemu slúžiacu na čítanie evanjelií a kázne. Medzi významné budovy okrem kostolov sú baptistériá, útulky, obslužné budovy či biskupské paláce a kláštory. Významnými kláštormi boli napr. kláštorný celok Abú Míná zasvätený svätému Menovi alebo Červený kláštor (Deir-al-Abiad) pri Sóhágu. Zo sekulárnych stavieb šlo v ranom období najmä o kúpele, paláce, záhrady, cisterny, akvadukty či hradby.
náhľad|Bazilika San Vitale, 6. storočie, Ravenna, Taliansko Po páde Západorímskej ríše sa architektúra ocitla v politickej a hospodárskej kríze a postupne sa rozpadala. Stavby mali menšiu mierku a menej monumentálny charakter než na Východe (Byzantská ríša). Vzorovou kresťanskou stavbou sa stala stará Bazilika svätého Petra a centrálna stavby mauzólea svätej Konštancie, neskôr premenený na chrám Santa Constanza. Ranokresťanská architektúra sa rozvíjala v centrách ako je Miláno alebo Ravenna, napríklad baptistérium pri Bazilike San Lorenzo. Vyhranený charakter získali centrálne stavby v tvare gréckeho kríža.RANĚ KŘESŤANSKÁ ARCHITEKTURA In: Encyklopedie světové architektury od menhiru k dekonstruktivismu LŽ, str. 762764.
Zvláštnu skupinu tvoria ranokresťanské pamiatky v Ravenne z 5.8. storočia, ktorá spája v sebe západný a východný vplyv architektúry, napríklad Bazilika San Apollinare v Classe alebo Chrám San Vitale. Ranokresťanská architektúra sa rozvíjala na územiach Galie. Výstavba katedrálnych chrámov, ako napríklad Bazilika svätého Petra v Metz a Bazilika svätého Gereona v Kolíne nad Rýnom. Objavuje sa typ zdvojeného chrámu. Baptistériá mali štvorcový pôdorys s výklenkami a kupolou. Vplyv sýrskej architektúry sa zrkadlí v stavbách menších rozmerov, ktorý tam pôsobil prostredníctvom sýrskych kolónií v galorímských mestách v údolí Rhôny. Od 4. storočia boli galské mestá opevnené proti barbarským nájazdom. Po dobytí Galie Germánmi sa naplno rozvinula predrománska architektúra.
Barbarská a vikingská architektúra