Čierťažský potokNázvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-12-06). je potok v regióne Zemplín, v jeho južnej oblasti Dolný Zemplín, na území obcí Priekopa a Vojnatina, v okrese Sobrance v Košickom kraji. Je ľavostranným prítokom Breznického potoka, v povodí Uhu; má dĺžku . Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-06-756. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Východoslovenská pahorkatina, geomorfologický podcelok Podvihorlatská pahorkatina.KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [cit. 2021-12-05].
Začiatok Začína sa v nadmorskej výške v poľnohospodárskom extraviláne v ráztoke Kruhovského potoka, na území obce Priekopa, v okrese Sobrance, v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina, v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina. Severnejšie rameno pod ráztokou nesie názov Čierťažský potok a južnejšie rameno pod ráztokou pokračuje s názvom, ktoré niesol materský potok i nad ráztokou Kruhovský potok.
Opis toku Z ráztoky tečie juhozápadozápadným smerom poľnohospodárskym extravilánom, striedavo lemovaný pásom príbrežnej vegetácie, pravým brehom obmýva pasienok a vinicu Pod vinicami, nižšie trvalý trávny porast Rožok, ďalej pole Čierťaž, v nadmorskej výške vteká na obecnú hranicu medzi obcou Priekopa a obcou Vojnatina, ktorú sleduje až po nadmorskú výšku , kde ju opúšťa, pokračuje územím obce Vojnatina a po krátkom úseku v poľnohospodárskom extraviláne v nadmorskej výške ústi do Breznického potoka na severnom okraji nevýrazného vrchu Tibavská tabla ako jeho ľavostranný prítok. Breznický potok ďalej ústi do Kruhovského potoka v povodí Uhu, čiže do južnejšieho ramena Kruhovského potoka, ktoré vzniklo rozdelením pod ráztokou v nadmorskej výške ; toto rameno i pod ráztokou nesie názov Kruhovský potok. Čierťažský potok nemá prítoky.Priebeh vodného toku Čierťažský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [cit. 2021-12-06].Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 21. Bratislava 1976. 79-002-76.Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 90 s. S. 45, 46, 60, 68, 76, 77, 79. ISBN 80-85672-07-3.
Čierťažský potok sa začína v ráztoke Kruhovského potoka a horný úsek toku preteká v poľnohospodárskom extraviláne obce Priekopa, kratšiu dolnú časť toku tečie v poľnohospodárskom extraviláne obce Vojnatina vrátane ústia, v okrese Sobrance, v Košickom kraji, v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina, v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina.
Pôvod názvu Názov potoka Čierťažský potok má pôvod v názve poľa Čierťaž v obci Priekopa, ktorého južný okraj svojim pravým brehom vodný tok obmýva. Z toponyma Čierťaž rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Čierťažský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.
Názov poľa Čierťaž má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine: pôda získaná vyklčovaním lesa a neskôr i hraničná čiara, hranica, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania dnešného poľa Čierťaž bol charakteristický výskyt čierťaží v priestore pomenúvaného geografického objektu. Klčovanie lesa bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Apelatívum čierťaž je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby; porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž (prítok Lehotského potoka), Čierťaž (prítok Zázrivky), Čierťažský potok (prítok Zbojského potoka), Čertižnianka.
Hydronymum Čierťažský potok bolo štandardizované v roku 1990.Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 37, 60. ISBN 80-85164-17-5. Najstarší doložený písomný záznam názvu obce Priekopa je z roka 1418 a obce Vojnatina je z roka 1336.
Referencie
Kategória:Potoky na Slovensku Kategória:Povodie Uhu Kategória:Vodné toky v okrese Sobrance Kategória:Vodné toky vo Východoslovenskej pahorkatine Kategória:Priekopa (okres Sobrance) Kategória:Vojnatina