thumb|Vojnový orol slovenskej armády náhľad|Ferdinand Čatloš, prvý minister národnej obrany

Branná moc Slovenskej republiky (iné názvy: slovenská branná moc , slovenská armáda ) bol názov ozbrojených síl vojnovej Slovenskej republiky v období pred a počas druhej svetovej vojny. Slovenská armáda stála až do Slovenského národného povstania na strane mocností Osi a aj do SNP sa zapojila iba časť jej posádok a príslušníkov. Počas svojej existencie sa zúčastnila ťažení proti Maďarsku, Poľsku a po útoku na Sovietsky zväz sa niektoré jej jednotky dostali na Ukrajinu, do Bieloruska, Ruska a až na Kaukaz. V záverečnej fáze vojny jej jednotky pôsobili aj v Taliansku, Rumunsku a Maďarsku.

Vznik V čase vytvorenia Slovenskej republiky boli na území Slovenska dislokované tri armádne zbory československej armády s ôsmimi divíziami. Všetkým jednotkám velili českí velitelia, hodnosť generál mal v tom čase jediný Slovák Rudolf Viest. Jednotlivé veliteľstvá začali preberať slovenskí dôstojníci od 15. apríla 1939. Českí vojaci a dôstojníci, podobne ako vojaci z Podkarpatskej Rusy začali odchádzať domov. Stav jednotiek pri vzniku Slovenskej republiky:

Organizácia Slovenskej armády v marci 1939 útvar veliteľstvo pôvodný veliteľ nový veliteľ V. armádny zbor Trenčín div. gen. Valentin Pozdíšek mjr. gšt. Štefan Jurech 3. rýchla divízia Bratislava brig. gen. Jaroslav Eminger škpt. Benedikt Dúbravec 9. pešia divízia Bratislava div. gen. Miloš Žák mjr. Jaroslav Bodický 15. pešia divízia Trenčín brig. gen. Bohuslav Všetička škpt. Jozef Kristín VI. armádny zbor Spišská Nová Ves div. gen. Ondřej Mézl pplk. gšt. Augustín Malár 11. pešia divízia Spišská Nová Ves brig. gen. Josef Beránek mjr. Pavol Kuna 17. pešia divízia Prešov brig. gen. Václav Šidlík mjr. Michal Širica VII. armádny zbor Banská Bystrica div. gen. Mánek mjr. Ján Imro 10. pešia divízia Banská Bystrica brig. gen. Bohumil Rytíř škpt. Mikuláš Markus 16. pešia divízia Ružomberok brig. gen. František Marvan mjr. del. Jozef Turanec

Súbežne s preberaním posádok bolo potrebné reagovať aj na ohrozenie vonkajších hraníc nového štátu. Na východe krajiny podnikli maďarské vojská už večer 14. marca 1939 útok pri obci Vyšné Nemecké. Na západe, začala 15.marca nemecká armáda obsadzovať územie Slovenska až po údolie Váhu. Situácia na západe sa vyriešila diplomaticky uzatvorením zmluvy medzi Slovenskom a Nemeckom o zriadení Ochranného pásma tzv. Schutzzone na Viedenských rokovaniach 18. marca 1939. Situácia na východe však prerástla do ozbrojeného konfliktu. Slovenské jednotky boli v tomto konflikte rozdelené na dve skupiny. Severnú Stakčínsku skupinu pod velením mjr. Matějku tvoril zosilnený III. prápor pešieho pluku 16 a delostrelecká batéria. Južnú Zemplínsku skupinu mjr. Kubíčka tvorili zosilnený peší pluk 20, tri delostrelecké batérie a čata pancierových automobilov. Do konfliktu sa zapojili aj letci zo Spišskej Novej Vsi posilnený dvoma stíhacími rojmi z Piešťan.

1939 náhľad|Hodnostné označenia v slovenskej armáde v roku 1939

Prvá reorganizácia 2. mája 1939 schválila vláda vznik troch vyšších vojenských veliteľstiev: Organizácia Slovenskej armády v máji 1939 útvar1 veliteľstvo veliteľ2 Vojenské veliteľstvo 1 Trenčín plk. Anton Pulanich Vojenské veliteľstvo 2 Banská Bystrica plk. Alexander Čunderlík Vojenské veliteľstvo 3 Prešov pplk. gšt. Augustín Malár 1 Niektoré útvary a jednotky boli spolu s vojenskými ústavmi a úradmi podriadené priamo Ministerstvu národnej obrany.2 Od 17. mája 1939 boli všetci traja velitelia povýšení o jednu hodnosť na generálov II. triedy resp. plukovníka.

Slovenská branná moc sa členila na: zbrane: pechota: 5 peších plukov, 6 samostatných peších práporov, 1 prápor útočnej vozby, 1 prápor kanónov proti útočnej vozbe, 1 cyklistický prápor, 1 oddiel pozemenej obrany proti lietadlám delostrelectvo: 6 plukov poľného delostrelectva,1 protilietadlový delostrelecký pluk jazdectvo: 3 jazdecké koruhvy, 3 vozotajské eskadróny ženijné vojsko: 1 ženijný pluk automobilové vojsko: 1 automobilový pluk telegrafné vojsko: 3 telegrafné prápory letectvo: 1 letecký pluk služby: duchovnú, zbrojnú, zdravotnícku, intendančnú, veterinárnu, opravársku, stavebnú, doplňovaciu, justičnú, vojensko-železničnú.

Najvyšším veliteľom brannej moci bol prezident SR (od 1 októbra 1939 Jozef Tiso). Ministrom národnej obrany bol Ferdinand Čatloš. Početný stav brannej moci k 1 júlu 1939: 4 generáli, 700 dôstojníkov, 573 rotmajstrov a 28 406 príslušníkov mužstva. Povinná prezenčná vojenská služba trvala 2 roky.

Budovanie slovenskej brannej moci však nebolo bez obmedzení. O jej charaktere a sile rozhodovala Nemecká vojenská komisia (Deutsche Millitärkommission) vedená generálporučíkom Franzom Barskhausenom. Táto jednak ponechala Slovenskej vláde minimálne právomoci v Ochrannom pásme, čo sa týkalo aj miestnych posádok. Zároveň sa snažila udržať početný stav na 25 000 mužoch. Zmena v prospech Slovenskej republiky nastala až v auguste 1939, najskôr podpísaním dohody o Ochrannom pásme a neskôr dohody o budovaní slovenskej brannej moci, ktorá vymedzila mierový stav na 25 000 mužov a vojnový stav na 150 000 mužov.

Poľské ťaženie

V súvislosti s prípravami Nemecka na napadnutie Poľska bolo 26. augusta 1939 rozhodnutím OKW územie Slovenska vyhlásené za operačné územie nemeckej brannej moci a Slovenská armáda bola začlenená do nemeckej 14. armády pod velením generálplukovníka Wilhelma Lista. Zároveň začala mobilizácia pod rúškom mimoriadneho cvičenia. 29. augusta 1939 bolo vytvorené Veliteľstvo poľnej armády Bernolák. Podliehali mu nasledovné útvary: Poľná armáda k 20. septembru 1939 útvar veliteľ 1. divízia Jánošík gen. II. tr. Anton Pulanich 2. divízia Škultéty pplk. Ján Imro / gen. II. tr. Alexander Čunderlík1 3. divízia Rázus plk. gšt. Augustín Malár Rýchla skupina Kalinčiak1 pplk. Ján Imro Telegrafný prápor Bernolák veliteľstvo obvodu OPL 1 od 5. septembra 1939

Veliteľom Poľnej armády bol generál I. triedy Ferdinand Čatloš. Počas jeho neprítomnosti ho na MNO zastupoval Ferdinand Ďurčanský. K 20. septembru 1939 mala Slovenská armáda početný stav 148 113 mužov. Zmeny nastali aj v Slovenskom letectve. 4 stíhacie letky boli podriadené priamo nemeckému oblastnému leteckému veliteľstvu XVII vo Viedni. Pod slovenským velením zostali iba 4 pozorovacie letky, 1 prieskumná a jednotky protivzdušnej obrany.

Slovenská armáda sa do do operácií proti Poľsku aktívne zapojila. Už 1. septembra 1939 začala divízia Jánošík postupovať v smere Spišská Belá – Javorina – Nowy Targ. O týždeň neskôr sa na poľské územie dostali aj divízia Rázus a rýchla skupina Kalinčiak. Úlohou divízie Škultéty bolo zaisťovanie dobytého územia. Slovenské stíhacie letky chránili vzdušný priestor Slovenska a sprevádzali nemecké bombardéry. Pri tom stratili dve stíhacie lietadlá Avia B-534. K 11. septembru 1939 slovenské vojská prenikli po líniu Zakopané – Nowy Targ – Nowy Sącz – Jaslo – Krosno – Sanok – Lesko – Cisna.

Vzhľadom na rýchly postup Nemecka sa už 14. septembra sa začali vojská sťahovať z poľského územia a záložníci demobilizovať. Veliteľstvo Bernolák zaniklo 7. októbra 1939. Straty boli nízke: 18 – 24 mŕtvych, 46 zranených a 11 nezvestných vojakov. Do zajatia bolo vzatých približne 1 350 príslušníkov poľskej armády.

Pod správu Slovenska sa vrátilo územie anektované Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938 o celkovej rozlohe 38 004 km2, čo bolo oficiálne zachytené v nemecko-slovenskej zmluve z 21. novembra 1939.

Reorganizácia po Poľskom ťažení V októbri 1939 vznikla Stráž prezidenta Republiky. V novembri 1939 boli všetky tri Vyššie vojenské veliteľstvá zrušené a namiesto nich vytvorené Veliteľstvá divíznych oblastí: Organizácia Slovenskej armády v novembri 1939 útvar veliteľstvo veliteľ Veliteľstvo divíznej oblasti 1 Trenčín gen. II triedy Anton Pulanich / pplk. gšt. Augustín Malár1 Veliteľstvo divíznej oblasti 2 Banská Bystrica pplk. gšt. Štefan Jurech Veliteľstvo divíznej oblasti 3 Prešov pplk. gšt. Augustín Malár / gen. II triedy Anton Pulanich1 1 od 9. januára 1940 Okrem zmeny veliteľstiev došlo aj k nasledovným zmenám: 6 samostatných pechotných práporov bolo zrušených a nahradených 4 pešími plukmi počet delostreleckých plukov bol znížený zo 4 na 2 boli vytvorené nové jednotky: letecký pluk, delostrelecký protilietadlový pluk, pluk útočnej vozby, automobilový pluk, ženijný pluk a jazdecké priezvedné oddiely v rámci služieb boli vytvorené ústredné proviantné a zbrojné sklady.

Na konci roku 1939 sa tiež veliteľstvo Leteckého pluku zlúčilo s veliteľstvom letectva pri Hlavnom vojenskom veliteľstve a boli sformované 4 letecké perute.

Na základe medzištátnej dohody z 9. októbra 1939 bola Nemecká vojenská komisia nahradená pôsobením Nemeckej misie pre pozemné vojsko (Deutsche Heeresmission) a Nemeckej misie pre vojenské letectvo (Deutsche Luftwaffesmission), ktoré nemali voči Ministerstvu národnej obrany veliteľské právomoci.

Súbežne s budovaním slovenskej armády bolo potrebné riešiť aj problém výcviku dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru. 15. novembra 1939 bola vytvorená Vojenská akadémia pre vzdelávanie dôstojníkov v Banskej Bystrici (od 1. októbra 1940 v Bratislave). Jej súčasťou bola aj pridružená škola pre dôstojníkov v zálohe.

1940 náhľad|generál Anton Pulanich zastával rôzne vysoké veliteľské funkcie v slovenskej armáde

Branný zákon 18. januára 1940 prijal Snem Slovenskej republiky nový Branný zákon. Branná povinnosť sa vzťahovala na zdravotne spôsobilých mužov od 20 do 50 rokov veku. Dobrovoľne bolo možné vstúpiť do armády od 17 rokov veku a pre dôstojníkov z povolania neplatilo vekové obmedzenie. Prezenčná služba trvala 24 mesiacov. Predošlé diskriminačné opatrenia proti Židom boli rozšírené aj na Rómov. Títo mohli vykonávať iba pracovnú službu v osobitných útvaroch, nemali nárok na povýšenie a rovnošaty mali označené farebnými pásmi na rukávoch.

Vytvorenie vzdušných zbraní

Od 1. januára 1940 sa slovenská branná moc členila na pozemné vojsko a vzdušné zbrane. Od 3. mája 1940 bolo vytvorené Veliteľstvo vzdušných zbraní v Bratislave. Novému veliteľstvu podliehali: letecký pluk, tvorený zníženým počtom troch perutí: pozorovacou peruťou I zloženou z troch letiek stíhacou peruťou II zloženou z troch letiek náhradnou peruťou s jednou letkou delostrelecký protilietadlový pluk oddiel vzdušného spravodajstva Letecký park Letecká škola

Velitelia vzdušných zbraní obdobie veliteľ 1.10.1940 – 4.11.1940 pplk. let. Július Smutný 4.11.1940 – 1.5.1942 gen. II.tr. (gen. I.tr.) Anton Pulanich 1.5.1942 – 1.1.1944 plk. gšt. (gen. II.tr.) Štefan Jurech 1.1.1944 – 21.8.1944 plk. gšt. Alojz Ballay 21.8.1944 – 15.9.1944 mjr. gšt. Ondrej Herblay

Vojenské školy Od 16. februára 1940 začala pôsobiť v Bratislave Vysoká vojenská škola pre dôstojníkov generálneho štábu a intendancie. 15. apríla 1940 vznikla Letecká škola v Piešťanoch (od 1. októbra 1940 v Trenčíne, od 19. augusta 1943 v Hájnikoch) pre vzdelávanie nižších dôstojníkov vzdušných zbraní.

Od 1. októbra 1940 začali pôsobiť aj poddôstojnícke školy: Vojenská pechotná škola, Vojenská delostrelecká škola, Zbrojná škola, Vojenská podkováčska škola. Ako posledná bola otvorená 1. októbra Štátna slovenská vojenská reálka v Banskej Bystrici (od 1. augusta 1943 v Turčianskom Sv. Martine) pre výchovu budúcich študentov Vojenskej akadémie.

Reorganizácia V októbri 1940 prebehla ďalšia reorganizácia. Hlavné vojenské veliteľstvo bolo zrušené a nahradené už existujúcim Veliteľstvom vzdušných zbraní a novo vytvoreným Veliteľstvom pozemného vojska v Banskej Bystrici. Veliteľstvo pozemného vojska vzniklo reorganizáciou VDO 2. VDO 1 v Trenčíne bolo reorganizované na Veliteľstvo 1. divízie a VDO 3 v Prešove bolo reorganizované na Veliteľstvo 2. divízie. Zbrane a služby sa delili na divízne, zborové a armádne.