Tigiľ (; na hornom toku Boľšoj Tigiľ; – Veľký Tigiľ) je rieka na severozápade polostrova Kamčatka. Preteká územím Bystrinského a Tigiľského rajónu v Kamčatskom kraji v Rusku.
Pokiaľ ide o oblasť povodia, Tigiľ je na 4. mieste medzi riekami na území Kamčatky a na 62. mieste v Rusku.Тигиль. — статья из научно-популярной энциклопедии «Вода России».
Rieka Tigiľ je biotopom lososovitých rýb.
Hydrografia Dĺžka rieky je 300 km, plocha povodia je 17 800 km².Река Тигиль (Большой Тигиль) : [рус.] / textual.ru // Государственный водный реестр : [арх. 15 октября 2013] / Минприроды России. — 2009. — 29 марта. Pramení v pohorí Stredokamčatský chrbát, na hornom toku tečie v hornatej oblasti, na strednom a dolnom toku cez pahorkatinu. Vlieva sa do Šelichovovho zálivu.
V hornom toku je šírka rieky 3050 m, hĺbka je 0,41,5 m, rýchlosť toku je 1,2 m/s. V dolnom toku sa šírka rieky na niektorých miestach pohybuje v rozmedzí 50100 m, hĺbka 0,53 m, rýchlosť toku je 11,5 m/s. V dolnom toku je kanál rozdelený na vetvy, prúd je pokojný, je tu veľa ostrovov a perejí. Pozdĺž pobrežia rastie brezový les, v nivách rastie vŕba a topoľ.
Podnebie Podnebie v povodí Tigiľu sa vyznačuje rôznorodým a nestabilným počasím. Na pobreží je morské, v zime s priemernou teplotou -10°C, na hornom toku klesá na -20°C až -30°C. Stabilná snehová pokrývka sa objavuje v druhej polovici októbra, jej hrúbka je 4060 cm, v podhorských oblastiach do 2,5 m. Na začiatku jesene sú možné mrazy, denná teplota vzduchu 8°C až 16°C, noc 5°C až 3°C. Leto je chladné, trvá 24 mesiace, vyznačuje sa zamračeným, daždivým počasím.
Dejiny Rieku objavil v roku 1697 Vladimir Vasilievič Atlasov, aj keď existuje možnosť, že ju ruskí prieskumníci navštívili už v 60. rokoch 17. storočia. Čoskoro sa rieka začala využívať ako hlavná trasa spájajúca severozápadnú Kamčatku s centrálnou časťou polostrova a jeho východným pobrežím. V roku 1752 bola na pravom brehu neďaleko ústia založená pevnosť Tigiľ.
V roku 1756, pri ústí rieky Tigiľ, po prvýkrát vstúpilo na prezimovanie námorné plavidlo loď „Sv. Nikolaj“. Jeho posádka postavila maják na pobreží a niekoľko obytných a skladových budov pomenovaných po lodi - Nikolajská pevnosť (neskôr Usť-Tigiľ).
Pôvod mena Na prvých ruských mapách sa rieka volala Kygim, Kygil, Kutil (). Pravdepodobne základom týchto názvov je itelmenské slovo kyg (кыг) – „rieka“. Nie je však vylúčené, že Tigiľ je vlastné meno, ktoré sa ako také nachádza v ruských dokumentoch z 18. storočia. Moderný názov rieky vznikol v roku 1740.Валерий Мартыненко. Камчатский берег: историческая лоция. — Петропавловск-Камчатский: Дальневосточное книжное издательство, 1991. — С. 126. — 190 с. — ISBN 5-7440-0239-1.
Koriatské meno rieky je Myrymrat (Мырымрат), preložené ako „miesto morských živočíchov“.Леонтьев В. В., Новикова К. А. Топонимический словарь Северо-Востока СССР / науч. ред. Г. А. Меновщиков; ДВО АН СССР. Сев.-Вост. комплекс. НИИ. Лаб. археологии, истории и этнографии. — Магадан: Магад. кн. изд-во, 1989. — С. 361. — 456 с. — 15 000 экз. — ISBN 5-7581-0044-7.
Referencie
Zdroj
Kategória:Rieky v Rusku Kategória:Rieky v ázijskej časti Ruska Kategória:Geografia Kamčatského kraja