right|thumb|200px|Centrálna časť skupiny Ukrižovania na kalvárii v Trstíne (okr. Trnava) Kalvária (hebr. Golgota, lat. Calvaria z Calvariae locus t.j. miesto lebiek) v pravom význame predstavuje podľa svedectiev evanjelií miesto ukrižovania Ježiša Krista v Jeruzaleme. V prenesenom význame kalvária je typom kresťanského posvätného miesta, postaveného väčšinou na svahoch kopca, zloženého zo súboru tzv. zastavení (rôzne prevedených), zvyčajne usporiadaných do podoby pútnickej cesty, a ústredného bodu, ktorým je skupina s ukrižovaným Ježišom Kristom . Má pripomínať Ježišovo umučenie i zmŕtvychvstanie.
História vzniku kalvárií
Zvesť o Ježišovom ukrižovaní, ako aj samotnom mieste tejto udalosti, sa šírila s novým náboženstvom - kresťanstvom. V priebehu vekov zasiahla do historických tradícií takmer celého sveta. Jeruzalem ale i ostatné miesta tradične spájané s Ježišovým účinkovaním sa stali miestami osobitnej úcty a posvätnosti. Ich význam v kultúrnom svete ovplyvnenom kresťanstvom vzrástol najmä od začiatku 4. storočia po Kr. po tom, ako bolo kresťanstvo v Rímskej ríši v roku 313 Milánskym ediktom cisára Konštantína Veľkého zrovnoprávnené s pôvodným pohanským kultom. Toto prelomové obdobie dodnes v Jeruzaleme pripomína niekoľko stavieb, dobou svojho vzniku siahajúcou do čias prvého kresťanského cisára. Z nich jedna z najvýznamnejších, Bazilika Svätého hrobu, postavená na mieste, ktoré sa spája s evanjeliovou Kalváriou, je dôležitým pútnickým miestom. Najväčší záujem pútnikov tradične prichádza počas veľkonočného obdobia.
left|thumb|250px|Pohľad na banskoštiavnickú kalváriu na dobovom obrázkuUž od prapočiatkov nového náboženstva sa kult slávenia Ježišovho zmŕtvychvstania začal šíriť do celého kresťanského sveta. Ako pripomienka tohto kultu vo svete začali vznikať napodobeniny Božieho hrobu, z ktorých najstaršie sa objavili v 9. storočí. Súčasne nastal veľký rozmach výtvarného stvárňovania Ježišovho umučenia a smrti. Pašiové udalosti sa časom premietli do živého predvádzania, ktorého dej sa odohrával na pozadí kulís navodzujúcich dojem historickej izraelskej krajiny.
Časom prichádzalo k snahám o napodobenie celej historickej Via Dolorosa (Bolestnej cesty). V domácich podmienkach sa začali vytvárať exteriérové zastavenia čím veriaci získavali možnosť nasledovať Krista na jeho ceste utrpenia a rozjímať nad zmyslom jeho nesmiernej obety na kríži. To bola pôvodná myšlienka, ktorá viedla k zrodu kalvárií a krížových ciest a ktorá mala korene v duchovnej literatúre a zvestiach pútnikov zo Svätej zeme, prinášajúcich do našich končín očité svedectvá.
Do Svätej zeme prúdili zástupy státisícov veriacich, ktorí netúžili po inom ako osobne prejsť cestou, ktorou podľa tradície kráčal i sám Ježiš Kristus. Po ovládnutí Svätej zeme moslimami boli tieto aktivity utlmené a pokračovali až s príchodom františkánov do Jeruzalema v roku 1342.
O počiatkoch výstavby kalvárií na Slovensku možno hovoriť od druhej polovice 17. a prvej polovice 18. storočia . Na ich rozširovaní malo významný podiel pôsobenie kresťanských rádov (najmä františkánov a jezuitov) či proces rekatolizácie. Okrem duchovného hľadiska sa stali dôležitými i z architektonicko-umeleckého aspektu - významne obohatili zastúpenie drobných religióznych architektonických prvkov v krajine - kaplniek, Božích múk, prícestných krížov, skulptúr svätých či morových stĺpov.
Predpokladá sa, že prvá a jedna z najvýznamnejších kalvárií na Slovensku vznikla v roku 1694 v niekdajšom Prešporku,
right|thumb|250px|Ojedinelé súsošie Snímanie z kríža na kalvárii v Hlohovci pochádza z r. 1742Zo slohového hľadiska najpočetnejšie zastúpenie majú kalvárie barokové a klasicistické. Sú charakteristické svojím poňatím ako veľkoryso koncipovaného rozsiahleho architektonicko-krajinárskeho komplexu. V ich stvárnení nachádzame spojenie viacerých umeleckých a remeselných odvetví (staviteľstva, sochárstva, maliarstva, umeleckého kováčstva a pod.). Výsledkom je reprezentatívne umelecké dielo, v ktorom sa odráža vnímanie krajiny ako otvoreného sakrálneho priestoru. Najčastejšie ich nachádzame na prirodzenej prírodnej vyvýšenine (kalvársky vrch). Na vrchol so súsoším Ukrižovania vedie cesta s jednotlivými zastaveniami. Návštevník tak v presne určenom slede (v dejovej a časovej kontinuite) prechádza okolo každého zastavenia, ktoré ho znázorneným výjavom naratívne a plynulou dejovosťou vtiahne do udalostí spred dvetisíc rokov. Zastavenia kalvárskej cesty môžu mať rôzne prevedenie - od sôch a krížov cez umelé jaskyne (grotty) či jednoduché murované alebo drevené pilieriky až po zastavenia v tvare kaplniek obsahujúcich sochárske alebo maliarske stvárnenie výjavu. Súčasťou kalvárií sú neraz aj ďalšie architektonické prvky, napr. niekoľko kostolov (najčastejšie tzv. Dolný a Horný), kaplnky Svätých schodov (kalvárie v Banskej Štiavnici, Prešove a Košiciach), Boží hrob (kalvária v Komjaticiach, v Banskej Bystrici) či kaplnky s hrobkami významných mecénov alebo rodov (kalvária v Hlohovci).
Tvorcovia kalvárií
Z hľadiska autorstva kalvárií sme nútení sa uspokojiť s faktom, že kalvárie sú dielami anonymných tvorcov. V dostupných dobových dokumentoch týkajúcich sa vzniku tej-ktorej kalvárie takmer výlučne sa objavujú iba mená donátorov a fundátorov, ktorí ich dali postaviť; mená samotných autorov (umelcov) tieto dokumentu neudávajú. To platí pri kalváriách rôzneho druhu, významu či kvality prevedenia. Dôležitý je objednávateľ, ktorý je v tomto prípade považovaný za tvorcu; dokladajú to aj votívne nápisy na stĺpoch, kaplnkách či sochách vyjadrené slovami „dal postaviť“, „venoval“, „vztýčil“ a pod. Dôležitý je, pokiaľ je uvedený, rok vzniku, čo nám lepšie umožňuje dané dielo aspoň rámcovo zaradiť do slohového či historického obdobia, v ktorom vzniklo.
left|thumb|250px|Kaplnka Panny Márie Snežnej na prešporskej kalvárii od I. Feiglera st. z r. 1824 na dobovej pohľadniciPri skúmaní kvality umeleckého prevedenia diela väčšinou prichádzame k záveru, že autori neprekročili priemernú remeselnú úroveň. O vyššej forme umeleckého stvárnenia môžeme hovoriť v prípade výpravnejších kalvárskych súborov. Úplne výnimočný je z pohľadu autorstva súbor kalvárie v Banskej Štiavnici, kde sa skúmaním archívnych dokumentov podarilo potvrdiť účasť dvoch významných umelcov svojej doby - maliara Antona Schmidta (1713 - 1773) a sochára Dionýza Stanetiho (1710 - 1767) na realizácii jej výzdoby.
Iným autorom, známym podľa mena, podieľajúcim sa na realizácii dnes už zaniknutej kalvárie v Bratislave (staršej z oboch tunajších kalvárií) bol architekt a staviteľ Ignác Feigler st. (1791 - 1847), ktorý v roku 1824 projektoval a postavil Kaplnku Panny Márie Snežnej, ako vrcholový sakrálny objekt kalvárie (v r. 1943 - 1948 ju nahradil dnešný kostol rovnakého zasvätenia).
S otázkou vzniku kalvárií súvisí aj spôsob financovania a realizácie výstavby. Než kalvária vznikla bolo potrebné dosiahnuť povolenie zo strany cirkevnej vrchnosti a mesta alebo obce. Tento krok bol väčšinou iba formalitou, pretože ako cirkev (zastúpená biskupom) tak aj samospráva obce (richtár, príp. starosta) sa k výstavbe kalvárií stavali kladne (v mnohých prípadoch sa podieľali na jej financovaní).
Vo všeobecnosti základnými zdrojmi financovania boli zbierky. Išlo predovšetkým o verejné zbierky medzi veriacimi. Takmer všetky kalvárie, ktoré vznikli v 18. storočí, boli postavené z milodarov veľkého množstva ľudí, čo ich vlastne robí kolektívnym dielom. Darcami boli ľudia bez ohľadu na spoločenské postavenie či majetkové pomery. Prispievali jednoduchí vidiečania, mešťania, príslušníci aristokracie ba v nejednom prípade prispel i panovník. Zvláštnym prípadom je vznik kalvárie (súsošia) Ukrižovania v Modre (pri cintoríne), ktoré bolo financované z pokút udelených nekatolíkom.
Stavebné a umelecko-remeselné realizácie kalvárií
Pre stavbu kalvárie bol dôležitý výber miesta, na ktorom mali vzniknúť. V drvivej väčšine išlo o miesta na doďaleka viditeľnom kopci. Vďaka tomu prvé kalvárie predstavované súborom jednoduchých zastavení vo forme krížov a stavbou vrcholového kostola (veľkosťou však skôr pripomínajúceho kaplnku) dominovali širokému okoliu, pretože pôvodne boli tieto vrchy väčšinou nezalesnené. Zámerom ich tvorcov bolo v čo najväčšej miere napodobniť sväté miesta v Jeruzaleme aj s jeho krajinnou topografiou. Nezanedbateľným faktorom bola tiež členitosť terénu. Pri prudšom sklone boli zastavenia umiestňované popri kľukato sa vinúcom chodníku, pri miernejšom stúpaní chodník smeroval priamo na vrchol ku krížu s Ukrižovaným.
Na zdôraznenie duchovného prežitku a vyvolania patričnej citovej odozvy boli skupiny vrcholových krížov častokrát vztyčované na stavebne upravené miesto vo forme vyvýšeniny, príp. pódia (kalvárie v Modre, Komjaticiach). Pódiovo riešené kalvárie boli vo väčšej miere vytvárané na nížinatých územiach.
Zastavenia
right|thumb|250px|Kaplnky zastavení na kalvárii v Strekove (okr. Nové Zámky)Zastavenia na kalvárii (krížovej ceste) sú jej základným ideovým prvkom. Každé zo zastavení tvorí v správnom poradí jednu z epizód pašiového príbehu a návštevník prechádzaním okolo každého z nich spontánne spoluvytvára dejovú a časovú kontinuitu tohto príbehu. Na citový účinok pútnika malo okrem scén z hľadiska tematického a chronologického nezanedbateľný vplyv aj umelecké prevedenie kalvárskych zastavení. Prvé zastavenia vo forme jednoduchých stél niesli na plechu maľované výjavy. Z pôvodných vyhotovení sa však nezachovali takmer žiadne. V súvislosti s vývojom umeleckého slohu a snahou vytvárať výpravnejšie súbory sa neskôr uplatňovali sochársky a reliéfne stvárnené scény, ktoré svojou priestorovou dispozíciou lepšie spĺňali požiadavku realistického, živého pôsobenia na diváka. Na kalváriách tak najmä v priebehu 19. storočia vznikali zastavenia v podobe malých štíhlych kaplniek neoslohového prevedenia s výklenkami a nikami, do ktorých boli umiestňované maľované alebo reliéfne stvárnené výjavy. Kvôli ich ochrane pred poškodením či odcudzením boli často chránené umelecky kovanými mrežami či drevenými okenicami.
Umelecky a sakrálne najhodnotnejšie sú zastavenia vo forme malých umelých jaskýň (grott) alebo väčších kaplniek, ktoré, vďaka svojím rozmerom, dovoľovali v nich tvorcom umiestňovať i väčšie skulptúry alebo skupiny sôch. Tak vznikali pozoruhodné kalvárske zastavenia kde sú sochy v mierne podživotnej veľkosti zakomponované do kulisovito riešených priestorov (často s iluzívnou výmaľbou) a naaranžované do efektných javiskových výjavov. Divák má tak dojem, že sa pred jeho zrakom odohráva podmaňujúca divadelná scéna. Príkladom takto poňatých zastavení je známa kalvária v Marianke pri Bratislave.
Špecifickým druhom sú kalvárie so scénami zastavení voľne situovanými v krajine (Červený Kameň). V prípade voľných figurálnych skupín ide o priamejšie dosiahnutie ilúzie predstavovaného deja.
Niektoré kalvárie na Slovensku sú okrem tradičných kaplniek či pilierov zastavení a vrcholovej skupiny Ukrižovania doplnené ďalšími stavebnými súčasťami. Ich funkciou je doplniť dej o celý priebeh udalostí súvisiacich s Ježišovým ukrižovaním. Tak na kalváriách nachádzame kaplnky Božieho hrobu, Ježišovho väzenia v Pilátovej vládnej budove, kaplnky Svätých schodov a i.
Výjavy zastavení
V súčasnosti je ustálený počet zastavení - štrnásť. Podľa tradície tento počet má symbolizovať, že Kristus sa na svojej ceste na Golgotu štrnásťkrát zastavil . Z tohto počtu deväť má biblické doloženie a päť sa opiera o cirkevnú tradíciu. V období vrcholného stredoveku sa pritom pašiový dej rozrastal a obohacoval o viaceré epizodické scény, ktoré sú však v súčasnosti považované za vedľajšiu dejovú líniu. Dnešný sled zastavení krížovej cesty už nekladie dôraz na celok pašií, začínajúcich príbehom v Getsemanskej záhrade, ale na udalosti, ktoré nasledovali po vyrieknutí trestu, teda nesenie kríža z Pilátovho domu na Golgotu až po vyvrcholenie deja samotným ukrižovaním.