Pomstiteľ alebo Mstiteľ bol partizánsky oddiel, ktorý pôsobil na Slovensku od septembra 1944 do marca 1945, teda počas Slovenského národného povstania (SNP) a následných protifašistických partizánskych bojov po potlačení povstania.
História oddielu Základ oddielu tvorila 22-členná sovietsko-československá partizánska organizátorská skupina Vernyje pod velením mjr. Semiona Georgieviča Morozova, vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia a vysadená 12.14. septembra 1944 na základni partizánskej brigády Sergej v priestore Nižnej alebo Vyšnej Jablonky. 16. septembra 1944 sa oddiel Pomstiteľ spolu s partizánskou brigádou Smrť fašizmu a oddielom Belov-Kovalenko brigády Sergej začal presúvať na západ. Na Spiši sa zapojil do ťažkých bojov o. i. pri Lendaku, kde padlo až 13 partizánov. Koncom októbra 1944 spolu s brigádou Smrť fašizmu zo severu, cez územie Poľska obišiel Tatry a cez Oravu prešiel do Nízkych Tatier, kde sa usídlil v priestore Balážov v tzv. partizánskej republike.
Tu sa k oddielu pridali vojaci 1. československej armády na Slovensku, ktorí po potlačení SNP prešli na partizánsky spôsob boja, ako aj príslušníci iných partizánskych oddielov a miestnych partizánskych skupín. Začiatkom decembra 1944 sa tak sformovali nové skupiny oddielu. Vo výsledku mal Pomstiteľ šesť skupín, ktoré tvorilo (spolu s vojakmi Červenej armády) 443 príslušníkov, pričom: prvej skupine velil Viktor Josifovič Jelinek, zástupcom veliteľa bol V. Nesterenko, náčelníkom štábu F. Hlavica, druhej skupine velil P. Kozačok, tretej skupine velil Nikolaj Romanovič Nesterenko, zástupcom veliteľa bol D. Potapov, náčelníkom štábu M. Vajs, štvrtej skupine velil kpt. Viktor Žid, zástupcom veliteľa bol A. Kramár, piatej skupine velil Ján Balaďa, zástupcom veliteľa bol C. Kováč, pričom jej základ tvorilo 19 pracovníkov zaniknutého Slobodného slovenského vysielača a vyvíjala najmä agitačno-propagačnú činnosť – organizovala besedy a stretnutia s obyvateľstvom, vydávala časopis Zvesti, tlačila maďarské a nemecké letáky, vyhotovovala falošné doklady, šiestej skupine velil Daniel Chladný-Hanoš, zástupcom veliteľa bol V. Čunderlík a D. Lavas, náčelníkom štábu J. Prokeš, pričom táto skupina sa spojila s partizánskou rotou Dolný Jelenec, ktorej velil Chladného brat Ján.
V decembri 1944 a januári 1945 sa brigáda zamerala najmä na diverzné akcie na komunikáciách a vojenských objektoch v údolí Hrona. Od začiatku februára v jej činnosti prevládali bojové strety nepriateľskými jednotkami presúvajúcimi sa z Banskej Bystrice do Ružomberka a s protipartizánskymi aj frontovými jednotkami.
2. februára pri Starých Horách (pri Banskej Bystrici) partizáni oddielu prepadli nemeckú jednotku, z ktorej väčšina vojakov padla v boji, asi 16 vojakov zajali a odvliekli na svoj štáb v osade Richtárová, kde ich zastrelili. Prežil to len jeden ranený vojak, ktorého si partizáni asi nevšimli a miestni obyvatelia ho ošetrili. Táto partizánska akcia mohla mať za následok vypálenie Starých Hôr nemeckými vojakmi, ale Starohorčania svojou pomocou ranenému vojakovi Nemcov presvedčili, že nepatria k partizánom, a tak Nemci od represálií upustili.
18. marca začali nemecké frontové a protipartizánske jednotky generálny útok na Kalište, Španiu Dolinu, Baláže a Staré Hory, podporovanými tankami. Pomstiteľ bol pre nedostatok munície nútený z tohto priestoru ustúpiť a okrem šiestej skupiny sa jeho jednotky vydali na prechod frontu na oslobodené územie, ktorý úspešne uskutočnili 22.23. marca v priestore Mýta pod Ďumbierom.
Poznámky
Referencie
Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania