Roňava () je rieka na východe Slovenska, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to pravostranný prítok Bodrogu, má celkovú dĺžku http://www.rieka.sk/abecedny-zoznam-riek-na-slovensku-a-dlzka-vodneho-toku/ zoznam riek, z toho na území Slovenska ( úsek je slovensko-maďarská štátna hranica) a je tokom IV. rádu.
Prameň Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota, na juhozápadnom svahu Bogoty () v nadmorskej výške približne .
Opis toku Spočiatku tečie na juh, najprv priberá ľavostranný prítok z oblasti Malého Okrúhleho vrchu, potom pravostranný prítok z lokality Vyšné košariská a opúšťa územie Slanských vrchov, východne od obce Slančík vstupuje do Podslanskej pahorkatiny ().
Sprava priberá prítok vznikajúci pri kóte , zľava z oblasti Krčmárky a stáča sa na juhojuhovýchod. Preteká okrajom Slanského Nového Mesta, sprava priberá potok Slančík a stáča sa viac juhovýchodným smerom. Ďalej intenzívne meandruje, zľava priberá Jozefovský potok a tečie severne od obce Slivník. Výrazne esovito sa stáča, pričom sprava priberá svoj najvýznamnejší prítok Trebeľu, následne z tej istej strany aj Kuzmický potok a stáča sa na juh.
Preteká okrajom obce Kuzmice, z pravej strany priberá Parnovku a na krátkom úseku pokračuje na juhovýchod. Zľava priberá Koltajský kanál a Dringáčsky potok, opäť sa stáča severojužným smerom a preteká územím medzi obcami Lastovce a Kazimír. Pri obci Michaľany priberá z ľavej strany Lastovský kanál a z pravej strany významný prítok Izru. Potom priberá ľavostranný prítok vznikajúci juhozápadne od obce Veľaty a od hraničného kameňa XVIII 1 vytvára Roňava slovensko-maďarskú štátnu hranicu.
Rieka zároveň vytvára širokú Roňavskú bránu, ktorá oddeľuje Zemplínske vrchy na Slovensku od maďarskej časti. Pri Čerhove sa od napriameného koryta odpájajú dve meandrujúce ramená, najprv z pravej strany, (sem ústi prítok Hečka zľava), potom priberá tiež zľava Čerhovský potok a sprava sa oddeľuje druhé meandrujúce rameno (tvorí štátnu hranicu). Po spojení s vedľajším ramenom priberá ľavostranný Veľkotrniansky potok, potom maďarskú Bózsvu sprava a opäť ľavostranný Malotrniansky potok. Ďalej na cca úseku preteká územím Maďarska, vzápätí opäť tvorí štátnu hranicu a oddeľuje Slovenské Nové Mesto na ľavom brehu od maďarského Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) na pravom brehu a opúšťa územie Slovenska.
Južne od Slovenského Nového Mesta sa rieka rozvetvuje, pričom ľavé rameno tečie na východ a do Bodrogu ústi južne od obce Borša v nadmorskej výške (najnižší bod Slovenska). Hlavné koryto Roňavy pokračuje na juhozápad, následne na juh a do Bodrogu sa vlieva na území Maďarska severovýchodne od mesta Blatný Potok (Sárospatak).
Povodie Roňavy podľa prítokov (v smere toku) Roňava (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok) Slančík P Bradlový potok P Jozefovský potok Ľ Trebeľa P Starý potok P Ostrý potok P Markov potok P Kuzmický potok P Parnovka P Koltajský kanál Ľ Dringáčsky potok Ľ Lastovský kanál Ľ Izra P Malá Izra Ľ Brezinský potok P Hečkovský potok P Byšta P Hečka Ľ Čerhovský potok Ľ Veľkotrniansky potok Ľ Bózsva P (v Maďarsku) Körös-viz-patak Ľ (v Maďarsku) Nyíri-patak Ľ (v Maďarsku) Kréta-patak P (v Maďarsku) Bisó Ľ (v Maďarsku) Nagy-patak P (v Maďarsku) Falu-patak Ľ (v Maďarsku) Malotrniansky potok Ľ Fehér-patak P (v Maďarsku) Magas-patak Ľ (v Maďarsku)
Referencie
Iné projekty
Kategória:Rieky na Slovensku Kategória:Rieky v Maďarsku Kategória:Povodie Bodrogu Kategória:Vodné toky v Slanských vrchoch Kategória:Vodné toky vo Východoslovenskej pahorkatine Kategória:Vodné toky v Zemplínskych vrchoch Kategória:Vodné toky v okrese Košice-okolie Kategória:Vodné toky v okrese Trebišov