náhľad|Triesloviny v práškovej podobe (zmes zlúčenín) Triesloviny (niekedy nesprávne označované ako taníny) sú adstringentné biomolekuly. Sú to sekundárne metabolity rastlín patriace do skupiny polyfenolických látok. Ich hlavnou vlastnosťou je, že sa pevne viažu na a zrážajú bielkoviny, ako i iné organické látky, napríklad aminokyseliny a alkaloidy. Ich molekulová hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 500-3000 g/mol (estery kyseliny gallovej), niekedy až po 20 000 g/mol (proantokyanidíny). Napriek svojej vysokej molekulovej hmotnosti sú rozpustné vo vode.
Triesloviny sa nachádzajú v mnohých rastlinách, kde pomáhajú pri obrane proti predátorom (fungujú i ako pesticídy) a môžu napomáhať pri regulácii rastu. Horká, sťahujúca chuť v ústnej dutine je spôsobená interakciou bielkovín v slinách s fenolovými zlúčeninami. Horkosť vnímame v ústach po konzumácii červeného vína, čierneho a zeleného čaju alebo nezrelého ovocia, potravín a nápojov obsahujúcich triesloviny ako suchý a drsný pocit na jazyku. Kvôli tomu hrá rozklad a úprava trieslovín dôležitú úlohu pri určovaní času zberu plodín.
Štruktúra a druhy
Existujú dve hlavné skupiny trieslovín: hydrolyzovateľné a kondenzované (neydrolyzovateľné). Hydrolyzovateľné triesloviny sú deriváty kyseliny galovej a po zahriatí s kyselinou chlorovodíkovou alebo sírovou z nich vzniká práve kyselina galová alebo kyselina elagová. Okrem toho často obsahujú i sacharidovú zložku. Medzi hydrolyzovateľé triesloviny patrí i tanín, teda kyselina trieslová/tanínová, podľa ktorej sa niekedy triesloviny (nesprávne) označujú ako taníny. Naproti tomu kondenzované triesloviny obsahujú flavánovú štruktúru, zvyčajne sú to deriváty flavonolu. Kondenzované triesloviny neobsahujú sacharidy. Aby sa z derivátov flavanolu stali triesloviny, musí dôjsť k mnohonásobnej hydroxylácii a polymerizácii.
Okrem toho existujú i iné druhy, napríklad florotaníny odvodené od floroglucinolu, ktoré sa bežne nachádzajú v morských riasách, alebo oligostilbenoidy (oligomérne formy stilbenoidov). Triesloviny často obsahujú aspoň 12 hydroxylových skupín a aspoň 5 fenolových skupín, aby boli schopné viazať bielkoviny. Základná jednotkaKyselina gallováFlavan-3-olFloroglucinolDruh polymérovHydrolyzovateľné trieslovinyKondenzované trieslovinyFlorotanínyZdrojRastlinyRastlinyHnedé riasy
Pseudotriesloviny Pseudotriesloviny sú nízkomolekulové látky podobné trieslovinám, napríklad kyselina galová, ktoré zvyčajne tvoria časti samotných trieslovín. Na rozdiel od hydrolyzovateľných a kondenzovaných trieslovín nemenia farbu počas niektorých skúšok na triesloviny. Medzi presudotriesloviny patria: PseudotrieslovinaZdrojeKyselina galováRebarboraFlavan-3-olyČaj, akácia, kakao, guaranaKyselina chlorogénováKáva, maté
Výskyt a funkcia Triesloviny sú hojne zastúpené v dvojklíčnolistových rastlinách z čeľadí ružovitých, bôbovitých, stavikrvovitých, vŕbovitých, bukovitých, v ich koreňoch, listoch, kôre a plodoch. Zastúpenie trieslovín v jednotlivých rastlinách sa však líši. Vo veľkej miere sa nachádzajú v kôre stromov, kde pôsobia ako ochranná bariéra proti mikroorganizmom. Zvýšená produkcia trieslovín v rastline je považovaná za spôsob ochrany pred infekciami, hmyzom a bylinožravcami.
Využitie Triesloviny sa využívajú na spracovanie surovej zvieracej kože. Tvoria totiž v surovej koži s čiastočkami bielkovín nerozpustné zlúčeniny. Takému pôsobeniu sa hovorí adstringentný (zvieravý). Vedie k povrchovému zahusteniu tkaniva a vzniku ochrannej membrány. Využívajú sa aj terapeuticky, lebo zmenšuje mokvanie rán a zastavuje drobnejšie krvácanie. Odbúravanie bielkovín zabraňuje baktériám a jedovatým splodinám prenikať do hlbších vrstiev rany. Triesloviny pôsobia proti mikróbom, zmierňujú bolesť a svrbenie a tlmia nadmerné vylučovanie potu. Prípravky z drog obsahujúcich triesloviny sa preto používajú na liečenie rán, drobnejších popálenín a omrzlín, pri zápaloch slizníc ústnej dutiny a nosohltana i oblasti genitálií a konečníka, na obmedzenie vylučovania žalúdočných štiav a pri ľahších nešpecifických hnačkách.Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 10. s, ISBN 978-80-7360-589-6
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Fytochemikálie Kategória:Fenoly Kategória:Antioxidanty