Kozonoha hostcová (staršie alebo ľudovo: kozia noha; lat. Aegopodium podagraria) je trváca rastlina z čeľade mrkvovité. Je to invazívna bylina, ktorú veľa záhradkárov považuje za nepríjemnú burinu, pretože je veľmi húževnatá a odolná.
Opis Je to trváca rastlina, ktorá je charakteristická dlhými podzemnými výbežkami. Svoj názov si kozonoha hostcová získala vďaka listom, ktoré pripomínajú chodidlo kozy. Dorastá do výšky 50100 cm a kvitne od mája do septembra. Trojpočetné listy sú 1 až 2-krát perovito zložené, s drobnými zárezmi v tvare pílky, preto sa nazývajú tiež ako pílkovité listy. Končisté listy s vajcovitými úkrojkami sú často vykrojené na dve časti, takže obrys pripomína odtlačok kozej nohy. Kozonoha hostcová má biele kvety, pri ktorých rastú hladké, 3 - 4 mm dlhé, vajcovité plody (dvojnažky). Okolíky nie sú obalené.Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 33. s, ISBN 978-80-7360-589-6
Výskyt Táto rastlina je v súčasnosti hojne rozšírená v Európe a v západnej Ázii. V Európe ju možno prakticky nájsť kdekoľvek od nížin až po horský stupeň. Kozonoha hostcová je nitrofilná rastlina, čo znamená, že si vyžaduje väčšie množstvo dusíka v pôde, preto sa presadzuje hlavne v podraste vlhkých zmiešaných a listnatých lesov, ale môže rásť aj v lužných lesoch a na tienistých lesných pasekách. Najčastejšie sa vyskytuje ako burina na záhradách a lúkach, taktiež ju možno spozorovať v parkoch, sadoch, na brehoch riek a poliach.
Použitie V rastline sa nachádzajú éterický olej, flavonoidy, fenolkarbonové kyseliny. Kozonoha hostcová sa taktiež môže pýšíť svojou vysokou hladinou vápnika. Korene sú jedovaté, pretože sa v nich nachádzajú polyíny ako falkarindiol a lektín. V ľudovom liečiteľstve túto rastlina už poznali naši predkovia odpradávna. Pripisujú sa jej močopudné a protizápalové účinky, dodnes sa však v nej nenašli nijaké látky, ktoré by mohli toto pôsobenie vyvolať. Latinské označenie podagra (dna) svedčí o jej hlavnom využití (aj v homeopatických prípravkoch) pri reumatických ťažkostiach, užíva sa aj ako prostriedok na odvodnenie, čo vedie aj k zníženiu obsahu kyseliny močovej v krvi. Čerstvá rozdrvená vňať sa príležitostne používa ako obklad na bodnutie hmyzom a drobnejšie poranenie kože. Pridáva sa aj do kúpeľov proti hemoroidom. Mladé listy sa konzumujú v šalátoch, polievkach a aj ako zelenina.Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 33. s, ISBN 978-80-7360-589-6
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Iskerníkovité Kategória:Trvalé rastliny Kategória:Rastliny európskeho významu Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi