náhľad|Atický lékythos (zo sviatku Genesia) od Maliara Thanata, zobrazujúci Sarpédonovo mŕtve telo, ktoré nesú Thanatos (Smrť) a Hypnos do hrobky, cca 440 pred Kr. Genesia () bola starogrécka verejná slávnosť na počesť mŕtvych.
V starovekých Aténach sa pri hroboch konali rôzne obrady, a to tretí, deviaty, tridsiaty deň po pohrebe a pri každoročnej príležitosti sviatku Genesia, ktorý sa podľa atického kalendára oslavoval 5. boédromióna. Hrobku bolo tiež dôležité navštevovať pri rôznych výročiach. Obzvlášť dôležité boli návštevy syna alebo adoptovaného dediča. Hrobka sa ozdobila vencami, farebnými stuhami a ľudia tam zanechali obetované jedlo, nápoje, olej a vodu. Typickým obetným darom bol zeler (selinion). Približne od roku 600 pred Kr. sa ako dar do hrobu objavuje lékythos a v rokoch 470 až 410 pred Kr. sa stal najobľúbenejším darom pre mŕtvych v Aténach. V klasickom období i ženy často navštevovali hroby svojich predkov s obetnými darmi.
Genesie sa oslavovali najmä v archaickom období (asi 800 - 500 pred Kr.). Zachovalo sa však len málo písomných zdrojov o tomto sviatku, ktorý sa praktizoval hlavne v Aténach. Počas Solónových reforiem sa pravdepodobne posilnil ich verejný kult reorganizáciou zo súkromných kultov za mŕtvych predkov a určil sa pevný dátum tohto sviatku v kalendári.
Otázkou je, či sa aj potom okrem verejného sviatku konali i súkromné Genesie, ktoré sa mohli oslavovať napr. v pamätných dňoch smrti jednotlivca alebo možno jeho narodenín. Ak by sa konal iba jediný verejný obrad, ľudia by si v ten istý deň, t. j. 5. boédromióna spoločne spomenuli na svojich mŕtvych pri hrobkách. Na druhej strane verejný obrad mohol koexistovať so súkromnými obradmi, ktoré sa konali počas celého roka. Zdá sa, že počas helénskeho obdobia (t. j. po roku 400 pred Kr.) sa Genesia prestala oslavovať. Predpokladá sa, že sa s rozšírením orientálnych kultov v Grécku oslavovala čoraz menej až nakoniec zanikla.
Referencie a bibliografia
Kategória:Starogrécke sviatky