Tomasz Jan Dąbal (výslovnosť IPA: [ˈtɔmaʂ ˈdɔmbal]; * 29. december 1890, Sobów, dnes súčasť Tarnobrzegu† 4. december 1938, Moskva) bol poľský komunistický politik.
V roku 1909 sa stal členom Poľskej ľudovej strany a v roku 1913 vstúpil do Poľskej ľudovej strany „Piast”. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúsko-uhorskej armáde a v poľských légiách. V novembri 1918 sa pokúsil podnietiť vypuknutie roľníckeho povstania a spolu s katolíckym kňazom Eugeniuszom Okońom vyhlásil vznik Tarnobrzežskej republiky a pôsobil ako tajomník jej revolučného výboru. V roku 1919 bol zvolený za poslanca Sejmu za Poľskú ľudovú stranu „Ľavica”, no zo strany neskôr odišiel a od roku 1920 bol členom Komunistickej strany Poľska. Spolu so Stanisławom Łańcuckim založil komunistický poslanecký klub, no v novembri 1921 bol zbavený poslaneckej imunity, zadržaný a v júli 1922 odsúdený na odňatie slobody na šesť rokov za protištátnu činnosť. V roku 1923 bol presunutý do Sovietskeho zväzu výmenou za poľských zajatcov. V Sovietskom zväze sa politicky angažoval aj vo vedení Kominterny a pôsobil v Bieloruskej akadémii vied. V decembri 1936 bol v rámci čistky poľských komunistov zadržaný a 31. júla 1937 odsúdený na smrť.
Dielo 1926 – Powstanie krakowskie („Krakovské povstanie“), 1926 – Polacy Zwiazku Radzieckiego („Poliaci v Sovietskom zväze“), 1927 – Zametki o kriestianskom dvizhenii v Ievrope („Poznámky o roľníckom hnutí v Európe“).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Poľskí politici Kategória:Obete Veľkého teroru