Ľaliovník tulipánokvetý (lat. Liriodendron tulipifera) je opadavý strom z rodu ľaliovník (Liriodendron) z čeľade magnóliovité (Magnoliaceae).
Ľaliovníky sú veľmi staré dreviny. Fosílne ľaliovníky sú známe z kriedových útvarov v Severnej Amerike a na Sachalíne, v paleogéne rástli aj v Európe. Dodnes sa však zachovali len dva druhy, ľaliovník tulipánokvetý a ľaliovník čínsky (Liriodendron chinense).
Etymológia Rodové meno Liriodendron je odvodené z gréckeho slova leirion, čo znamená ľaliu.
Opis Ľaliovník tulipánokvetý je vysoký strom (rekordne až 60 m) s kužeľovitou korunou.
Ľaliovník má striedavé opadavé listy, na konci široko uťaté a vyrastajúce do dvoch lalokov na každej strane. Listy sú 10 až 20 cm dlhé, svetlozelené, na spodnej starne sivasté, v jeseni intenzívne zlatožlté.
Koncové kvety sú jednotlivé, zvončekovité až 6 cm v priemere a majú tri kališné lístky a šesť korunných lupienkov, ktoré sa líšia farbou od svetlo žltozelenej na okraji po tmavooranžový pás v strede.
Tyčiniek je veľa, rovnako ako plodolistov, ktoré sú strechovito usporiadané, takže plodstvo, ktoré sa z nich vyvinie, sa podobá na šišky ihličnatých drevín, dlhých až do 8 cm. Plodmi sú jednosemenné krídlaté nažky.
Ľaliovník kvitne od apríla do júna v závislosti od polohy a poveternostných podmienok. Doba kvitnutia každého stromu sa pohybuje od 2 do 6 týždňov v závislosti od veľkosti, veku a počtu kvetov na strome. Úspešné opelenie musí nastať ihneď po otvorení kvetov, zvyčajne do 12 až 24 hodín. Najdôležitejším opeľovačom je hmyz.
Ľaliovník zvyčajne vytvára prvé kvety vo veku 15 až 20 rokov a môže pokračovať v produkcii až 200 rokov.
Semená ľaliovníka dozrievajú od začiatku augusta na severe do konca októbra na juhu. Ľaliovník je veľmi plodný strom a veľké úrody sa vyskytujú takmer ročne. Na najpriaznivejších stanovištiach vyprodukuje strom s priemerom do 50 cm až 3 250 šišiek s 29 000 zdravými semenami. V prirodzenom prostredí si semená ľaliovníka zachovávajú klíčivosť po dobu od 4 do 7 rokov.
Rozšírenie Pôvodný areál ľaliovníka tulipánokvetého sa rozprestiera na území medzi dnešnými štátmi Massachusetts, Wisconsin, Florida a Missouri. Pozoruhodné boli najmä jeho porasty v pohorí Allegheny.
Ľaliovníky patria medzi prvé včasné importy z Nového sveta; prvá introdukcia do Európy sa uskutočnila v roku 1663.
Ekológia Ľaliovník tulipánokvetý rastie vo svojom pôvodnom areáli v listnatých lesoch, na bohatých kyprých pôdach v riečnych údoliach.
Vzhľadom na široké geografické rozšírenie, ľaliovník rastie v rôznych klimatických podmienkach. Od extrémne nízkych teplôt v hornej časti štátu New York, s priemernou januárovou teplotou -7,2 °C, až po takmer zimy bez mrazov na Floride, s priemernou januárovou teplotou 16,1 °C. V oblastiach výskytu sa zrážky pohybujú od 760 mm do viac ako 2 030 mm.
Na severnom okraji svojho výskytu sa ľaliovník zvyčajne nachádza v údoliach v nadmorských výškach do 300 m, v Apalačských vrchoch do nadmorskej výšky 1370 m.
V údoliach a na lepšie odvodnených pôdach pobrežnej nížiny sa ľaliovník tulipánokvetý vyskytuje v spoločenstve s tisovcom dvojradovým (Taxodium distichum), javorom červeným (Acer rubrum) a borovicou Pinus taeda.
V Apalačských vrchoch jeho prirodzené spoločenstvo tvorí agát biely (Robinia pseudoacacia), borovica hladká (Pinus strobus), jedľovec kanadský (Tsuga canadensis), dub červený, jaseň americký (Fraxinus americana), buk veľkolistý (Fagus grandifolia) a javor cukrový (Acer saccharum).
Čisté porasty ľaliovníka zaberajú len malé percento celkovej pôdy, ale zvyčajne sa nachádzajú na lokalitách s najväčšou produkciu dreva.
Rast semenáčov počas prvého roka sa na najlepších stanovištiach pohybuje do 30 cm. Po druhom roku sa ich rast zrýchľuje a na konci 5. roku môžu byť stromy vysoké 3 až 5,5 m. Rekordne bola u 11-ročného jedinca zaznamenaná výška 15,2 m.
Vegetatívne výhonky ľaliovníka vznikajú hlavne z existujúcich spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti odumretých konárov, na kmeňoch v blízkosti pôdy a na pňoch. Ich počiatočná rýchlosť rastu výrazne prevyšuje rýchlosť rastu mladých sadeníc.
Význam a využitie Drevo ľaliovníkov je veľmi cenné. Je jadrové a starnutím stromu tmavne. Najčastejšie sa využíva na výrobu nábytkových dielov, dyhy a preglejky. Kvôli vysokej výnosnosti na hektár, má tiež potenciál ako palivové drevo.
Ľaliovník tulipánokvetý je veľmi významný aj pre včelárstvo. Za jednu sezónu 20. ročný strom vyprodukuje asi 3,6 kg nektáru, čo sa rovná 1,8 kg medu. Semená ľaliovníka slúžia tiež ako zdroj potravy pre voľne žijúce živočíchy; prepelice, pinky a veveričky.
Ľaliovník tulipánokvetý je drevina mimoriadnej sadovníckej hodnoty pre veľké parky.
Hrozby a choroby Ľaliovník tulipánokvetý je v porovnaní s mnohými inými komerčne významnými druhmi drevín menej poškodzovaný patogénmi. Zatiaľ čo viac ako 30 druhov škodcov ľaliovník napáda, iba 4 druhy sa považujú za významné.
Z polokrídlovcov je to Toumeyella liriodendri, ktorý sa živí sacharózou rozvádzanou lykovými pletivami, čím oslabuje najmä mladé jedince.
Chrobák Odontopus calceatus sa živí púčikmi a listami hostiteľa a ohniská výskytu sa môžu rozšíriť aj do veľkých plôch.
Motýľ Euzophera ostricolorella napáda lykové pletiva na báze stromu a vytvára tak vstupné miesta pre hniloby.
Napadnutie chrobákmi Corthylus columbianus nezabíja priamo strom, ale znehodnocujú jeho drevo.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Magnóliovité Kategória:Listnaté stromy