Vešeléniho sprisahanie (iné názvy pozri nižšie) bolo neúspešné sprisahanie významných (katolíckych i protestantských) hodnostárov a šľachticov Kráľovského Uhorska v rokoch 1664-1670/1671. Zvykne sa zaraďovať medzi tzv. uhorské protihabsburské stavovské povstania, i keď prísne vzaté išlo len o sprisahanie a plánované povstanie sa takmer neuskutočnilo. Hlavným cieľom sprisahania bolo zvrhnúť v Kráľovskom Uhorsku vládu Habsburgovcov, ktorá bola vnímaná ako absolutistická, a obnoviť stavovskú nadvládu domácej vysokej šľachty. Vzniklo primárne ako reakcia na Vašvársky mier (1664).

Vodcovia Sprisahanie spočiatku, t.j. v roku 1664, viedol Mikuláš Zrínsky. Už koncom roka 1664 však zomrel a vedenie po ňom prevzali František Vešeléni, ktorý sprisahanie viedol až do svojej smrti v roku 1667, a sčasti aj Juraj Lipai, ktorý sprisahanie viedol do svojej smrti v roku 1666. František Vešeléni sa stal vodcom sprisahania aj formálne, a to v marci 1666 podľa jednej z listín podpísaných sprisahancami. Nakoniec po Vešeléniho smrti (1667) vedenie prevzali na juhu Peter Zrínsky a František Frankopan, ktorí sprisahanie viedli až do jeho konca (1670), a na severe František Nádašdy, ktorý sprisahanie viedol do roku 1669, kedy prešiel na stranu Viedne (pričom ale už v roku 1667 prechodne sčasti koketoval s Viedňou, lebo sa chcel stať palatínom).

Priebeh Sprisahancami boli príslušníci viacerých najvýznamnejších uhorských rodov, na juhu najmä chorvátsky bán Mikuláš Zrínsky (zomrel v novembri 1664), následne jeho nástupca a to chorvátsky bán Peter Zrínsky ale aj chorvátsky magnát František Krištof Frankopán, inak najmä palatín František Vešeléni (zomrel v marci 1667), krajinský sudca František Nádašdy (účastník sprisahania len v rokoch 1666 - 1669), ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (zomrel 1666), a neskôr aj magnáti Štefan Tököli (otec Imricha Tököliho) a František I. Rákoci (otec Františka II. Rákociho). Vodcovia sprisahania sú uvedení vyššie. Hlavní predstavitelia sprisahania sa usilovali nájsť zahraničnú podporu vo Francúzsku, v Poľsku, v Benátkach a v Turecku, no bezvýsledne. O sprisahaní sa viedenský dvor dozvedel v júni 1667, teda krátko po smrti palatína Vešeléniho, od tlmočníka sedmohradského vyslanectva, ktorý sa volal Nikosios Panajotti, a následne v roku 1669 svojich spolusprisahancov Viedni zradil František Nádašdy. Viedeň najprv nechcela reagovať silou, preto len nasadila na sprisahancov špiónov a snažila sa ich jednotlivo získať na svoju stranu. Až keď sa v marci 1670 Peter Zrínsky v Chorvátsku a František I. Rákoci v severnom Potisí neúspešne pokúšali spustiť ozbrojené povstanie proti Viedni. Panovnícky dvor okamžite poslal cisárske vojská na Slovensko a do Chorvátska, ktoré rozbiehajúce sa povstanie a celé sprisahanie násilne potlačili. Hlavnými príčinami neúspechu Vešeléniho sprisahania boli slabá pripravenosť povstania a osobné spory povstalcov.Wesselényi Conspiracy. In:

Dohra Po potlačení Vešeléniho sprisahania v roku 1670 videla cisárska vláda príležitosť na absolutistické opatrenia. V tom istom roku začala v Slovenskej Ľupči pôsobiť vyšetrovacia komisia pod vedením grófa Johanna von Rottala, ktorá sa v roku 1671 zmenila na špeciálny súd v Bratislave a predvolala vyše 200 podozrivých šľachticov vrátane protestantských duchovných. Väčšina z nich bola prepustená, niektorí dostali doživotie, siedmi boli popravení, z toho traja v Bratislave.

Medzi popravenými boli František Frankopan, Peter Zrínsky a František II. Nádašdy.

V reakcii na toto sprisahanie prišiel panovník s tzv. teóriou straty práv (Verwirkungstheorie), čo znamenalo, že Uhorsko stratilo právo na sebaurčenie, pretože tu bolo organizované povstanie proti legitímnemu panovníkovi.

Mnohí kuruci už v roku 1670 hromadne utekali do Sedmohradského kniežatstva. Šľachtické majetky údajných sprisahancov skonfiškovali Habsburgovci. náhľad|341x341bod|Chorvátsky bán menom Peter Zrínsky spolu s magnátom Františkom Krištofom Frankopanom vo väzení vo Viedenskom Novom Meste. Maľba z roku 1864 od maďarského umelca Viktora Madarázsa (*1830 -†1917).

Referencie

Pozri aj

Protihabsburské stavovské povstania Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711) Rakúsko-turecká vojna (1663 až 1664) Vašvársky mier František Vešeléni Mikuláš VII. Zrínsky František II. Nádašdy Peter Zrínsky František Krištof Frankopan František I. Rákoci

Iné projekty

Externé odkazy časová os povstania (angl.) Zrinski and Frankapan conspiracy (1664-1671) (angl.) Die Magnatenverschwörung (nem.)

Kategória:Protihabsburské stavovské povstania Kategória:Dejiny Uhorska