Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (* 4. február 1688, Paríž, Francúzsko† 2. apríl 1763, Paríž) bol francúzsky prozaik, dramatik, novinár a osvietenský moralista – filozof.
Život Narodil sa v rodine, ktorej členovia boli viackrát zvolení poslanci provincionálneho parlamentu a otec rodiny Nicolas Carlet bol advokát, neskôr zamestnaný v administratíve námorníctva. Zo strany matky, Marie Bulletovej, bol príbuzný s rodinou Bullet a Bullet de Chamblain, architektmi, ktorí postavili zámok Champs-sur-Marne a parížske mestské paláce v štýle Regentstva (17151723). Pierre Marivaux chcel ísť v stopách svojho otca a zapísal sa na právnickú fakultu v Paríži. Počas zatiaľ neukončeného štúdia písal radšej divadelné komédie a burleskný román. Literárnu kariéru začal publikovaním parodického románu v štýle burleskných epopejí 17. storočia a tiež príbehov o občanoch Paríža. Od roku 1717 bol ženatý s Colombe Bollogne, ktorá mu dala jednu dcéru, finančne ho zaistila a v roku 1723 zomrela. Po bankrote jeho banky a strate imania sa pustil do písania naplno tak, aby si zarobil na živobytie. Zároveň si dokončil vzdelanie a zamestnal sa ako advokát v mestskom parlamente Paríža. Okrem tvorby divadelných hier a prózy založil časopisy a prispieval do nich: Le spectateur français (1721), Le cabinet du philosophe (1734). V roku 1742 sa stal členom Francúzskej akadémie, kde zaujal 24. kreslo. Vydal aj esejistické dielo L’indigent philosophe (1727).
Tvorba Jeho tvorba pozostávala z románov a divadelných hier. Sústreďoval sa na témy čistej lásky, klamstva a podvodu. Obnovil žáner komédie nadviazaním na Molièra, neskôr svoje diela písal vlastným štýlom pozostávajúcim z delikátneho rečového prejavu, ktorý predstavuje hru zvádzania, čo získalo príslovečný názov „marivaudage”. Marivaux vyhľadával pre svoje drámy príbehy, ktoré mu umožňovali vyjadriť v nich osvietenský étos, ktorý uznával. Zaraďujú ho k moralistom prvej polovice 18. storočia. Poznal sa so súdobými filozofmi Bernardom de Fontenelle a Montesquieu a kritikom a dramatikom La Mottom.
Dielo Marivauxove debutové práce boli román Les Effets surprenants de la sympathie (1713) a komédia l’Amour et la Vérité (1720), v ktorých sa precvičil v štýloch pastišu a paródie. Prvé divadelné úspechy znamenali jeho komédie La Surprise de l’amour (1722), la Double Inconstance (1723) a le Jeu de l’amour et du hasard (1730). V podobnom tóne napísal sentimentálne komédie: La Seconde surprise de l’amour (1727) Les Serments indiscrets (1732) komédie so zápletkami: L’Heureux stratagème (1733) La Méprise (1734) komédie mravov: L’École des mères (1732) Le Petit-Maître corrigé (1734) komédie sociálne ladené a utopické: L'Île des esclaves (1725) L’Île de la raison (1727) komédie viacerých žánrov: La Mère confidente (1735) Les Fausses confidences (1737) L'Iliade travestie (1716), parodická a burleskná veršovaná poéma
Romány Pharsamon, ou Les nouvelles folies romanesques, napísané v 1712, vydané v 1737, román Les Aventures de *** ou les Effets surprenants de la sympathie (1714), román La Voiture embourbée (1714), krátky román Le Bilboquet (1714), krátky text, próza Le Télémaque travesti (1717), román La Vie de Marianne, 1731 – 1742, nedokončený Le Paysan parvenu, 1734 – 1735, nedokončený
Referencie
Iné projekty
Zdroje Malá encyklopédia spisovateľov sveta, zostavil Ján Juríček a kol., vydavateľstvo Obzor, Bratislava, rok 1981, 2. vydanie, str. 360
Kategória:Francúzski dramatici Kategória:Francúzski novinári Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Francúzski spisovatelia románov Kategória:Francúzski filozofi Kategória:Členovia Francúzskej akadémie Kategória:Osobnosti z Paríža