Skeptické hnutie (vedecký alebo racionálny skepticizmus, tiež často skrátene skepticizmus) je moderné sociálne hnutie založené na vede a vedeckej metóde. Zahŕňa použitie skeptickej filozofie, schopností kritického myslenia a vedeckých znalostí a jej metód na empirické tvrdenia. Cieľom hnutia je skúmanie alternatívnych vedeckých a iných tvrdení a určenie, či sú podporené empirickým výskumom a reprodukovateľné, v rámci cesty za „rozširovaním potvrdených znalostí“.Merton, R. K. (1942) Tento proces sa niekedy označuje ako skeptické skúmanie.
Jeho korene možno vysledovať do 19. storočia, kedy začali ľudia verejne klásť otázky ohľadne akceptovania dovtedy nespochybniteľných tvrdení o špiritizme, široko rozšírených povier a pseudovedy.Asbjørn Dyrendal: "Oh no it isn't!" Skeptics and the Rhetorical Use of Science in Religion. in Olav Hammer & James R. Lewis (red.) Handbook of Religion and the Authority of Science. pp. 879–900. Leiden: Brill Academic Publishers 2010, Dyrendal refers to spiritualists as early targets of skeptics based on Hammer 2007.Loxton, 2013, pp. 10ff. Publikácie ako tie od holandskej Vereniging tegen de Kwakzalverij (1881) tiež mierili na lekárske šarlatánstvo.
Podľa vzoru belgickej organizácie Comité Para, ktorá vznikla v roku 1949, založili Američania Paul Kurtz a Marcello Truzzi v Amherste (New York) v roku 1976 Výbor pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení (Committee for the Scientific Investigation of Claims of the Paranormal; CSICOP). Dnes je známy ako Výbor pre skeptické vyšetrovanie (Committee for Skeptical Inquiry; CSI a inšpiroval ostatných k celosvetovému zakladaniu podobných skupín.
Vedecký skepticizmus Vedecký skepticizmus alebo racionálny skepticizmus (skrátnenie aj skepticizmus) je epistemologický postoj, pri ktorom osoba spochybňuje pravdivosť tvrdení, ku ktorým neexistuje empirický dôkaz. V praxi sa termín častejšie vzťahuje na skúmanie tvrdení a teórií, ktoré sa pohybujú mimo štandardnej vedy, ako k bežným vedeckým debatám a sporom. Vedecký skepticizmus sa odlišuje od filozofického skepticizmu, ktorý spochybňuje schopnosť človeka získať akúkoľvek znalosť o podstate sveta zo zmyslovej skúsenosti, a podobného ale takisto odlišného metodologického skepticizmu, čo je systematický postoj spochybňovania pravdivosti všetkých názorov. in
Nový skepticizmus opísaný Paulom Kurtzom v roku 1992 je vedecký skepticizmus. Napríklad Robert K. Merton tvrdí, že všetky myšlienky musia byť testované a majú byť cieľom dôslednej a štruktúrovanej spoločenskej kontroly (ako uvádza v Mertoniánskych normách).
Podľa profesora dejín náboženstva Olava Hammera je dôležitým rozdielom od klasického skepticizmu to, že vedecký skepticizmus nie je úplne totožný s klasickým pyrrhoniánskym skepticizmom, ktorý by spochybňoval všetky druhy znalostí, vrátane tých získaných modernou vedou. Podľa Hammera, „intelektuálnych predchodcov moderného skeptického hnutia možno skôr nájsť medzi mnohými spisovateľmi minulosti, ktorí argumentovali proti predstavám, s ktorými sa nestotožňovali.“
K vedeckému skepticizmu sa vzťahujú nasledovné citáty:
„Stručne; skeptikom je ten, kto je ochotný spochybniť akékoľvek tvrdenie o pravde, žiadajúc jasnosť definície, konzistenciu v logike a adekvátnosť dôkazov. Použitie skepticizmu je preto nevyhnutnou súčasťou objektívneho vedeckého skúmania a hľadania hodnoverných vedomostí.“ (Paul Kurtz: The New Skepticism, 1992, str. 9)
„Skeptické myslenie je prostriedkom na vytvorenie a pochopenie odôvodneného argumentu a - veľmi dôležité - na rozoznanie argumentu klamného či podvodného. Otázka nie je, či sa nám záver, ktorý vyplynie z reťaze argumentov páči, ale či tento záver vyplýva z premisy alebo východiskového bodu a či táto premisa je správna.“ (Carl Sagan; The Demon-Haunted World, 1995, str. 197)
„Veda je [...] spôsob skeptického výsluchu s dobrým pochopením ľudskej omylnosti. Ak nie sme schopní klásť skeptické otázky, aby sme spovedali tých, ktorí nám hovoria, že niečo je pravda, byť nedôverčiví k autoritám, potom sme pripravení padnúť do pazúrov prvého šarlatána, politického či náboženského, ktorý ide okolo.“ (Carl Sagan)
„Vedecký skepticizmus (je) prax alebo projekt štúdia paranormálnych alebo pseudovedeckých tvrdení ďalekohľadom vedy a kritického bádania, s následným zdieľaním týchto výsledkov s verejnosťou.“ (Daniel Loxton)
„Skeptik je ten, kto dáva prednosť názorom a záverom, ktoré sú hodnoverné a overené pred tými, ktoré sú utešujúce alebo vyhovujúce, a preto dôsledne a otvorene aplikuje metódy vedy a rozumu na všetky empirické tvrdenia, najmä svoje vlastné. Skeptik priebežne upravuje akceptovanie akéhokoľvek tvrdenia s pomocou platnej logiky, poctivého a systematického hodnotenia dostupných dôkazov; študuje chyby ľudského myslenia a spôsoby klamov tak, aby sa vyhol oklamaniu inými alebo samým sebou. Skepticizmus si cení metódu nad akýkoľvek čiastočný záver.“ (Steven Novella)
„Skepticizmus je provizórny prístup k tvrdeniam. Je to použitie rozumu na každú a všetky idey — nič nie je nedotknuteľné. Inými slovami, skepticizmus je metóda, nie postoj.“ (The Skeptics Society)
„Pravý význam slova skepticizmus nemá nič spoločné s nedôverou, pochybnosťou alebo odmietaním. Skepticizmus je proces uplatňovania rozumu a kritického myslenia na určenie hodnovernosti. Je to spôsob ako nájsť podložený záver, nie jeho predpojaté odôvodnenie.“ (Brian Dunning)
Pokiaľ ide o skeptické sociálne hnutie, Loxton sa odvoláva na ďalšie hnutia, ktoré už predtým propagovali „humanizmus, ateizmus, racionalizmus, vedecké vzdelávanie a dokonca kritické myslenie“. Videl dopyt pre nové hnutie — hnutie ľudí nazývaných „skeptici“ — založený na chýbaní záujmu vedeckej komunity venovať sa paranormálnym a pseudovedeckým tvrdeniam. Spolu s Kendrickom Frazierom opísal toto hnutie ako náhradníka za inštitucionalizovanú vedu v tejto oblasti. Hnutie ustanovilo osobitný študijný odbor a poskytlo organizačnú štruktúru, keďže „dlho existujúcemu žánru individuálnej skeptickej literárnej tvorby“ chýbala takáto komunita a zázemie. Skeptické organizácie bežne zvyknú mať medzi svojimi cieľmi vedecké vzdelanie a propagáciu vedy.
Prehľad Vedeckí skeptici tvrdia, že empirický výskum reality vedie k najspoľahlivejším empirickým poznatkom, a že k tomuto účelu sa najviac hodí vedecká metóda. Pokúšajú sa hodnotiť tvrdenia na báze ich overiteľnosti a falzifikovateľnosti a sú proti akceptovaniu tvrdení založených na viere či nepriamych alebo nepodložených dôkazoch. Skeptici často smerujú svoju kritiku na tvrdenia, ktoré považujú za ťažko uveriteľné, pochybné alebo zjavne v protiklade so všeobecne akceptovanou vedou. Vedeckí skeptici netvrdia, že neobyčajné tvrdenia by mali byť automaticky a priori odmietnuté — skôr argumentujú, že tvrdenia o paranormálnom alebo anomálnom úkaze by mali byť kriticky preskúmané a že mimoriadne tvrdenia vyžadujú vo svoj prospech mimoriadne dôkazy predtým, než ich akceptujú ako hodnoverné. Z pohľadu vedy sú teórie posudzované podľa mnohých kritérií, ako je falzifikovateľnosť, Occamova britva, Morganov kánon, sila metódy alebo podľa schopnosti, s akou sa jej predpovede zhodujú s experimentálnymi výsledkami. Skepticizmus by mal byť všeobecne považovaný za súčasť vedeckej metódy; napríklad experimentálny výsledok nie je považovaný za všeobecne uznaný či platný, kým nie je viac krát nezávisle zopakovaný.
Spektrum skeptikov možno rozdeliť na tzv. „mokrých“ a „suchých“, čo je rozdelenie primárne založené na úrovni stretov s tými, ktorí propagujú pseudovedecké tvrdenia. „Suchí“ skeptici dávajú prednosť odhaleniu podstaty a výsmechu, dôvodom je snaha, aby príslušní „promotéri“ nezískavali zbytočnú pozornosť a falošnú kredibilitu. „Mokrí“ skeptici dávajú prednosť pomalšej a premyslenejšej angažovanosti s cieľom nepôsobiť nedbalo a neuvážene, a aby sa tak nezačali podobať skupinám, voči ktorým sú ako skeptici v opozícii.
Podľa Rona Lindsaya aj keď sa niektoré z tvrdení zdajú byť neškodné, je dôležité pokračovať v upozorňovaní na ne a na spôsoby myslenia, ktoré k nim vedú, aby sme „tu nemali oveľa viac ľudí veriacich, že 19. november bol zinscenovaný, klimatická zmena je hoax, naša vláda je pod kontrolou mimozemšťanov a podobne - a že tieto názory majú ďaleko od neškodnosti.“
Hnutie CSICOP, v podstate založené mužmi, malo neskôr problémy s obvineniami zo sexizmu. Na disparitu medzi mužmi a ženami upozornila v roku 1985 Mary Coulmanová, neskôr v roku 2011 prominentná skeptička Rebecca Watsona na obťažovanie členiek hnutia; následne sa sama stala cieľom online obťažovania.Mandy De Waal. "Dawkins, Watson and the elevator ride". Mail & Guardian, 9/2/2011.
Odhaľovanie podstaty (debunk) a racionálne informácie/výskum Termín „debunk“ (slovensky odhaľovanie podstaty, rozkrývanie klamu; čoraz častejšie je anglická forma slova používaná i v slovenskom slangovom prostredí) sa používa na opis snáh skeptikov odhaliť alebo diskreditovať tvrdenia, ktoré považujú za falošné, prehnané alebo tendenčné. Je významovo úzko spojený so skeptickým výskumom či vyšetrovaním kontroverzných tém (pozri Zoznam tém považovaných za pseudovedu) ako sú UFO, tvrdenia o paranormálnych udalostiach, bájnych zvieratách, konšpiračné teórie, alternatívna medicína, náboženstvo alebo okrajové oblasti vedeckého alebo pseudovedeckého bádania. "to expose or excoriate (a claim, assertion, sentiment, etc.) as being pretentious, false, or exaggerated: to debunk advertising slogans."
Ďalšie témy, ktoré vedecká skeptická literatúra spochybňuje zahrňujú tvrdenia o účinku rôznych potravín, procedúr a alternatívnej medicíny na zdravie; prijateľnosť a existenciu nadprirodzených schopností (napríklad veštenie z tarotových kariet) alebo entít (napr. duchov, anjelov, bohov); monštier kryptozoológie (napr. Lochnesskej príšery); a tiež kreacionizmus/inteligentný dizajn, virgule a ďalšie tvrdenia, ktorých pravdivosť skeptici považujú na základe vedeckých poznatkov za nepravdepodobnú.
Skeptici ako James Randi sa stali známymi práve odhaľovaním podstaty takýchto rôznych falošných tvrdení. Paranormálny vyšetrovateľ Joe Nickell však upozorňuje, že „debunkeri“ musia byť opatrní a pristupovať k analýze paranormálnych tvrdení s vážnosťou a bez predsudkov.
Zarážajúcou charakteristikou skeptického hnutia je fakt, že hoci väčšina skúmaných tvrdení, ako napríklad fungovanie astrológie či homeopatie bola opakovane vyvrátená, stále zostávajú populárne. Frazier v eoku 2018 znovu zdôraznil, že „potrebujeme nezávislý, na vede a faktoch postavený kritický výskum a vyšetrovanie možno viac ako kedykoľvek predtým v našich dejinách.“
Komunita vedeckých skeptikov sa tradične zamerala na to, čomu ľudia veria, namiesto toho prečo veria — môžu existovať psychologické, kognitívne alebo inštinktívne dôvody pre vieru, aj keď je pre ňu veľmi málo dôkazov. Podľa Hammera množstvo literatúry vyprodukovanej skeptickým hnutím pracuje s implicitným modelom, že viera v iracionálno je založená na vedeckej neznalosti alebo kognitívnych klamoch. Ukazuje na skeptickú diskusiu o astrológii: Skeptická predstava o astrológii ako „hypotéze ktorá zlyhala“ nerieši základné antropologické predstavy o astrológii ako forme ritualizovaného veštenia. Kým antropologický prístup sa pokúša činnosť astrológov a ich klientov vysvetliť, záujem skeptického hnutia o kultúrne aspekty takejto viery je malý.