Ako reaktívny intermediát sa v chémii označuje zlúčenina alebo molekula, ktorá má vysokú energiu, krátky polčas života a je veľmi reaktívna. Keď vznikne v chemickej reakcii, rýchlo sa premení na stabilnejšiu molekulu. Tieto molekuly je možné izolovať a skladovať iba v výnimočných prípadoch, napríklad pri nízkych teplotách alebo uväznením v matrici. Keď je indikovaná prítomnosť reaktívneho intermediátu, môže pomôcť vysvetliť priebeh chemickej reakcie.Carey, Francis A.; Sundberg, Richard J.; (1984). Advanced Organic Chemistry Part A Structure and Mechanisms (2nd ed.). New York N.Y.: Plenum Press. .March Jerry; (1992). Advanced Organic Chemistry reactions, mechanisms and structure (4th ed.). New York: John Wiley & Sons
Väčšina chemických reakcií prebieha vo viac než jednom elementárnom kroku a reaktívne intermediáty sú vysokoenergetické, ale stabilné produkty, ktoré existujú len v medzikrokoch. Sled jednotlivých krokov tvorí reakčný mechanizmus. Reaktívne intermediáty sa líšia od reaktantu, produktu alebo i reakčného intermediátu iba tým, že ich zvyčajne nie je možné izolovať, ale niekedy sú pozorovateľné rýchlymi spektroskopickými metódami. Reaktívny intermediát je stabilný v tom zmysle, že vzniká v elementárnej reakcii a je nutná ďalšia elementárna reakcia na jeho ďalšiu premenu.
Keď reaktívne intermediátu nie sú pozorovateľné, ich existencia sa musí usudzovať pomocou experimentálnych výsledkov. To väčšinou spočíva v zmene reakčných podmienok, (napríklad teploty alebo koncentrácie), aplikáciou techník chemickej kinetiky či chemickej termodynamiky alebo využitím spektroskopických metód. Reaktívne intermediáty založeé na uhlíku môžu byť radikály, karbény, karbokatióny, karbanióny, aríny a karbíny.
Spoločné vlastnosti Reaktívne intermediáty majú niekoľko spoločných vlastností:
nízka koncentrácia v porovnaní s reaktantom alebo produktom reaktívne intermediáty zvyčajne nespĺňajú oktetové pravidlo, čo vysvetľuje ich vysokú reaktivitu (s výnimkou karbaniónov) často vznikajú pri chemickom rozklade zlúčenín ich existenciu je často možné dokázať pomocou spektroskopie je nutné uvážiť klietkový efekt často dochádza k stabilizácii pomocou konjugácie alebo rezonancie často je náročné ich rozlíšiť od tranzitného stavu dôkaz existencie často vyžaduje uväznenie v matrici
Uhlíkové reaktívne intermediáty
Iné reaktívne intermediáty
Karbenoid Ión-neutrálny komplex Ketoanióny Nitrény Oxokarbéniové ióny Fosfinidény Fosforylnitridy Tetrahedrálne intermediáty v karbonylových adičných reakciách
Referencie
Pozri aj
Aktivovaný komplex Tranzitný stav
Zdroj
Kategória:Reaktívne intermediáty Kategória:Reakčné mechanizmy