Menestratos () bol grécky sochár z Atén v 4. storočí pred Kr.
Zo starovekých autorov sa o ňom zmienili Plínius a Tatianos. Podľa Plínia bol autorom sochy Herkula, ktorá mala v Ríme mnoho obdivovateľov. Nemenej slávna bola aj jeho socha bohyne Hekaty, ktorú bolo možné vidieť v posvätnom okrsku za chrámom Diany (Artemidy) v Efeze. Miestni kňazi vraj varovali návštevníkov, že im môže poškodiť oči jasná žiara jej bieleho mramoru.Plinius Secundus, Naturalis Historia, 36,4. Kresťanský apologét Tatianos uvádza, že Menestratos zhotovil sochu poetky Learchis (inak neznámej), ktorú s inými sochami známych gréckych umelcov previezli do Ríma.
V roku 1898 sa v boiótskom kostole Agios Georgios, na mieste starovekej Akraifie (dnes Akrefnio, predtým Karditsa), našiel vápencový podstavec zo sochy hrdinu PtóiaLucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menèstrato so signatúrou Menestrata z Atén. Na tomto mieste objavili aj iné podstavce zo sôch. Nápis je datovaný do 4. stor. pred Kr. a predpokladá sa, že sochárom mohol byť Menestratos, o ktorom hovorili Plínius a Tatianos.
Ἀκρηφιεῖε[ς Εἴ]ρωι Πτωίοι. Ἀρξάντων Εὐμάριος Καφισοδωρίω, Ὀλυμπίωνος Λυσ[ι]νίω, Μελίτωνος Ὁμολωιχίω, Καφισοδώρω Πτωιοδωρίω, Ἀθανοδώρω Δαμαγαθίω. Μενέστατος Άθηναῖος ἐπόησε. preklad: Akréfieovci hrdinovi Ptóiovi. Pod „riadením“ Eumarios syn Kafisodóra, Olympiónos, syn Lysina, Melitónos syn Omolóichia, Kafisodóros, syn Ptóiodóra, Athanodóros, syn Damagatha. Menestratos z Atén zhotovil.
Hranaté zátvorky v starogréckom nápise znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.
Socha bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobená z bronzu, keďže išlo o najpopulárnejší materiál v archaickom období, kým v cisárskom období to bol mramor.Giovagnorio.pdf, Menestratos of Athens, str. 28
Referencie a bibliografia
Kategória:Sochári starovekého Grécka