František Zimák (* 13. august 1872, Příkazy† 8. január 1940, Bratislava) bol slovenský novinár a politik českého pôvodu v období medzivojnového Česko - Slovenska.
Životopis František Zimák pochádzal z malej obce Príkazy neďaleko mesta Olomouc. V mladosti sa vyučil za kníhviazača. Čoskoro sa však začal venovať novinárskej a osvetovej činnosti. Od roku 1893 žil v Budapešti, kde popri Maďaroch žilo veľké množstvo Čechov a Slovákov. Tu začal úzko spolupracovať s odborovými organizáciami a novinárskymi podnikmi tamojších slovenských robotníkov. V Budapešti bol organizátorom slovenského spolkového života a prispieval do slovenskej tlače. Bol zakladateľom budapeštianskeho spolku Osveta, v ktorom sa združovali miestni robotníci slovenskej a českej národnosti. V roku 1918 po utvorení Slovenskej národnej rady v Budapešti sa stal jej podpredsedom. Po vzniku Česko – Slovenska sa v roku 1919 usadil v Bratislave a stal sa redaktorom Robotníckych novín.
Politicky sa angažoval v sociálnej demokracii. Túto stranu reprezentoval v hornej komore Národného zhromaždenia od volieb v roku 1920. Zvolený bol aj vo voľbách v roku 1925, 1929, ako aj vo voľbách v roku 1935. Počas všetkých štyroch volebných období bol členom rozpočtového výboru senátu. Bol stúpencom myšlienky čechoslovakizmu a odporcom slovenského autonomistického hnutia.
V závere roku 1938 spolu so svojimi kolegami, sociálnodemokratickými senátormi Jánom Pociskom a Jindřichom Nentwichom prestúpili do spoločného klubu Národnej strany práce, ktorú utvorili českí ľavicoví politici. V súvislosti s rozpustením sociálnej demokracie na Slovensku bol 25. januára 1939 pozbavený senátorského mandátu.
Referencie
Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici ČSSD Kategória:Senátori Národného zhromaždenia (Česko-Slovensko, 1920 – 1939) Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu