Som šťastný, keď ste šťastní je tretí štúdiový album Pavla Hammela a slovenskej rockovej skupiny Prúdy. Tento album v roku 1972 vydalo hudobné vydavateľstvo Panton.
O albume Aj tento tretí album skupiny Prúdy vyšiel po rozpade predošlej zostavy skupiny. Spolu s ostatnými členmi odišiel aj gitarista František Griglák, ktorý prestúpil do skupiny Collegium Musicum a Pavol Hammel musel znova dať dokopy novú kapelu. Z bratislavských hudobníkov zostavil funkčnú a veľmi výraznú skupinu. Je v nej aj neobvyklá kombinácia violončela, na ktorom hral Peter Baran a agresívnej rockovej gitary, na ktorú hrá Jozef Farkaš. Táto zostava sa však výraznejšie hudobne zohrala až počas koncertov a najmä pri príprave ďalšieho, tentoraz monotematického albumu Šľahačková princezná, ktorý býva považovaný za ich hudobný vrchol.
Pre tieto zmeny znie album Som šťastný, keď ste šťastní skôr umiernene, s pokojnejším a miestami až folkovým zvukom. Je to ovplyvnené aj tým, že Hammel ako sólový spevák v tomto medziobdobí koncertoval sám s gitarou a fúkacou harmonikou. Niekoľko piesní z platne vyšli aj ako samostatné single. Skladby „Usmej sa, keď odchádzam“ a „Skús to trikom“ vydal Panton v roku 1971 a piesne „Do piesku píš“ a „Budeme si vymýšľať“ v roku 1972, opäť v pražskom Pantone. V troch piesňach albumu, v titulnej „Som šťastný, keď ste šťastní“, „Do piesku píš“ a „Môj priateľ smiech“ sprevádzajú Hammela členovia vokálnej skupiny Jezinky (v tom období účinkovali pod menom Jazzinky) a Tanečný orchester Československého rozhlasu v Prahe, ktorý dirigovali Vladimír Popelka (piesne „Som šťastný, keď ste šťastní“ a „Môj priateľ smiech“) a Josef Vobruba (pieseň „Do piesku píš“). Tie samozrejme zvukovo výrazne kontrastujú so zvyškom albumu, ale zároveň predstavujú speváka Pavla Hammela v istej chameleónskej schopnosti zvládnuť spevácku polohu ako v rockovej skupine, tak aj v stíšenej akustickej polohe aj za sprievodu väčšieho orchestra. Album bol nahraný v od novembra 1971 do januára 1972 v pražskom Štúdiu A, hudobnú réžiu mali Pavel Kühn a Svatoslav Rychlý. O zvukovú réžiu sa staral Milan Papírník, autorom pôvodného obalu bol Tomáš Písecký.
Reedícia z r. 1997 Vydanie albumu z roku 1997, ktoré vyšlo u vydavateľa Bonton Music, obsahovalo ďalších osem bonusových nahrávok. Vznikali približne v rovnakom čase, keď bol nahrávaný album Som šťastný, keď ste šťastní a vyšli v tomto období ako hudobné single. Bodkou za obdobím s Františkom Griglákom sú dve skladby z roku 1971 (na CD ako čísla 19 a 20). Veľmi úspešná „Medulienka“, ktorá bola veľkým hitom skupiny, je doplnená piesňou „Poviem ti: pozri“. Obe vyšli na spoločnom SP v bratislavskom Opuse, a na ich nahrávaní sa vedľa Hammela a Grigláka podieľal aj bubeník Ľubomír Plai a ako hosť basgitarista Fedor Frešo. Zvyšok bonusových skladieb (čísla 13 až 18 na CD) sú singlové skladby z roku 1972: „Skrývačka“ a „Budem ťa viesť“ vyšli v pražskom Supraphone. Obe piesne boli nahrané 13. septembra 1972 v pražskom štúdiu Mozarteum. Zvyšné štyri vydalo bratislavské vydavateľstvo Opus - „Zavediem ťa tam“ a „Zápasník“ a „Roznášač snov“ a „Vietor nemá kam ísť“. Reedíciu albumu s bonusmi zostavil Peter Pišťanek a remastroval Alexander Soldán.
Zoznam skladieb
Výroba albumu Pavol Hammel – spev, gitara, fujara Ivan Belák – basová gitara Jozef Farkaš – elektrická gitara Ján Lauko – klavír, organ Ľubomír Plai – bicie nástroje Fedor Frešo – basová gitara (19, 20) František Griglák – gitara (19, 20), organ (20) Peter Baran – čelo Josef Vobruba – dirigent (6, 8, 11) Tanečný Orchester Československého Rozhlasu V Prahe (6, 8, 11) Produkcia Milan Papírník – zvuková réžia Pavel Kuhn, Svatoslav Rychlý – hudobná réžia Alexander Soldán, A.L.1. – mastering (1997) Igor Teluch, Ivan Cích – fotografie Peter Sedlák – výtvarný návrh Milan Papírník – pôvodný obal (1972) Opal s.r.o. – litografie Peter Pišťanek – sprievodný text na obale (1997)
Referencie
Kategória:Albumy skupiny Prúdy Kategória:Hudobné albumy z 1972 Kategória:Albumy Pavla Hammela