Săštinska Sredna gora () je centrálny podcelok pohoria Sredna gora v Plovdivskej, Pazardžickej a v Sofijskej oblasti v južnom Bulharsku.KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 539 – 540. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 11 – son-uni. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104333. S. 4172. (po bulharsky)NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 133 – 141. (po bulharsky)CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 229 – 230. (po bulharsky)MIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 361. (po bulharsky)

Lokalita Predstavuje centrálnu časť pohoria Sredna gora. Geomorfologické jednotky, ktoré obklopujú Săštinskú Srednú goru majú terén predovšetkým údolno-pahorkatinového, alebo prevažne hornatého charakteru.

Hranice Săštinskej Srednej gory tvoria na západe dolina rieky Topolnica () a na východe dolina rieky Striama (), ktoré pohorie oddeľujú od zvyšných dvoch častí Strednej gory, ktorými sú Ichtimanska Sredna gora () a Sărnena Sredna gora (). Zo severu sa nachádzajú kotliny Zlatiško-Pirdopska kotlovina () a Karlovska kotlovina () a na juhu leží rovina Pazardžiško-Plovdivsko pole (), ktoré je súčasťou Hornotráckej nížiny ().

Cez horský hrebeň Koznica () je v severnej časti prepojená s Trojanskou planinou ()podcelkom Strednej Starej Planiny. thumb|left|mapa Săštinskej Srednej gory

Všeobecná charakteristika Predstavuje jeden z troch hlavných podcelkov pohoria Sredna gora, pričom ďalšími dvoma podcelkami sú Ichtimanska Sredna gora () a Sărnena Sredna gora ().

Ide o centrálny podcelok Srednej gory, ktorý zaujíma celkovú plochu a od východu na západ je dlhý približne 80 kilometrov. Je najvyšším z troch podcelkov Srednej gory a jeho vyššie položené časti majú typický horský charakter. V porovnaní s ostatnými dvoma podcelkami Srednej gory dosahuje Săštinska Sredna gora taktiež najväčšej šírky. Vrchy v Săštinskej Srednej gore sú masívne a vo vrchných častiach zaobleného tvaru. Ide o krajinársky najpríťažlivejší podcelok pohoria Sredna gora s najzaujímavejšími horskými masívmi a najpanoramatickejšími výhľadmi v rámci pohoria.

Stredná nadmorská výška Săštinskej Srednej gory je . Nadmorská výška vo vrcholových častiach hlavného hrebeňa v žiadnej jeho časti neklesá pod .

Najvyššie časti pohoria sa nachádzajú východne od horského sedla Medetski prochod () v hornatej severnej oblasti pohoria známej ako Bunajsko-Bogdanský rajón (). V tejto oblasti sa nachádza aj najvyšší vrch pohoriaGoľam Bogdan () , ako aj dva ďalšie najdominantnejšie a najvyššie vrchy Săštinskej Srednej goryvrch Bratija () a vrch Bunaja () . V centrálnej časti tohoto najvyššieho regiónu Săštinskej Srednej gory sa na hornom toku rieky Topolnica () v nadmorskej výške približne nachádza kotlina Koprivštenska kotlovina ().

Najnižšiu časť tvori južná oblasť podcelku. Táto časť je známa pod názvom Panagiursko-Strelčanský rajón (), je prevažne údolno-pahorkatinového charakteru a je z veľkej časti tvorená pastvinami a horskými lúkami. V hraniciach rajónu sa na strednom toku riek Luda Jana () a Piasăčnik () nachádzajú aj dve menšie kotlinyPanagiurska kotlovina () a Strelčanska kotlovina ().

Najvyšší vrch Najvyšším bodom pohoria je vrch Goľam Bogdan (), ktorý je so svojou nadmorskou výškou nielen najvyšším vrcholom Săštinskej Srednej gory, ale zároveň najvyšším bodom celého horského masívu Srednej gory. Pomenovaný bol na pamiatku významného hajdúckeho vodcu pochádzajúceho z KoprivšticeBogdana vojvodu. Na jeho teritóriu pramení niekoľko srednogorských riek. Ide predovšetkým o rieky Luda Jana () a Piasăčnik () a Kriva reka ().

Najvhodnejšími východiskovými bodmi pre výstup na vrchol je z juhu mesto Strelča a zo severozápadu mesto Koprivštica.

Členenie a opis častí Săštinska Sredna gora je rozdelená na dva hlavné častizápadnú a východnú.

Časti sú od seba oddelené v severnej časti dolinou rieky Topolnica () a neskôr dolinou rieky Strelčanska Luda Jana (). Dolinami zároveň prechádza cesta, ktorá spája mestá Koprivštica a Strelča a ďalej pokračuje do mesta Panagiurište.

Výškovo sa západná a východná časť príliš neodliśujú a obidve časti dosahujú vo vrcholových partiách podobnú nadmorskú výšku.

Západná časť Hlavný hrebeň sa začína na západe vrchom Lisec () a pokračuje severovýchodne k jednému z najvyšších a najznámejších vrchov Srednej goryvrchu Bratija () . V juhovýchodnom svahu tohto vrchu sa nachádza známa lokalita Panagiurski kolonii (), blízko ktorej sa nachádzajú kmplex nálezísk medených rúd nazývaný Medet-Asarel ().

Hrebeň pokračuje východným smerom v tvare oblúku (ktorý je otvorený smerom na juh) cez vrchy Manzul () a Bič () , pod ktorým pramení rieka Luda Jana () k najvyššiemu vrchu západnej časti Săštinskej Srednej gory, ktorým je vrch Bunaja () . Z vrchu Bunaja hrebeň klesá do sedla, ktorým vedie cesta spájajúca mestá Koprivštica a Strelča k miestu kde sa nachádza odbočka k lokalite Barikadite (). Na sever od tejto križovatky rozdeľuje západnú a východnú časť Săštinskej Srednej gory rieka Topolnica (), južne od tejto križovatky rieka Strelčanska Luda Jana ().

Východná časť Hlavný hrebeň zo sedla pokračuje východným smerom a stúpa cez vrch Goren Krecul () k najvyššiemu bodu, ako Săštinskej Srednej gory, tak aj celého pohoria Sredna gora, vrchu Goľam Bogdan () .

V oblasti vrchu Goľam Bogdan sa od hlavného hrebeňa sa od hlavného hrebeňa oddeľuje vedlajší hrebeň, ktorý sa tiahne smerom na sever a cez vrchy Nevida () , Debeli rid () a Beli kamăk () prechádza do horského hrebeňa Koznica (), ktorý leží medzi dolinami riek Čumina () a Dălga () a cez ktorý je Săštinska Sredna gora prepojená s Trojanskou planinou (), podcelkom Strednej Starej Planiny.

Hlavný hrebeň sa od vrchu Goľam Bogdan stáča mierne smerom na juhovýchod a cez vrchy Šiligarka () , Aleksica () , Fenera () а Sakara () dosiahne vrchu Orela () , kde sa hrebeň v podstate končí. Od vrchu Orela sa hrebeň rozdeľuje na niekoľko vedlajších hrebeňov, ktoré klesajú smerom do doliny rieky Striama () smerom k mestám Chisaria a Baňa, kde hraničí s východným podcelkom pohoria Sredna goraSărnenou Srednou gorou. thumb|left|pohľad na východnú časť Săštinskej Srednej gory s vrchom Goľam Bogdan v strede

Klímatické podmienky Podnebie v oblasti Săštinskej Srednej gory je prechodne-kontinentálne.

Vodstvo Celé pohorie patrí do povodia rieky Marica ().

Toky, ktoré v Săštinskej Srednej gore pramenia a oblasť odvodňujú sú ľavé prítoky Marice, pričom najvýznamnejšie sú rieka Striama (), s jej hlavným pravým prítokom riekou Kavardžiklijska reka (), ďalej rieky Topolnica (), Luda Jana () s jej ľavým prítokomriekou Strelčanska Luda Jana () a ďalej rieky Potoka () a Piasăčnik () s jej pravým prítokomriekou Kalavaštica ().

Minerálne pramene V oblasti Săštinskej Srednej gory vyviera veľké množstvo minerálnych prameňov, ktoré sú významným prvkom oblasti. Najvýznamnejšie vyvieračky minerálnych prameňov sa nachádzajú na teritóriu dedín Baňa (), Krasnovo () a Staro Železare (), ako aj miest Chisaria (), Strelča () a Klisura (). Nachádzajú sa však aj na ďalších miestach regiónu.

Geológia Horniny a minerály Pohorie nie je geologicky jednotné a je tvorené viacerými druhmi hornín. Ide predovšetkým o rulu, granit, slieňovo-vápenaté sedimenty a rôzne vulkanogénne materiály.

V Săštinskej Srednej gore sa nachádzajú náleziská medených rúdv lokalitách Medet () a Asarel () a na juhu pri dedine Elšica (). Pri meste Strelča () sa nachádzajú náleziská živcov, ktoré sa tu aj ťažia.

Pôda Pôdnu časť tvoria predovšetkým hnedé lesné pôdy a vylúhované a podzolizované tzv. škoricové lesné pôdy.

Flóra Vyššie položené časti pohoria sú z veľkej časti pokryté listnatými lesmi z ktorých najrozšírenejšie sú rozľahlé súvislé bukové a dubové lesy. Nižšie položené časti Săštinskej Srednej gory sú z veľkej časti tvorené pastvinami a horskými lúkami.

Hospodárstvo Rozvinuté je predovšetkým baníctvo, ako aj ťažba a spracovanie dreva. Nižšie časti pohoria sú využívané aj poľnohospodársky. Nachádzajú sa na nich pasienky, využívané pre pastvu dobytka. Z rastlinnej výroby ide predovšetkým o pestovanie obilnín a na južných slnečných svahoch aj viniča.

Turizmus Horský turizmus Oblasť Săštinskej Srednej gory patrí medzi turisticky často navštevované oblasti. Najvýznamnejšie turistické letoviská regiónu sú mestá Chisaria a Strelča a dediny Baňa, Panagiurski kolonii () a Krasnovo.

V oblasti sa nachádza väčší počet horských chát, pričom najvýznamnejšie z nich sú: chata Oborište v juhozápadnej časti pohoria v nadmorskej výške , chata Orela ležiaca severne od dediny Starosel v nadmorskej výške , chata Pavel Deliradev v centrálnej časti pohoria v nadmorskej výške , chata Sakardža v západnej časti pohoria na úpätí rovnomenného vrchu, alebo chata Srednogorec v centrálnej časti pohoria.

Východiskové miesta Panagiurištemesto ležiace v Panagiurskej kotline je východiskovým bodom pre výlety do západnej časti Săštinskej Srednej gory, vrátane historickej lokality Oborište, alebo vrchu Bratija () . Strelčamesto je východiskovým bodom pre výlety najmä do západnej časti Săštinskej Srednej gory, napríklad k tráckej hrobke v lokalite Žaba mogila, alebo k ruinám pevnosti Strelčansko kale. Je taktiež vhodným východiskovým bodom pre výstupy na vrchy v najvyššej časti pohoria, vrátane najvyššieho vrchu Goľam Bogdan z juhu. Koprivšticamesto ležiace v Koprivštickej kotline je východiskovým bodom pre výlety do najvyšších častí Săštinskej Srednej gory, vrátane najvyššieho vrchu Goľam Bogdan zo severozápadu, alebo vrchu Bunaja () , ktorý sa nachádza juźne od mesta.

Kúpeľný turizmus Oblasť Săštinskej Srednej gory je s veľkým množstvom minerálnych prameňov významným kúpeľným regiónom Bulharska. K najvýznamnejším centrám kúpeľného turizmu v oblasti patria predovšetkým významné kúpeľné mesto Chisaria, ako aj dedina Baňa v severovýchodnom úpätí Săštinskej Srednej gory.

Pamätihodnosti Lokality s pamiatkami z tráckeho obdobia Trácka hrobka v lokalite Žaba mogila (), ktorá leží niekoľko kilometrov od mesta Strelča, pochádza z obdobia 5.4. storočia pred Kristom a ktorá na základe poznatkov z archeologických výskumov slúžila ako miesto posledného odpočinku pre panovníka z tráckeho kmeňa Besov. Významný trácky pohrebný komplex v oblasti Săštinskej Srednej gory sa nachádza aj pri dedine Starosel. Pozostatky tráckej svätyne, ktoré sa nachádzajú na teritóriu vrchu Kozia gramada ().

Lokality bulharského národného obrodenia a zápasu proti osmanskej nadvláde V oblasti leží niekoľko historicky významných miest spojených so zápasom proti osmanskej madvláde a udalosťami Aprílového povstania. V západnej časti Săštinskej Srednej gory ide o mestá Koprivštica, Panagiurište, ktoré bolo počas Aprílového povstania centrom tzv. IV, revolučného okruhu a Strelča, ako aj historickú lokalitu Oborište, kde sa začali prvé boje Aprílového povstania. Všetky tieto miesta patria k symbolom bulharského patriotizmu a národnej hrdosti.

Ďalšie miesta spojené s dejinami bulharského národného obrodenia a zápasu proti osmanskej nadvláde sú historické lokality Buntovna () a Barikadite (), ktoré sa nachádzajú južne od najvyššieho bodu pohoriavrchu Goľam Bogdan vo východnej časti Săštinskej Srednej gory.

Najzaujímavejšie z týchto lokalít je mesto Koprivštica, ktoré leží na hranici západnej a východnej časti Săštinskej Srednej gory, ktoré patrí k významným turistickým cieľom v Bulharsku a je hojne navštevované.

Ďalšie historické lokality