Olaf Engelholm (iné zápisy mena: Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec; * 2. polovica 17. storočia† po 9. júne 1709, Liptovský Svätý Mikuláš) bol barokový umelecký stolár a sochár, ktorý žil a pôsobil na Spiši.
Život Podľa Biografického lexikónu Slovenska (II. zv., 2004) pochádzal zo Švédska. Jeho pôsobenie v Levoči je doložené v roku 1694, no v meste pravdepodobne pracoval už dlhší čas predtým. V roku 1699 sa stal občanom Levoče a členom stolárskeho cechu. V meste založil vlastnú rezbársku dielňu, v ktorej vyrábal interiérové vybavenie pre kostoly, no venoval sa aj sochárstvu. Keďže v dielni zamestnával aj iných sochárov, dostal sa do sporu s miestnymi umelcami.
Engelholmovo postavenie sa posilnilo keď v januári 1694 konvertoval na katolicizmus, čo mu umožnilo prijímať objednávky pre jezuitské kostoly v Blatnom Potoku, Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Užhorodr a v Levoči. Spolu s rezbárom Ferdinandom Beichelom v roku 1675 dokončil barokový interiér Kostola svätého Ladislava uhorského v Levoči, do ktorého tiež vytvoril dve sochy na bočný oltár svätého Stanislava Kostku. V roku 1699 vyhotovil kazateľnicu pre užhorodský kostol, v rokoch 17011703 sa podieľal na prácach pre grófa Kegleviča v Okoličnom. Staršia literatúra prisudzuje okruhu jeho dielne a následníkom reliéf Zvestovanie v Hraničnom, bočné oltáre kostola v Kežmarku, reliéfy Kristus na Olivovej hore v Podolínci a Ukrižovanie v Starej Ľubovni. Jeho dielňa tvorila medzičlánok v tradícii spišského barokového rezbárstva, ktorého rané obdobie predstavovala tvorba majstra Krištofa Kollmitza a jeho okruhu. V tendenciách Engelholmových prác pokračoval Ján Lerch a iní miestni majstri.
Osobný život Zosobášil sa so Žofiou, rod. Strasserovou, s ktorou mal troch synov a dcéru.
Referencie
Literatúra
Kategória:Narodenia v 17. storočí Kategória:Úmrtia v 1709 Kategória:Osobnosti z Levoče Kategória:Stolári Kategória:Sochári