Partizánsky zväzok Čapajev bolo partizánske zoskupenie, ktoré počas roka 1944 operovalo na východnom Slovensku zo svojich základní v Slánskych vrchoch. Po vypuknutí Slovenského národného povstania a v súvislosti so začiatkom Karpatsko-duklianskej operácie sa 9. septembra 1944 začal zväzok presúvať do nového operačného priestoru bližšie k frontu, do Ondavskej vrchoviny. Dňa 23. novembra 1944 sa zväzok prebojoval cez front a spojil sa s jednotkami Červenej armády. Počas tohto boja za nevyjasnených okolností zahynul náčelník štábu zväzku a jeho hlavný organizátor npor. let. Ľudovít Kukorelli.
Jednotka bola pomenovaná na počesť ruského vojaka a veliteľa Červenej armády z čias občianskej vojny v Rusku Vasilija Ivanoviča Čapajeva. Vznik Vznik partizánskej skupiny Čapajev je spojený s dôstojníkom slovenského letectva Ľudovítom Kukorellim a jeho príchodom na východné Slovensko, konkrétne do Bardejova. Kukorelli na východné Slovensko odcestoval z Bratislavy nočným rýchlikom 26. apríla 1943 a jeho príchod miestni odbojári privítali. Mali totiž v úmysle postaviť organizovanú partizánsku jednotku podľa vojenských pravidiel na čele s vojenským dôstojníkom.
Kukorelli najskôr pobudol v Bardejove u jedného odbojára, člena okresného ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska v Bardejove, ktorý ho nakontaktoval na ďalších odbojárov.
Zárodky budúceho partizánskeho oddielu Čapajev vznikli v "drevorubačskom" tábore nad obcou Maťaška (dnes Matiaška) v Giraltovskom okrese. Na vytvorení pôvodne ochranného tábora v drevorubačskej zrubovej kolibe mal zásluhu Karol Miklánek, príslušník občianskeho odboja a v roku 1944 už skúsený manažér. Na Maťaške sa ukrývalo viacero rasovo prenasledovaných osôb, ku ktorým pribudlo aj niekoľko sovietskych občanov - utečencov zo zajateckých táborov. V čase príchodu Kukorelliho sa v kolibe ukrývalo viac ako desať mužov, oficiálne zamestnaných ako drevorubači a robotníci,
Po troch týždňoch sa uskutočnilo stretnutie Kukorelliho s prednostom žandárskej stanice v Hanušovciach nad Topľou dôst. zást. žand. Vojtechom Borovským. Borovský Kukorelliho oboznámil s návrhom odbojových aktivistov na zorganizovanie partizánskej jednotky. Kukorelli ako vojak-profesionál prijal úlohu organizátora jednotky a projekt pri ďalších stretnutiach so širším okruhom odbojárov nadobúdal konkrétnu podobu.
Kukorelli chápajúc. že proces budovania jednotky a jej zásobovania, je veľmi nákladná vec, podnikol spoločne s Borovským cestu do Trenčína. V Trenčíne navštívili niekoľko miest, kde podľa ich názoru bolo možné získať materiálnu a finančnú pomoc. Následne sa Borovský vrátil na východné Slovensko a Kukorelli pokračoval vo svojej misii aj ďalší týždeň, tentoraz už na stredom Slovensku, V jeseni zopakoval Kukorelli svoju cestu na stredné a západné Slovensko opäť, no v Hlohovci mal smolu. Narazil na jedného žandára, ktorému kedysi ušiel, ten ho spoznal a Kukorelli bol zadržaný. Počas eskorty na UŠB do Bratislavy sa mu však podarilo ujsť.
Kukorelli sa počas svojho pobytu na stredom Slovensku stretol s mnohými odbojármi. Na stretnutiach sa mimo iného uvažovalo o využití sovietskych utečencov z pracovného tábora v Ústí nad Oravou. Kukorelli telegrafoval Borovskému, či ešte potrebuje "drevorubačov". Borovský odpovedal kladne. Skupina takmer dvoch desiatok sovietskych utečencov, medzi ktorými bol aj budúci veliteľ partizánskeho oddielu Čapajev Ivan Kononovič Baľuta a ďalší budúci členovia štábu, bola na východné Slovensko do tábora na Maťaške presunutá v polovici februára 1944 za pomoci troch žandárov z Ružomberka, napojených na odboj. Vo februári 1944 sa na východné Slovensko vrátil aj Kukorelli. alt=Zrub partizánov Čapájeva nad obcou Petrovce|náhľad|Zrub partizánov Čapajeva nad obcou Petrovce v Slanských vrchoch Početný stav "drevorubačov" na Maťaške sa rýchlo zvyšoval a tábor už kapacitne nestačil. Navyše väčší počet osôb v tábore mohol pritiahnuť pozornosť a preto bolo prijaté riešenie o presune skupiny. Vyhladnutý bol priestor pod vrchom Oblík v Slanských vrchoch nad obcou Petrovce a dve veľké drevenice. Začiatkom marca sa skupina presunula na novú základňu.
Pôvodná skupina mala svoje velenie a príchod novej skupiny sovietskych zajatcov zmenil pomery v skupine. Zmena velenia skupiny sa odohrala za neprehľadných okolností. Príslušník oddielu Čapajev Vasil Leščenko, ktorý bol 30. apríla počas viac ako mesačnej akcie slovenských bezpečnostných orgánov zatknutý v obci Valkovce, počas výsluchu na UŠB vypovedal, ako došlo k odstráneniu pôvodného velenia Hanušovskej skupiny. Bol ním Konštantín Bystrov. Bystrov bol veľmi prísny a od svojich podriadených vyžadoval vykonávanie diverzných akcií, ktoré ohrozovali aj ich životy. Dokonca popravil osemnásťročného partizána, ktorý zaspal na stráži. Preto sa dohodli, že sa ho zbavia. K likvidácii Bystrova a jeho zástupcu došlo 8. apríla po ich návrate z akcie.
Dňa 9. apríla 1944 bolo vytvorené nové velenie v zostave:
veliteľ: seržant Ivan Kononovič Baľuta zástupca veliteľa: Ivan Pavlovič Smirnov náčelník štábu: npor. let. Ľudovít Kukorelli veliteľ zásobovacej služby: Štefan Kubík (pôvodným menom Bernát Friedmann) Skupina si dala názov 1. automatná partizánska skupina Čapajev.
Do septembra 1944
Pre formovanie odboja na Slovensku bol dôležitý koniec roka 1943 a podpísanie tzv. Vianočnej dohody a vytvorenie ilegálne Slovenskej národnej rady,, ako strešného odbojového orgánu. Dôležitú úlohu pri formovaní domáceho odboja a pri prípravách budúceho ozbrojeného povstania zohral Karol Šmidke.
V októbri 1943 Šmidke navštívil Prešov, kde rokoval s členmi oblastného vedenia Komunistickej strany Slovenska a v októbri 1943 sa v Bratislave stretol aj s Vojtechom Borovským, v tom čase už vedúcim odbojového vedenia na východom Slovensku. V januári 1944 navštívil Šmidke Borovského v jeho byte v Hanušovciach a oboznámil ho s úlohami, ktoré vyplynuli z Vianočnej dohody a vytvorenia nového politického orgánu. V marci sa Šmidke v Hanušovciach objavil opäť. Členov oblastného ilegálneho vedenia oboznámil s aktuálnymi úlohami, rozbehnutím príprav ozbrojeného povstania, pričom prítomným pripomenul dôležitosť udržiavania kontaktov s armádou. alt=Pamätník na Ľudovíta Kukorelliho v Košiciach|vľavo|náhľad|Pamätník na Ľudovíta Kukorelliho v Košiciach Na základe Šmidkeho usmernení sa konala v Hanušovciach porada zástupcov oblastného odboja a troch partizánskych skupín, ktoré sa formovali na východnom Slovensku - hanušovskej skupiny (Čapajev), skupiny Pugačov a vranovskej partizánskej skupiny. Za čapajevovcov sa stretnutia zúčastnili Ľudovít Kukorelli, Ivan K. Baľuta a Štefan Kubík. Za vranovskú skupinu okrem jej veliteľa aj jej hlavný organizátor Cyril Daxner. Za oblastné odbojové vedenie bolí prítomní Vojtech Borovský, Peter Babej a Vojtech Plachta. Témou stretnutia bolo operatívne podriadenie partizánskych skupín pod jednotné velenie. Hlavným stmeľujúcim elementom sa mala stať hanušovská skupina - Čapajev.
Represie bezpečnostných orgánov slovenského štátu voči ilegálnemu odboju na východnom Slovensku, počas ktorých bol zatknutí celý rad ľudí medzi nimi aj Vojtech Borovský a Cyril Daxner, sa čapajevovcov dotkli len minimálne. Skupina, ktorá v tom čase mala 32 členov obdržala informácie o chystaným záťahu na odbojárov, sa koncom apríla dočasne presunula zo Slanských vrchov do pohoria Čergov, a utáborila sa takmer na vrchole Minčol. Miestne obyvateľstvo bolo ústretové a v rámci svojich možností sa snažilo pomáhať, Pomáhali aj odbojoví ako komunistickí, tak aj občianski aktivisti. No nestačilo to a kvôli proviantu bolo potrebné chodiť do vzdialenejších obcí.
V tom čase už čapajevovci mali pechotné zbrane, no vo výcviku ich mohli využiť len iluzórne. Výcvik bol zameraný aj na používanie výbušnín. Späť na svoju základňu v Slanských vrchoch sa čápajevovci presunuli v polovici júna.
Náčelník štábu Ľudovít Kukorelli zaviedol vydávanie rozkazov písomnou formou, Štruktúra bola ustálená a Bojový skupinový rozkaz mal spravidla šesť rubrík:
v záhlaví: Bojový skupinový rozkaz - číslo a dátum
Popis úlohy, miesto a čas, poznámka, že presné úlohy vydá veliteľ na mieste Meno veliteľa akcie a jeho zástupcu Menný zoznam ostatných účastníkov akcie Materiál - zbrane a výbušniny Dátum a čas návratu Prípadné ďalšie poznámky
Rozkaz podpisoval náčelník štábu a veliteľ akcie. V priebehu júla a augusta (do 30. augusta) bolo vydaných celkovo 76 rozkazov. Písomnou formou sa robilo aj vyhodnotenie akcie, ktoré malo takisto ustálenú formu.
Kukorelli zaviedol aj kmeňovú knihu brigády a jej I. zväzok viedol sám. Kmeňový list bol rozdelený na dve časti: hlavičku oddelenú vodorovnou čiarou a druhú časť. Hlavička obsahovala položky meno, priezvisko, miesto a dátum narodenia, stav, počet detí, zaradenie pred príchodom do skupiny (zajatec, vojenský zbeh, dobrovoľník), adresa najbližšej príbuznej osoby, dátum príchodu do skupiny. V druhá časť obsahovala pochvaly a tresty. II. zväzku sa už pochvaly a tresty neuvádzali.
So zvyšujúcim sa počtom príslušníkov skupiny bolo možné prejsť k vytvoreniu vyšších formácií. Z čiat boli ku 1. augustuvytvorené tri roty.
V poslednej augustovej dekáde boli do brigády Čapajev začlenení aj príslušníci partizánskej skupiny Pugačov operujúcej v pohorí Vihorlat. Skupina prišla nešťastnou zhodou okolností o veliteľa A. G. Jemeľjanova a nemala ďalšieho kompetentného človeka s dostatočnými skúsenosťami, ktorý by ho nahradil. Bolo preto prijaté rozhodnutie kontaktovať velenie čapajevovcov a do Slanských vrchov sa presunulo 80 členov Pugačova. Malá skupinka ostala vo Vihorlate a počas povstania bola začlenená do iného oddielu. +Národnostné zloženie partizánskej brigády Čapajev ku 31. augustu 1944Slováci222Česi10Rusi86Ukrajinci39Rusíni26Židia23Tatári10Bielorusi4Rómovia2Poliaci, Maďari, Osetínci, Francúzi, Azerbajdžancipo jednom príslušníkovineuvedené2Celkovo432 (430) Začiatkom júla prišli na východné Slovensko pplk. Branislav Manica a odbojár Ján Repta. Manica bol človekom pplk. Goliana, veliteľa tajného vojenského ústredia pripravujúceho povstanie. Cieľom cesty bolo obnovenie toku informácií o stave príprav povstania, prerušeného po jarných represiách. Odbojár Ján Repta sa osobne oznal s Ľudovítom Kukorellim a sprostredkoval jeho stretnutie s Manicom. Na stretnutí Manica oboznámil Kukorelliho so stavom príprav povstania a žiadal Kukorelliho, aby partizáni neútočili na slovenské vojsko, a hlavne aby utlmili svoju činnosť až do momentu vypuknutia povstania. Utlmovať činnosť partizánov však bolo náročné, nakoľko ich k aktivitám nabádali prostredníctvom rádiového vysielania ako Moskva, tak aj Londýn. Kukorelli Manicovi prisľúbil, že v tomto smere pokúsi uplatniť svoj vplyv na veliteľa brigády Baľutu.
Kontakty s vojakmi Východoslovenskej armády Formujúce sa partizánskej oddiely na východnom Slovensku začali zaujímať aj odbojových dôstojníkov v armáde. Dňa 6. apríla sa v byte Karola Miklánka v Prešove stretli zástupcovia odboja, medzi ktorými nechýbal ani Kukorelli s pplk. Mirkom Veselom a mjr. Jurajom Bilejom. Snahou vojakov bolo, aby sa partizáni podriadili vojenskému odboju, no v tomto smere na ešte nenastal čas na zhodu.
Nová situácia však nastala, keď sa v prvej polovici mája na východné Slovensko presunuli jednotky poľnej, tzv. Východoslovenskej armády (VSA). Už počas svojho pobytu v pohorí Ćergov zaznamenali rozšírili rady čapajevovcov prví dezertéri z poľných vojenských jednotiek. Vojaci prichádzali so zbraňami, niektorí priniesli aj rezervné. Prvé kontakty s vojakmi ukázali, že partizáni v nich môžu mať cenných spojencov.