náhľad|Hradby z dynastie Ming v Pching-jao Čínske mestské hradby slúžili ako obranné systémy používané na ochranu miest v Číne v predmodernej dobe. Okrem hradieb mestská obrana často zahŕňala veže a brány.
Význam slova Čcheng-čchiang náhľad|Kamenné mesto je múr v Nankingu, ktorý sa datuje do staroveku. Takmer celé pôvodné mesto je preč, ale časti mestských hradieb zostali. Nemýľte si ho s Mestským múrom Nanjing. Najšpecifickejšie čínske slovo pre mestské hradby je čcheng-čchiang (城墙), ktoré možno v modernej čínštine preložiť do dvoch významov. Vo všeobecnosti sa vzťahuje na všetky obranné múry vrátane Veľkého čínskeho múru, ako aj na podobné obranné stavby v oblastiach mimo Číny, čím je napríklad Hadriánov val. Presnejšie povedané, Čcheng-čchiang sa vzťahuje na obranné múry postavené okolo mesta. V klasickej čínštine však znak čcheng (城) označoval obranný múr „vnútorného mesta“, v ktorom sa nachádzali vládne budovy. Znak kuo (郭) označoval obranný múr „vonkajšieho mesta“, v ktorom sa nachádzali najmä súkromné rezidencie. Fráza čchang-čcheng (長城), doslovne „dlhá stena“, sa vzťahuje na Veľký čínsky múr.
Hovorovo čcheng označovalo hradby aj mesto, takže boli navzájom synonymom a mesto nebolo mestom bez hradieb, nech bolo akokoľvek veľké.
náhľad|Zakázané mesto
História Predcisárske obdobie Vynález mestských hradieb sa pripisuje polohistorickému mudrcovi Kunovi (鯀) z dynastie Sia, otcovi Jü-a Veľkého.Spring and Autumn of Wu and Yue (吴越春秋). Nanjing: Jiangsu Ancient Books Press. 1986 Tradičná legenda hovorí, že Kun postavil vnútornú stenu na obranu princa a vonkajšiu, aby usadil ľudí. Alternatívna legenda pripisuje prvé mestské hradby Žltému cisárovi."Biography of Xuanyuan" (轩辕本纪). in Sima Qian. Shiji. Beijing: Zhonghua Publishing. 2005.
V posledných rokoch bolo vykopaných niekoľko neolitických múrov obklopujúcich významné sídla. Patrí medzi ne múr pri Liang-ču, kamenný múr v San-sing-tuej a niekoľko podbitých hlinených múrov pri Lung-šan.
V 15. storočí pred Kristom postavila dynastia Šang okolo miesta Ao veľké hradby s rozmermi 20 metrov na šírku pri základni a ohradzoval oblasť približne 1900 m².Needham, Volume 4, Part 2, 43. Steny podobných rozmerov sa našli aj v starobylom hlavnom meste štátu Čao, v Chan-tan (založenom v roku 386 pred Kr.), tiež so šírkou 20 metrov na základni vo výške 15 metrov a dĺžku 1440 metrov pozdĺž jeho dvoch pravouhlých strán.
Väčšina osídlení významnej veľkosti mala postavené hradby dynastiou Čou. Hradby mesta Pching-jao boli prvýkrát postavené medzi rokmi 827 – 782 pred Kr. za vlády kráľa Süana z Čou. Potom nasledovali hradby Su-čou podľa takmer rovnakej schémy ktorú vytvoril Wu C'-sü v 5. storočí pred Kr. a stáli až do ich zbúrania v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Obliehania mestských hradieb (spolu s námornými bitkami) boli zobrazené na bronzových plavidlách „chu“ datovaných do Obdobia bojujúcich štátov (5. storočie - 3. storočie pred Kr.), podobne ako tie, ktoré sa našli v Čcheng-tu a S’-čchuan v roku 1965.Needham, Volume 5, Part 6, 446.
Príkladom hradieb postavených počas obdobia jari a jesene obdobia bojujúcich štátov môže byť Veľký múr štátu Čchi, ktorý bol postavený z rôznych materiálov a pomocou viacerých stavebných techník – napríklad jedna časť je vyrobená z kameňov a druhá časť je vyrobená z ubíjanej hliny.
Dynastia Chan Hradby hlavného mesta dynastie Chan, Čchang-anu, boli dokončené v roku 189 pred Kr. s obvodom 25,5 km, zatiaľ čo neskoršie východochanské hlavné mesto Luo-jang meralo 4,3 km krát 3,7 km.
Wu pi Na konci obdobia vládnutia dynastie Východný Chan miestna šľachta, členovia klanov a dedinčania vybudovali ohraničenejšie obranné stavby v tvare štvorcových pevností známych ako wu pi (塢壁). Boli postavené na odľahlom vidieku a mali obzvlášť vysoké múry, strážne veže v rohoch a brány spredu aj zozadu.
Podľa Stephena Turnbulla sú wu pi najbližším priblížením sa konceptu európskeho hradu, aký kedy v čínskej histórii existoval.
Podľa Jana van Linschotena, ktorý písal v roku 1596, Číňania evidentne nemali na obranu hrady ani pevnosti, ale len mestské hradby:
Dynastia Suej Za dynastie Suej bolo hlavné mesto Čchang-an premenované na Ta Sing-čcheng a vonkajšia stena jeho hradieb bola rozšírená na obvod 35 km.
Dynastia Tchang a Ťin Za vládnutia dynastie Tchang malo hlavné mesto Čchang-an priemer vonkajších hradieb 9,72 km z východu na západ a 8,65 km zo severu na juh.
Za dynastie Ťin malo hlavné mesto Čung-tu hradby s obvodom 24 km a dosiahli výšku 12 m.
Zloženie náhľad|Východná strážna veža v Pekingu.
Materiál Najstarší materiál používaný na stavbu múrov v Číne bol ubíjanou hlinou. Na základ budovy bola používaná kamenná sutina. Používali sa aj tehly, ale boli menej bežné. Od dynastie Čou sa tehly vyrábali z nepálených tehál až do dynastie Chan, keď sa vypaľované tehly stali bežnými. Nie je isté, aké bežné boli tehlové steny počas dynastií Šang a Čou.
V štáte Sia (Šestnásť kráľovstiev) inžinier národnosti Siung-nu, Chigan Ali, nechal robotníkov upiecť tehly na stavbu stien, a ak by v nich úder kladivom mohol urobiť priehlbinu hlbokú ako palec, zodpovedného pracovníka by zabil.
Zatiaľ čo čínske mestské hradby mali vždy hlinené jadro, vonkajšie obklady mohli byť buď z pálených tehál ukladaných do vápennej malty, alebo z kameňa, kde bol bežne dostupný, ako napríklad v S’-čchuane. Tehly sa v 16. storočí používali aj na výstavbu kanalizačnej siete pod pekinskými hradbami. Okrem ubíjanej hliny boli čínske múry niekedy spevnené drevom. Štúdia pevností z obdobia dynastie Chan v Sin-ťiangu zistila, že medzi vrstvami ubíjanej hliny bolo roztrúsené krovinaté drevo a topoľ.
Rozmery Zvyšky hradieb sa našli už aj v 15. storočí pred Kr. počas dynastie Šang, ktorá okolo mesta Ao postavila veľké hradby s rozmermi 20 metrov na šírku pri základni a ohraničovali oblasť približne 1900 m². Steny podobných rozmerov sa nachádzajú aj v starovekom hlavnom meste štátu Čao, v Chan-tane (založené v roku 386 pred Kr.), so šírkou 20 metrov na základni s výškou 15 metrov a dĺžku 1400 metrov pozdĺž jeho dvoch pravouhlých strán. V bývalom hlavnom meste Čchang-an boli mestské hradby postavené okolo roku 200 pred Kr., boli 15 metrov vysoké a 12 metrov široké. Chránila ich aj priekopa široká 45 m s hĺbkou 4,5 m. Počas dynastie Jüan boli hradby v Su-čou vyše 7 metrov vysoké a 11 metrov hrubé na základni a 5 metrov na vrchole. Počas dynastie Ming boli hradby hlavného mesta od 10 do 20 metrov hrubé pri základni a medzi 5 až 10 metrov široké navrchu. Väčšina čínskych hradieb bola skôr naklonená ako zvislá. Niekedy boli steny zdvihnuté na sokli alebo nosnej plošine. Okrem samotných hradieb boli pripojené strážne veže a bránové veže, zvyčajne vysoké dve alebo tri poschodia.
Stenové tehly mali mnoho rozmerov v závislosti od regiónu. Na severe boli najčastejšie 30 cm x 23 cm x 15 cm a na juhu 15 cm x 13 cm x 3 cm.
Dlhodobé strategické úvahy znamenali, že hradby dôležitých miest často ohraničovali oblasť oveľa väčšiu akou bola skutočná existujúca mestská oblasť, aby sa zabezpečila nadmerná kapacita rastu a zabezpečili sa zdroje, ako je drevo a poľnohospodárska pôda v čase vojny. Hradby Čchüan-čou vo Fu-ťien obsahovali do roku 1945 dokonca až jednu štvrtinu voľnej pôdy. Hradby Su-čou v období Čínskej republiky stále ohraničovali veľké plochy poľnohospodárskej pôdy.Chen Zhengxiang (陈正祥). Chinese Cultural Geography (《中国文化地理》)，Joint Publishing, Beijing 1983, pp 68, 74 Hradby mesta Nanking, postavené počas vládnutia Ming, ohraničovali v modernej dobe dostatočne veľkú plochu na umiestnenie letiska, bambusových lesov a jazier.Ray Huang. China: a Macro History. Armonk, New York: M.E. Sharpe, 1988.
Brány Brány boli umiestňované symetricky pozdĺž stien. Hlavná brána bola tradične umiestnená v strede južnej steny. Vrátnice boli zvyčajne postavené z dreva a tehál, ktoré sedeli na vyvýšenej a rozšírenej časti múru, obklopené cimburím. Popod vrátnicu viedol tunel s niekoľkými kovovými bránami a drevenými dverami. Pozdĺž tunela boli umiestňované schované obranné pozície (v efekte podobnom vražedným dieram).
Barbakán Pred hlavnou vrátnicou bola často umiestnená „lukostrelecká veža“, ktorá tvorila barbakán. Vo svojej konečnej podobe počas dynastií Ming a Čching bola lukostrelecká veža komplikovanou konštrukciou. Lukostrelecká veža je tak pomenovaná kvôli svojim radom lukostreleckých (a neskôr kanónových) umiestnení, z ktorých obrancovia mohli strieľať projektily na útočníkov. Pomocné hradby spájajú lukostreleckú vežu s hlavnou vrátnicou a uzatvárajú obdĺžnikový priestor. Táto oblasť slúži ako nárazníková zóna v prípade prelomenia prvej brány.
Vo veľkých bránach môže byť viacero barbakánov – hlavná brána Nankingu mala tri barbakány, ktoré tvoria najprepracovanejší systém, aký v Číne stále existuje.
Veže Pozdĺž múru sa v pravidelných intervaloch nachádzali veže, ktoré vyčnievali z múru. Veľké a komplikované veže, nazývané rohové veže boli umiestnené tam, kde sa spájali dve steny (v rohoch). Kedže boli vyššie ako múr samotný, umožnili obrancom pohľad na mesto a jeho okolie z vtáčej perspektívy.
Priekopa Vo väčších mestách hradby obklopovala priekopa. Mohla byť napojená na kanály alebo rieky v meste aj mimo neho, čím by poskytovala obrannú aj dopravnú cestu. Neďaleké vodné cesty mohli byť prispôsobované alebo upravované tak, aby sa pripájali k priekope alebo tvorili jej súčasť.
Účinnosť proti delostrelectvu náhľad|Model typických čínskych hradieb
Zatiaľ čo Čína bola rodiskom pušného prachu, zbrane tam zostali relatívne malé a ľahké, vážiac 80 kilogramov alebo menej pre veľké a len pár kilogramov pre malé na začiatku éry Ming. Samotné zbrane sa rozšírili po celej Číne a stali sa bežným javom počas obliehania, takže potom vyvstala otázka, prečo neboli veľké zbrane prvýkrát vyvinuté v Číne. Podľa Tonia Andradeho to nebola záležitosť metalurgie, ktorá bola v Číne sofistikovaná, a dynastia Ming v 70. rokoch 14. storočia skonštruovala veľké delá, no potom už nikdy nepokračovala. Nebol to ani nedostatok vojen, o ktorom sa iní historici domnievajú, neobstojí pri skúmaní, pretože hradby boli stálym faktorom vojny, ktorý stál v ceste mnohým čínskym armádam od nepamäti až do dvadsiateho storočia. Odpoveď Andradeho je jednoducho taká, že čínske hradby boli oveľa menej zraniteľné voči bombardovaniu. Andrade tvrdí, že tradičné čínske hradby boli postavené inak ako stredoveké európske hradby spôsobom, ktorý ich robil odolnejšími voči paľbe z dela.
Čínske hradby boli väčšie ako stredoveké európske hradby. V polovici dvadsiateho storočia jeden európsky expert na fortifikáciu komentoval ich nesmiernu veľkosť: „V Číne... sú hlavné mestá dodnes obklopené hradbami tak mohutnými, vznešenými a impozantnými, že stredoveké opevnenia Európy sú v porovnaní s nimi maličké.“ Čínske múry boli hrubé. Steny hlavných miest boli 10 až 20 metrov hrubé pri základni a 5 až 10 metrov v hornej časti.
V Európe bol vrchol stavby hradieb dosiahnutý za Rímskej ríše, ktorej hradby často dosahovali 10 metrov na výšku, rovnakú ako mnohé čínske mestské hradby, ale boli len 1,5 až 2,5 metrov hrubé. Najstaršie rímske hradby dosahovali 3,6 až 4 metre v hrúbke a 6 až 10 metrov na výšku. Iné opevnenia tiež dosiahli tieto špecifikácie v celej ríši, ale všetky zbledli v porovnaní so súčasnými čínskymi hradbami, ktoré mohli dosahovať hrúbku 20 metrov na základni v extrémnych prípadoch.
Dokonca ani múry Konštantínopolu, ktoré boli opísané ako „najslávnejší a najkomplikovanejší obranný systém v civilizovanom svete“, sa nemohli rovnať veľkým čínskym mestským múrom. Ak by sa spojili vonkajšie a vnútorné múry Konštantínopolu, dosiahli by len o niečo viac ako tretinu šírky hradieb v Číne. Podľa Filóna mala byť šírka múru 4,5 metrov hrubá, aby boli schopné odolať delostrelectvu. Európske hradby z rokov 1200 a 1300 mohli dosiahnuť rímske ekvivalenty, ale len zriedka ich presahovali v dĺžke, šírke a výške, pričom zostali okolo 2 metrovej hrúbky.