Josef Steinhübl (* 26. marec 1902, Nitrianske Pravno, Rakúsko-Uhorsko – † 18. apríl 1984, Stuttgart, Západné Nemecko) bol karpatonemecký politik a katolícky kňaz. V karpatonemeckých kruhoch je považovaný za národného hrdinu a zjednotiteľa, v slovenských za kolaboranta a rozbíjača 1. ČSR.
Životopis Narodil sa v Nitrianskom Pravne. O otca prišiel ako trojročný. V rokoch 1912–1918 študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, v rokoch 1920–1921 teológiu na fakulte v Olomouci a v rokoch 1921–1925 teológiu v Prahe. Vojenskú službu absolvoval v rokoch 1923–1924.
Vysvätený bol v roku 1925. Do roku 1928 pôsobil ako farár v Kremnických Baniach, potom v rokoch 1928-1932 v Slovenskej Ľupči, v rokoch 1932-1935 vo Vrícku, v rokoch 1935-1938 v Sklenom a v rokoch 1940-1946 v Handlovej.
Politická činnosť V politike sa začal angažovať počas svojho pôsobenia na Vrícku. Vstúpil do Karpatonemeckej strany (KdP) a v rokoch 1934 až 1938 pôsobil ako Hauerlandský predseda strany (Landschaftsleiter). Počas pôsobenia v Sklenom jeho politická činnosť kulminovala, v dôsledku čoho sa Sklené stalo jednou z hlavných bášt KdP. Jeho vplyv na miestnych spôsobil polarizáciu obce, ktorá mala za následok niekoľko úradných, ale aj fyzických potýčok, ktoré vyvrcholili inzultáciou miestneho notára aj učiteľa.
Keď sa KdP za Franza Karmasina prihlásila k nacizmu, Steinhübl vystupoval ako jediný vedúci predstaviteľ KdP, ktorý verejne kritizoval zavedenie führerprinzipu a deportáciu slovenských židov (aj keď pomerne vágne).
Steinhübl a Karmasin boli dvaja poslanci Deutsche Partei zvolení do Slovenského snemu 18. decembra 1938 na kandidátke Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty (HSĽS-SSNJ). Poslancom parlamentu Slovenskej republiky zostal do roku 1945. Dňa 1. októbra 1939 bol vymenovaný za štátneho inšpektora pre nemecké školy v Rímskokatolíckej diecéze v Banskej Bystrici. Dňa 15. mája 1942 parlament schválil zákon č. 68/1942 o deportáciách Židov. Steinhübl bol medzi tými, ktorí pred hlasovaním na protest odišli z rokovacej sály.
Útek a väzenie Keď sa Červená armáda priblížila k Handlovej, ušiel do českého Ašu, ktorý ovládali americké jednotky. Bol odovzdaný československým úradom a v rokoch 1945–1948 držaný ako vojnový zajatec v Bratislave. Steinhübla odsúdil retribučný bratislavský ľudový tribunál 18. marca 1946 na trest smrti. V roku 1948 bol jeho trest zmenený na doživotie. V rokoch 1948 – 1949 bol zadržaný v pracovnom tábore v Ústí nad Oravou a potom do júla 1955 väznený v Leopoldove. Po prepustení z väzenia bol vyhostený do Západného Nemecka.
Po prepustení V západnom Nemecku pôsobil ako pastor v Stuttgarte v rokoch 1956 až 1969. V roku 1956 založil organizáciu . Steinhübl zomrel 18. apríla 1984 v Stuttgarte.
Referencie
Zdroj
Kategória:Osobnosti z Nitrianskeho Pravna Kategória:Poslanci Snemu Slovenskej republiky