Momik (* asi 13. storočie, asi Vajoc Dzor/Ulgur† 1333, Noravank) bol arménsky architekt, sochár, iluminátor a významný predstaviteľ školy Vajoc Dzor počas prvej polovice 14. storočia.
Študoval vo veľkom skriptóriu na Gladzorskej univerzite, kde sa vyučil za iluminátora. Neskôr pôsobil ako dvorný architekt aristokratickej rodiny Orbenljanovcov v provincii Sjunik. Podieľal sa na výstavbe Chrámu Presvätej Bohorodičky v Areni či Chrámu Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank, ktorý slúžil ako mauzóleum pre Burtela Orbeljana. Je autorom viacerých kultúrno-umelecky hodnotných chačkharov a miniatúr.
Život náhľad|Majster Momik označený ako talentovaný architekt, sochár a brilantný iluminátor v kolofóne Evanjeliára č. 2848, 1292, Matenadaran, Jerevan Dochované archívne materiály uvádzajú iba toľko, že Momik pravdepodobne pochádzal z provincie Vajoc Dzor a že bol talentovaným architektom, sochárom a iluminátorom. Podľa jednej z novších teórií mohol pochádzať z dnes už neexistujúcej dediny Ulgur v provincii Vajoc Dzor.Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 32. Archeologický výskum odhalil na náhrobných kameňoch mená pripisované jeho rodičom Grigorovi a Avte, bratovi Gohartašovi, manželke Cherike, deťom Chlate a Chazi, či ďalším príbuzným. Údajne pvodne žil spolu s majstrom Jericakom, ktorého mylne považoval za svojho starého otca.
Študoval na Gladzorskej univerzite založenej svätým Nersesom z Mušy pri miestnom Monastieri Tanahat. Iluminátorskemu remeslu sa vyučil vo veľkom skriptóriu pod vedením miniaturistu Hovsapa. Neskôr asi študoval v Monastieri Noravank a svoju umeleckú činnosť začal pravdepodobne v Kilíkii, kde sa podieľal na tvorbe miniatúr pre tzv. Evanjeliár kráľovnej Keran z roku 1283.
Ako iluminátor dosiahol Momik na Gladzorskej univerzite významné postavenie. Prvýkrát sa jeho meno objavuje na tamojšom ilustrovanom rukopise z rokov 12831284, ktorý bol prepísaný pre rektora Nersesa Mšeciho. Ďalšou Momikovou prácou je evanjeliár z roku 1292 vytvorený v Noravanku pre kňazov Hovhanesa a Tadeosa. Jeho hlavnými mecenášmi však boli príslušníci rodu Orbeljanovcov, pre ktorých dokončil okolo roku 1302 práce na miniatúrach Nového zákona (tzv. Evanjelium vojny). Tvorbou miniatúr pre ďalšie evanjelium bol Momik poverený v roku 1307, avšak kvôli očnej chorobe museli iluminácie dokončiť Toros z Taronu, pisár Hovhannes a ďalší iluminátori z Gladzorskej univerzity.
V nasledujúcich rokoch sa Momik preslávil ako sochár, Vytvoril obrovské množstvo chačkharov, ktoré sa nachádzajú najmä v okolí Monastiera Noravank. Na príkaz metropolitu Hovhannesa Orbeljana vytvoril chačkhar na pamiatku Stephana Orbeljana. Neskôr v roku 1312 vytvoril ďalší chačkhar, ktorej objednávateľom bola kňažná Tamta, manželka kniežaťa Elikuma II. Orbeljana. Ako dvorný architekt Orbeljanovcov navrhol a postavil okolo roku 1321 na príkaz metropolitu Hovhannesa Orbeljana Chrám Presvätej Bohorodičky v Areni. Pripisujú sa mu tiež chrámy v Jeghvarde a neďaleko Jeghegnadsora.
Podľa nápisu na jednom chačkhare zomrel asi v roku 1333 v okolí Monastiera Noravank. Iné možností prepisu však pripúšťajú aj rok 1339 alebo 1340. Nápisy na chačkharoch spojené s Momikom a jeho rodinou svedčia o Momikovej sláve a uznaní. Ďalším príkladom jeho popularity sú legendy.
Legenda Podľa najznámejšie legendy sa majster Momik zamiloval do krásnej dcéry metropolitu sjunikskej provincie. Jej krása a láska Momikovi prinavrátili zdravie. Keď sa o ich milostnom vzťahu dozvedel jej otec, nechal si Momika predvolať a povedal mu: „Vydám ti ruku mojej dcéry, ale iba ak dokážeš postaviť chrám neuveriteľnej a neporovnateľnej krásy za menej ako tri roky." Momik sa okamžite pustil do práce. Nechal opracovať obrovské kusy skál do kamenných blokov. Keď sa stavba chrámu chýlila ku koncu, metropolita prikázal svojmu sluhovi, aby za každú cenu zabránil Momikovi splniť jeho podmienku. Momik dokončoval práce na kupole chrámu a tešil sa z momentu, keď uvidí svoju milú. Sluha tajne vyliezol na vrchol chrámu. Momika odstrčil a zhodil dole tak, ako mu to prikázal jeho pán. Počas pádu Momik zvieral posledný blok kupoly, ktorý sa neskôr stal jeho chačkharom. Podľa legendy bol Momik pochovaný na mieste pádu na nádvorí Monastiera Noravank, ktorý dokončili až jeho žiaci.
Dielo Iluminácie vľavo|náhľad|Miniatúra Narodenie Pána s ústrednou postavou svätého Jozefa, tzv. Evanjelium vojny (Evanjeliár č. 6792), 1302, Matenadaran, Jerevan Momik bol jedným z najvýznamnejších arménskych iluminátorov a predstaviteľov Gladzorskej univerzity. Jeho miniatúry vynikajú premyslenou kompozičnou výstavbou, istotou v kontúry a línie či plastickosťou v kombinácii s jemnými tónmi zelenej, červenej, modrej a zlatej. Venoval veľkú pozornosť postavám, ich pohybom či gestám. Charakteristickými črtami Momikovej tvorby sú veľké postavy vyjadrené expresívnym a dramatickým rukopisom. Zobrazenie architektúry sa vyznačuje dôrazom na vernosť so skutočnými stavbami a dôrazom na proporcie s veľkosťou zobrazených postáv. Jeho tvorba vykazuje aj prácu s perspektívou.
Z Momikovej tvorby sa zachovali iba štyri rukopisy. Na základe štylistických podobností sa mu pripisuje podiel na tvorbe miniatúr pre Evanjeliár kráľovnej Keran (Evanjeliár č. 6764; Matenadaran, Jerevan) okolo roku 1283 alebo na tetraevanjeliu (dnes uložené v Ruskej národnej knižnici, Moskva) zo začiatku 14. storočia. Portréty evanjelistov z tetraevanjelia sú podobné portrétom evanjelistov a apoštolov z tzv. Evanjelia vojny (Evanjeliár č. 6792; Matenadaran, Jerevan). Momikove meno sa však prvýkrát objavuje až na ilustrovanom rukopise v Gladzore (dnes uložené v Mechitaristickom kláštore, č. 571, Viedeň) z rokoch 12831284 prepísaným pre rektora Nersesa Mšeciho. Ďalším rukopisom je tzv. Evanjeliár z Noravanku (Evanjeliár č. 2848; Matenadaran, Jerevan) z roku 1292, ktorý Momik vytvoril krátko po príchode do Monastiera Noravank pre kňazov Hovhanesa a Tadeosa. Na titulnej strane sa nachádzajú miniatúry apoštola Pavla, evanjelistu Marka a Lukáša (miniatúra evanjelistu Matúša sa nezachovala) či svätý Prochor. Rukopis sa vyznačoval premyslenou kompozíciou. Portréty apoštolov na miniatúrach pravdepodobne odrážali vplyv rukopisov vytvorených v Byzantskej ríši a Arménskom kráľovstve v Kiliki, ako napríklad miniatúra evanjelistu Marka, ktorý píše evanjelium pod dohľadom apoštola Petra. Miniatúra na titulnej strane Jánovho evanjelia je unikátna svojou ikonografiou, na ktorej je zobrazený svätý Prochor bez svojho učiteľa evanjelistu Jána. Svätý Prochor je znázornený ako starec s bradou, čo je charakteristické pre ikonografiu arménskej knižnej maľby. V rukopise sa nachádza miniatúra trojposchodového chrámu, o ktorom sa predpokladá, že je prototypom Chrámu Presvätej Bohorodičky v Monastieri Noravank.Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 26.
Približne v roku 1302 Momik dokončil práce na miniatúrach Nového zákona pre lekcionár tzv. Evanjelium vojny (Evanjeliár č. 6792; Matenadaran, Jerevan). Rukopis prepísal Hovhannes Orbeljan pre Stephana Orbeljana. Rukopis má nezvyčajne malý formát (12 x 8,5 cm), no napriek tomu je bohato zdobený. Momik majstrovsky zobrazil niekoľko scén zo života Ježiša Krista (Zvestovanie Pána, Narodenie Pána, Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu, Kristov krst, Premenenie Pána, Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, Umývanie nôh, Ukrižovanie, Ukladanie do hrobu, Vzkriesenie alebo Nanebovstúpenie Pána či Zoslanie Ducha Svätého) na úzkych okrajoch rukopisu. Na prednej časti rukopisu sa nachádzajú miniatúry apoštola Pavla, Petra a Jakuba, evanjelistu Jána alebo svätého Prochora. V mnohých ilumináciách Momik využíva inovatívne prvky, ako napríklad použitie apokryfov, ktoré boli charakteristické pre knižnú maľbu provincie Sjunik na začiatku 14. storočia. Napríklad na miniatúre Narodenia Pána je svätý Jozef zobrazený uprostred ako hlavná postava. Na titulnej strane Jánovho evanjelia sú stopy po pečati, ktorá pravdepodobne patrila Orbeljanovcom. Podobné pečate sa zachovali aj na ostatných rukopisoch, ktorých hlavnými objednávateľmi boli jednotliví členovia rodu Orbeljanovcov. V roku 1307 Hovhannes Orbeljan poveril Momika tvorbou miniatúr pre evanjeliár (dnes uložený v The Hartfors Seminary Foundation, The Case Memorial Library, Arm. 3, Hartford). V kolofóne rukopisu sa nachádza záznam, že Momik kvôli očnej chorobe v práci nepokračoval. Miniatúry dokončili maliar Toros z Taronu, pisár Hovhannes a ostatní iluminátori z Gladzorskej univerzity.
Architektúra náhľad|Chrám Presvätej Bohorodičky, 1321, Areni, Arménsko Momik neskôr pôsobil ako dvorný architekt rodiny Orbeljanovcov. Pripisuje sa mu výstavba Chrámu svätého Gregora Lusavoriča v Monastieri Tatev na základe štylistických podobností s oknami v tvare kríža vo svätyni, ako napríklad v Chráme Presvätej Bohorodičky v Areni. Podľa historikov bol chrám postavený na príkaz Stephana Orbeljana. Mnohí odborníci Momikovi pripisujú aj Chrám Presvätej Bohorodičky v Monastieri Zorac pri Jeghvarde alebo Chrám Presvätej Bohorodičky v Monastieri Spitakavor pri Jeghegnadsore.Karen Matevosyan. Architect Momik. In: Noravank 2009: A Collection of Articles Dedicated to the 10th Anniversary of the Reconsecration of Noravank, s. 2324. Momik okolo roku 1321 postavil na príkaz metropolitu Hovhannesa Orbeljana Chrám Presvätej Bohorodičky v Areni. Ide o centrálnu stavbu s kupolou. Jeho meno je spojené aj s výstavbou Chrámu Presvätej Bohorodičky v roku 1339 ako mauzólea na počesť Burtela Orbeljana v Monastieri Noravank. Predpokladá sa, že chrám navrhol Momik, ale stavbu dokončili jeho žiaci. Ide o centrálnu trojposchodovú stavbu s kupolou. Prvé poschodie slúžilo ako mauzóleum pre Burtela Orbeljana, na druhom poschodí je umiestená svätyňa chrámu a tretie poschodie tvorí okrúhla veža s arkatúrou. Výskyt podobných trojposchodových stavieb v Arménsku je ojedinelý; takými stavbami sú napríklad chrámy v Monastieri Gošavank (12.13. storočie), Chráme Presvätej Bohorodičky v Jeghvarde (1301/1321), Monastieri Surb-Karapet (začiatok 14. storočia) alebo v Monastieri Kaptavank (1321).
Sochárstvo vľavo|náhľad|Tzv. Chačkhar kňažnej Tamty, asi 1312, dnes Regionálne múzeum v Jeghegnadsore, Jeghegnadsor