Emeritný pápež Benedikt XVI. zomrel 31. decembra 2022 o 09:34 SEČ (UTC+1) vo veku 95 rokov v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne. Emeritným pápežom bol od svojho odstúpenia z pozície hlavy katolíckej cirkvi v roku 2013 pre zhoršujúci sa zdravotný stav. Jeho úmrtie a následný pohreb na prelome rokov 2022 a 2023 ukončili deväťročné obdobie, počas ktorého vo Vatikáne spoločne žili úradujúci aj emeritný pápež, a desaťročné obdobie, počas ktorého boli nažive zároveň súčasný aj emeritný pápež.

Telo Benedikta XVI. bolo od 2. do 4. januára 2023 vystavené k verejnej úcte v Bazilike svätého Petra, počas čoho mu vzdalo hold približne 195 000 smútiacich. Jeho pohreb sa konal na Námestí svätého Petra 5. januára a zúčastnilo sa na ňom približne 50 000 ľudí. Predsedal mu pápež František, ktorého účasť na pohrebe svojho predchodcu bola vzhľadom na pravidlá pápežského nástupníctva bezprecedentná.

Kontext náhľad|Benedikt XVI. v auguste 2019, 3 roky pred svojou smrťou. Joseph Alois Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, bol zvolený za pápeža Benedikta XVI. 19. apríla 2005, čím nahradil Jána Pavla II., ktorý zomrel 2. apríla 2005. Z funkcie pápeža odstúpil 28. februára 2013 o 20:00 (SEČ), čo bolo prvé odstúpenie pápeža po takmer 600 rokoch od roku 1415, keď odstúpil Gregor XII., a prvé dobrovoľné odstúpenie od roku 1294, v ktorom odstúpil Celestín V. Ako dôvod svojho odstúpenia uviedol zhoršujúci sa zdravotný stav.

V októbri 2017 sa na Facebooku objavila fotografia, na ktorej mal Benedikt monokel. Hematóm sa mu vytvoril po pošmyknutí v jeho rezidencii. Špekulácie o jeho zdravotnom stave sa objavili už v predchádzajúcich týždňoch.

V júni 2020 Benedikt navštívil svojho chorého brata Georga Ratzingera v Bavorsku, ktorý zomrel krátko po návšteve 1. júla.

3. augusta 2020 po špekuláciách v nemeckej tlači po návšteve novinára Petra Seewalda 1. augusta, Benediktovi spolupracovníci zverejnili, že trpí zápalom trojklaného nervu, ale uviedli, že jeho stav nie je vážny. Maltský kardinál Mario Grech 2. decembra 2020 pre Vatican News uviedol, že Benedikt má vážne problémy s rozprávaním, pričom údajne skupine kardinálov povedal, že „Pán mi vzal reč, aby mi umožnil oceniť ticho“.

Benedikt sa 4. septembra 2020 stal najdlhšie žijúcim pápežom, čím prekonal Leva XIII., ktorý zomrel v roku 1903 vo veku 93 rokov, 4 mesiacov a 3 dní.

Posledné dni Na svojej týždennej generálnej audiencii 28. decembra 2022 pápež František oznámil, že Benedikt XVI. je „veľmi chorý“. František neuviedol presnú povahu jeho ochorenia, ale vyzval ľudí, aby sa za Benedikta XVI. modlili. Neskôr v ten istý deň Matteo Bruni, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice, pripísal Benediktovu chorobu vysokému veku a informoval, že je pod lekárskym dohľadom v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne, kde žil od svojho odstúpenia z funkcie pápeža. František navštívil Benedikta XVI. po audiencii, a Benedikt XVI. prijal sviatosť pomazania chorých.

29. decembra Bruni oznámil, že Benediktov stav zostáva vážny, ale je „úplne pri vedomí a bdelý“. Na druhý deň sa Benedikt vo svojej izbe zúčastnil na slávení svätej omše; jeho stav bol stabilizovaný. V ten istý deň bola za Benedikta odslúžená špeciálna omša v Lateránskej bazilike v Ríme.

Úmrtie Benedikt zomrel v kláštore Mater Ecclesiae 31. decembra 2022 o 9:34 SEČ (UTC+1) vo veku 95 rokov na kardiogénny šok, ktorý bol dôsledkom respiračného zlyhania vplyvom parenchýmovej nedostatočnosti. Arcibiskup Georg Gänswein, Benediktov osobný tajomník a dôverník, uviedol, že jeho posledné slová, ktoré počula zdravotná sestra, boli „Signore, ti amo“ (Pane, milujem ťa). V ten istý deň Svätá stolica zverejnila jeho duchovný testament zo dňa 29. augusta 2006.

V ten istý deň pápež František predniesol svoje prvé slová o Benediktovi od jeho úmrtia, ktorými mu vzdal hold.

Pohreb náhľad|Telo Benedikta XVI. prinášajú do Baziliky sv. Petra pápežskí gentiluomi 2. januára.

V čase Benediktovej smrti mala Svätá stolica postupy upravujúce rituály spojené s úmrtím a pohrebom pápeža, ktoré však boli navrhnuté špeciálne pre úmrtia úradujúcich pápežov. Benediktov pohreb bol druhým a posledným pohrebom sláveným podľa prvého vydania Ordo Exsequiarum Romani Pontificis, liturgickej knihy pre pápežské pohreby, pred vytvorením zjednodušeného vydania v roku 2024.

1. januára 2023 bolo Benediktovo telo uložené v kaplnke v kláštore Mater Ecclesiae, kde si ho mohli pozrieť jeho najbližší. Bol oblečený do ornátu červenej farby, ktorá sa tradične používa na pápežských pohreboch. Keďže Benedikt už nebol úradujúcim pápežom, nemal oblečené pálium ani nedržal ferulu, ktoré sú symbolmi pápežského úradu. Ráno 2. januára bolo Benediktovo telo prevezené do Baziliky svätého Petra, kde bolo vystavené k verejnej úcte tri dni až do jeho pohrebu. Svätá stolica uviedla, že počas vystavenia pozostatkov mu vzdalo úctu približne 195 000 ľudí. Večer 4. januára bola Benediktova tvár zakrytá bielym závojom. Pred uzavretím rakvy do nej vložili jeho pálium, mince a medaily vyrazené počas jeho pontifikátu, a rogito (listinu zhrňujúcu jeho život a pontifikát).

Pohrebná svätá omša náhľad|vľavo|alt=Pápež František položil pravú ruku na rakvu Benedikta XVI. a sklonil hlavu|Pápež František pri rakve Benedikta XVI. po pohrebe. Brožúra k Benediktovej pohrebnej omši bola zverejnená 3. januára 2023. Matteo Bruni, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice, uviedol, že omša bola prispôsobená oproti zvyčajným pápežským pohrebným bohoslužbám tak, že sa vynechali časti vzťahujúce sa na úmrtie úradujúceho pápeža a pridali sa iné časti. Na rozdiel od predchádzajúcich pápežských pohrebných omší sa plánovalo použitie tretej eucharistickej modlitby namiesto Rímskeho kánonu.

Pohrebný obrad sa konal na Námestí svätého Petra 5. januára 2023 a začal sa okolo 9:30. Pápež František, Benediktov nástupca, predsedal bohoslužbe, ktorá prebiehala predovšetkým v latinčine, ale modlitby a čítania boli aj v taliančine, španielčine, angličtine, francúzštine, portugalčine a arabčine. Počas bohoslužby spieval zbor Sixtínskej kaplnky a Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia, slávil liturgiu Eucharistie pri oltári postavenom na námestí. Na pohrebe sa zúčastnilo odhadom 50 000 ľudí. Účastníci požadovali aj rýchle svätorečenie zosnulého pápeža volaním „santo subito“. V súlade s Benediktovým želaním bol jeho pohreb kratší a jednoduchší ako zvyčajný pápežský pohreb.

František počas omše predniesol krátku homíliu, ktorá sa zamerala na čítanie z evanjelia, pričom Benedikta spomenul len krátko, aby ocenil jeho „múdrosť, nehu a oddanosť, ktorými nás obdarúval v priebehu rokov“. Komentátori to dávali do protikladu s oveľa obšírnejšou a emotívnejšou homíliou, ktorú Benedikt (vtedy kardinál Ratzinger) predniesol na pohrebe Jána Pavla II.

To, že by pápež asistoval na pohrebe svojho predchodcu, sa prvýkrát pred týmto pohrebom stalo v roku 1802, keď sa za prítomnosti Pia VII. slávil slávnostný obrad, pri ktorom do Ríma priviezli pozostatky Pia VI., ktorý zomrel vo francúzskom zajatí v roku 1799.

Pochovanie náhľad|Benediktova hrobka pod Bazilikou sv. Petra Bezprostredne po pohrebnej omši bol Benedikt počas súkromného obradu pochovaný v krypte pod Bazilikou sv. Petra, v tej istej hrobke, v ktorej boli predtým pozostatky Jána Pavla II. od jeho smrti v roku 2005 až do jeho blahorečenia v roku 2011. V súlade s tradíciou bola Benediktova cyprusová rakva vložená do zinkovej rakvy a tá následne vložená do vonkajšej dubovej rakvy. Hrobka bola sprístupnená verejnosti 8. januára 2023.

Zúčastnení hodnostári náhľad|vpravo|Taliansky prezident Sergio Mattarella vzdáva úctu pri Benediktových pozostatkoch 2. januára.

V súlade s Benediktovou žiadosťou o jednoduchý pohreb boli na vyslanie oficiálnych delegácií pozvané iba vlády Talianska a jeho rodného Nemecka, hoci zástupcovia iných krajín a organizácií sa mohli zúčastniť „v súkromnej funkcii“. Portugalský prezident Marcelo Rebelo de Sousa toto rozhodnutie kritizoval so slovami: „Prezident republiky nechodí na tieto udalosti ako súkromná osoba, ide tam zastupovať portugalský štát.“

Taliansko Sergio Mattarella, prezident Talianska; Giorgia Meloniová, premiérka Talianska; Ignazio La Russa, predseda Senátu, mal prísť, ale pre chorobu ho musel nahradiť Maurizio Gasparri, podpredseda Senátu; Lorenzo Fontana, predseda Poslaneckej snemovne; Silvana Sciarrová, predsedníčka Ústavného súdu; Antonio Tajani, minister zahraničných vecí; Giancarlo Giorgetti, minister hospodárstva a financií; Guido Crosetto, minister obrany; Carlo Nordio, minister spravodlivosti; Francesco Lollobrigida, minister poľnohospodárstva, potravinovej sebestačnosti a lesníctva; Anna Maria Berniniová, ministerka univerzít a výskumu; Gennaro Sangiuliano, minister kultúry; Mario Draghi, bývalý premiér Talianska; Mario Monti, bývalý premiér Talianska.

Nemecko náhľad|vpravo|Hodnostári počas pohrebu, v prvom rade zľava doprava: kráľ Filip a kráľovná Matilda z Belgicka, Giorgia Meloniová, premiérka Talianska, Sergio Mattarella, prezident Talianska, arcibiskup Paul Gallagher, sekretár pre styky so štátmi, Elke Büdenbenderová, prvá dáma Nemecka, a Frank-Walter Steinmeier, prezident Nemecka. Frank-Walter Steinmeier, prezident Nemecka, a prvá dáma Elke Büdenbenderová; Olaf Scholz, spolkový kancelár; Bärbel Basová, predsedníčka Spolkového snemu (Bundestagu); Peter Tschentscher, predseda Spolkovej rady (Bundesratu); Stephan Harbarth, predseda Spolkového ústavného súdu; Nancy Faeserová, spolková ministerka vnútra a vlasti; Friedrich Merz, líder opozície v Spolkovom sneme; Markus Söder, bavorský premiér; Günther Beckstein, bývalý bavorský premiér; Edmund Stoiber, bývalý bavorský premiér; Hubert Aiwanger, podpredseda bavorskej vlády; Ilse Aignerová, predsedníčka Bavorského zemského snemu; Alois Glück, bývalý predseda Bavorského zemského snemu; Karl Freller, prvý podpredseda Bavorského zemského snemu; Benedikt Dittmann, prvý starosta obce Marktl am Inn, rodného mesta Benedikta XVI.

Ďalšie štáty náhľad|vpravo|Hodnostári počas pohrebu, v prvom rade zľava doprava: prezident Portugalska Marcelo Rebelo de Sousa; prezident Poľska Andrzej Duda; prezident Litvy Gitanas Nausėda; kráľovná Žofia zo Španielska; a kráľ Filip s kráľovnou Matildou z Belgicka. Arcibiskup Joan Enric Vives i Sicília, spoluknieža Andorry; Heinz Fischer, bývalý prezident Rakúska; Kráľ Filip a kráľovná Matilda z Belgicka; Čchen Ťien-žen, bývalý viceprezident Čínskej republiky vo funkcii osobitného vyslanca prezidentky; Ioannis Kasulidis, minister zahraničných vecí Cypru; Petr Fiala, premiér Česka; Václav Klaus, bývalý prezident Česka; Marian Jurečka, minister práce a sociálnych vecí; Katalin Nováková, prezidentka Maďarska; Frances Collinsová, veľvyslankyňa Írska pri Svätej stolici; Donika Gërvallová-Schwarzová, ministerka zahraničných vecí Kosova; princ Stefan Lichtenštajnský, veľvyslanec pri Svätej stolici (zastupujúci svojho bratranca, Hansa Adama II., lichtenštajnské knieža); Gitanas Nausėda, prezident Litvy; Andrzej Duda, prezident Poľska; Mateusz Morawiecki, premiér Poľska; Marcelo Rebelo de Sousa, prezident Portugalska; Catarina Sarmento e Castro, ministerka spravodlivosti; Maria Luisa Bertiová a Manuel Ciavatta, kapitáni-regenti San Marína; Nataša Pircová Musarová, prezidentka Slovinska; Eduard Heger, premiér Slovenska; Kráľovná Žofia (zastupujúca svojho syna, španielskeho kráľa Filipa VI.); Félix Bolaños, minister predsedníctva; Isabel Celaáová, veľvyslankyňa pri Svätej stolici; Gillian Keeganová, ministerka školstva Spojeného kráľovstva; Joe Donnelly, veľvyslanec Spojených štátov pri Svätej stolici; Gérald Darmanin, minister vnútra Francúzska.

Náboženskí predstavitelia Arcibiskup Joan Enric Vives i Sicília, biskup Urgellu; John Timothy Dunlap, miestodržiteľ veľmajstra Zvrchovaného vojenského Maltézskeho radu; Roberto Viazzo, člen Zvrchovanej rady Maltézskeho radu; Reinhard Marx, kardinál a arcibiskup Mníchova a Freisingu;