Aj Čching (, ) bol čínsky básnik, považovaný za jedného z najväčších čínskych lyrikov 20. storočia.
Mená Aj Čching bol umelecký pseudonym, jeho vlastné meno bolo Ťiang Čeng-chan (, ), používal tiež pseudonym Ťiang Chaj-čcheng (, ).
Život Od roku 1929 študoval vo Francúzsku maliarstvo. V roku 1932 sa vrátil do Šanghaja kde začal písať poéziu (vplyv naň mala avantgarda, napríklad Majakovskij); pre účasť v ľavicovom odboji proti japonskej invázii bol až do roku 1935 väznený Kuomintangom. Nasledujúceho roku vydal svoj debut Ta-jen-che (meno jeho pestúnky), v roku 1939 jedno zo svojich majstrovských diel, Sever (Pej-fang). Potom nasledovalo jeho najplodnejšie obdobie, kedy do roku 1942 putoval po krajine a spoznával čínsky vidiek.Slovník spisovatelů - Asie a Afrika 1., Odeon, Praha 1967, str. 167-168 Básne z tejto doby sú chmúrne obrazy plné stiesnenej atmosféry zúfalstva i nádeje. Počas čínsko-japonskej vojny cestoval do Jen-anu, v ktorom bolo po ukončení Dlhého pochodu sídlo komunistickej strany. Určitú dobu bol v úzkom kontaktu s Mao Ce-tungom, s ktorým diskutoval literárnu politiku.
Do päťdesiatych rokov sa zúčastnil komunistických aktivít. V tejto dobe začal byť tiež prekladaný. Okrem poézie písal aj teoretickej knihy o literatúre. V roku 1958 bol počas Kampane proti pravičiarom obvinený z "pravičiarstva", pretože sa zastal básničky Ting Ling, a bol poslaný s celou rodinou na vidiek do Sin-ťiangu. Počas Kultúrnej revolúcie bol väznený v rôznych pracovných táboroch, kde mu bolo zakázané publikovať, kvôli čomu sa niekoľko krát pokúsil o samovraždu. Znovu publikovať smel až od roku 1978. O dva roky neskôr podnikol svoju druhú cestu do Francúzska, kde ho v roku 1985 François Mitterrand vymenoval za rytiera Rádu umenia a literatúry. Jeho synom je čínsky výtvarník a politický aktivista Aj Wej-wej, spoluautor návrhu Olympijského štadióna v Pekingu.
Dielo
Básnické zbierky
Ta-jen-che ( 1936), básne venovanej spomienke na detstvo a na prostú opatrovateľku, podľa ktorej je zbierka pomenovaná, Siang tchaj-jang (1938, Za slnkom), Pej-fang (1939, Sever), Li-ming ti tchung-č’ (1939, Zvesť o svitaní), Tcha s'-la ti-er-cch’ (1939, Zomrel druhýkrát), Kchuang jie ( 1940, Pustina), Chuo-pa (1940, Pochodeň), Siang š’-tie süan-pu (1942, Prevolanie na svet), Chuan-chu-ti ( 1952, Radostné volanie), Pao-š’-ti chung-sing (1953, Rubínové hviezdy), Čchun-tchien (1956, Jar), Chaj-tia-šang (1956, Na modrom útese), Kuej-laj te ke (1980, Pieseň návratu).
Eseje
Š’-lun (1940, Rozpravy o poézii), Sin wen-i hun-ťi (1956, State o modernej literatúre a umení).
V českom preklade boli vydané diela Mám rád tuto zemi, Trakař, Podzim (Nový Orient 8, 1953), a Jsou rybníky v zimě… (Sto moderních básníků, Praha Československý spisovatel, 1967)
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Čínski komunisti Kategória:Čínski básnici Kategória:Čínski maliari