Ménodóros () bol grécky sochár v 1. storočí.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menodoros 3
Ménodóros, sochár z Atén, zhotovil kópiu Praxitelovho Eróta pre boiótske mesto Thespiai potom, čo bol jej originál v roku 80 (za vlády Tita) zničený pri požiari v Ríme (do Ríma bola socha privezená zrejme za vlády Caligulu). Pausanias počas návštevy Boiótie v polovici 2. storočia toto dielo videl: „Terajšieho Eróta zhotovil v Thespiách Aténčan Ménodóros, napodobniac dielo Praxitelovo.“
Strata tespijského Praxitelovho Eróta v Ríme inšpirovalo Tespijcov k tomu, aby toto dielo vo svojej domovine nahradili novým. Aj keď Tespijci stratené Praxitelovo dielo nahradili kópiou, neubralo to na jeho sláve. Herennia Procula, členka významnej provinčnej rímskej rodiny, dala na mramorový podstavec tejto sochy vytesať verše (ekfrastický epigram). Jej dvojveršie ponúkalo variáciu na slávny anonymný epigram o Praxitelovej oslavovanej soche Afrodity Knidskej.
οὗτος Ἔρως ἐδίδαξε πόθους· αὐτὴ φάτο Κύπρις· ποῦ σ’ ἄρα δὴ σὺν ἐμοὶ δέρξατο Πραξιτέλης̣; Ἑρεννίας Πρόκλας. Tento Eros učí túžbe. Sama Cyperčanka (Afrodita) povedala: „Kde ťa so mnou videl Praxiteles?“ od Hérennias Proklas (od Herennie Proculy) Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX): Megaris, Oropia, and Boiotia (IG VII) Roesch, IThesp 271
Činnosť sochára Ménodóra je možné s najväčšou pravdepodobnosťou zaradiť do 1. storočia (augustovskej doby). Viacerí učenci (H. Brunn, Ch. Picard) ho spájajú s rovnomenným sochárom, ktorého Plínius vo svojom zozname uvádza medzi umelcami vytvárajúcimi sochy športovcov, ozbrojencov, lovcov a „obetníkov“.Plínius, Naturalis Historia, 34, 91.
Referencie a bibliografia
Kategória:Sochári starovekého Grécka