Partizánsky oddiel, neskôr zväzok Alexander Nevský, prípadne aj Alexandr Nevskij, bola partizánska jednotka pod velením podplukovníka Červenej armády Viktora Alexandroviča Karasjova (krycie meno Stepanov), ktorá operovala na Slovensku od začiatku augusta 1944 a počas Slovenského národného povstania.
História jednotky Vznik a činnosť mimo Slovenska Základ jednotky tvoril sovietsky partizánsky oddiel Olymp, sformovaný pod velením V. Karasjova v lete 1942 v oblasti Veľkých Lúk pri rieke Západná Dvina. V januári 1943 sa oddiel presunul do oblasti Kyjeva, v apríli k Ovruču. Postupne sa k nemu pripojili ďalšie oddiely a organizátorské skupiny vyslané štábom partizánskeho hnutia, takže na jeseň 1943 sa z nich utvoril partizánsky zväzok. Veliteľmi pôvodných oddielov na území ZSSR a Poľska boli Solimonov, Obadovskij, Kriučkov, Kramarenko, Ľapuškin. V polovici apríla 1944 dosiahol zväzok poľskosovietske hranice, prekročiť rieku Bug sa však podarilo iba časti oddielov, ostatné zostali v pôvodnom priestore a zakrátko sa spojili s Červenou armádou. Oddiely Solimonova, Ľapuškina a Obadovského sa prebili cez Bug a presunuli do Janowských lesov. Spolu s ďalšími sovietskymi i poľskými oddielmi tu rozvinuli rozsiahlu bojovú a diverznú činnosť, ktorá spôsobovala nepriateľovi veľké straty. Od mája 1944 zvádzali ťažké boje s nemeckými jednotkami, presunuli sa do Bilgorajských lesov, kde sa im 2. júna 1944 podarilo preraziť nemecké obkľúčenie. Štáb zväzku počítal už v máji s presunom na juh, preto tam vyslal špeciálne oddiely pod velením A. Botana a I. Toročenka pripraviť základne.. Keď sa dostali z obkľúčenia, štáb vzhľadom na situáciu rozhodol o presune na územie Slovenska. Spolu s jednotkami partizánskeho zväzku Stalin a partizánskej brigády Sergej prešiel cez Rzeszowskú oblasť k slovenským hraniciam. Koncom júla 1944 dorazil k ceste vedúcej cez Lupkovský priesmyk do Medzilaboriec a pozdĺž poľskoslovenských hraníc prešiel do oblasti Duklianskeho priesmyku.
Pôsobenie na Slovensku Oddiel prenikol na Slovensko cez Dukliansky priesmyk v noci z 3. na 4. augusta 1944. Prechod bol dopredu dohodnutý s príslušníkmi Jazdeckého priezvedného oddielu 2 (JPO-2) so stanovišťom v Tylawe a 1. ženijným práporom 1. pešej divízie Východoslovenskej armády (VSA) s pozíciami v obci Barwinek . Úlohou oddielu bola spravodajská činnosť. O priaznivej situácii, s ktorou sa oddiel na Slovensku stretol, referoval veliteľ Karasjov-Stepanov svojim nadriadeným už v 4. augusta. V odpovedi, ktorú pplk. Karasjov obdržal stálo.„1. Nevstupovať do oficiálnych rokovaní z vyšším velením slovenskej armády a nedávať mu žiadne sľuby.
2. Upevňovať vzťahy s veliteľmi a vojakmi jednotlivých slovenských útvarov, využívať spojenie s nimi na vedenie prieskumnej činnosti na území Slovenska(…)
4. Na území Slovenska organizovať utajené základne pre vedenie spravodajskej činnosti a prijímanie nami v budúcnosti presunovanej agentúry.
5. Diverznú činnosť na území Slovenska vykonávať len proti Nemcom vťahujúc všemožne do tej činnosti Slovákov.“Prvým slovenským operačným pôsobiskom oddielu Alexander Nevský sa stalo pohorie Čergov, Dňa 6. augusta obsadili partizáni oddielu obec Kríže, kde zotrvali do 10. augusta, keď sa presunuli bližšie k Sabinovu.
Kontakt so slovenskými vojakmi a zväzkom Čapajev Po udomácnení sa v pohorí Čergov vyslal štáb zväzku veliteľa prieskumného oddielu npor. Červenej armády Stanislava Wronského-Krok na štáb 1. pešej divízie VSA. Wronski sa už poznal s prednostom operačného oddelenia 1. pešej divízie Východoslovenskej armády stot. pech. Jánom Stejskalom, s ktorým sa zoznámil počas prechodu cez Dukliansky priesmyk a na štábe 1. PD mal dohodnúť stretnutie. To sa napokon konalo vo večerných hodinách na okraji obce Kríže.
Na stretnutie prišiel pplk. Karasjov vo sviatočnej uniforme aj s celým svojim štábom. Vojakov zastupoval: veliteľ 1. PD plk. pech. Mikuláš Markus, náčelník štábu mjr. gšt. Elemír Polk. prednosta operačného oddelenia stot. pech. Ján Stejskal, prednosta spravodajského oddelenia npor. pech Gejza Kelemen, prednosta intendancie stot. pech Viliam Galát. Veliteľ štábnej roty npor. pech. Jozef Szabó sa stretnutia zúčastnil v úlohe tlmočníka.
Stretnutie prebiehalo v pracovnej atmosfére a malo zoznamovací charakter s ťažiskom na výmenu informácií. Obidve strany sa snažili zistiť čo najviac. Sovietov zaujímali informácie o zložení nemeckého vojska na území Slovenska. Reč zašla aj na partizánske hnutie na východnom Slovensku a Karasjov vyjadril záujem stretnúť sa aj so štábom partizánskej brigády Čapajev.
Po skončení stretnutia dovolil Pplk. Karasjov otvoriť fľašu slivovice, ktorú priniesli vojaci. Okolo polnoci sa stretnutie po prípitku skončilo a slovenská delegácia opustila partizánsku základňu.
15. augusta bola na základňu zväzku vysadená skupina Gennadija AvdejevaSmirnova.
O niekoľko dní sa v obci Bogliarka v Bardejovskom okrese konalo prvé stretnutie štábu oddielu Alexander Nevský so štábom brigády Čapajev. Na stretnutí prejavil pplk. Karasjov záujem navštíviť čapajevovcov na ich základni v Slanských vrchov. Návšteva sa konala 18. augusta a pplk. Karasjova sprevádzal npor. Wronski. Na stretnutí Karasjov navrhol čapajevovcom, aby sa pripojili ku jeho skupine, no čapajevovci návrh odmietli, nakoľko mienili operovať na Východnom Slovensku a cítili zodpovednosť voči civilnému obyvateľstvu. Podľa rozhovoru historika Antona Benčíka s V. A. Karasjovom z roku 1959 boli proti najmä občania zo Sovietskeho zväzu vrátane veliteľa I. K. Baľutu, ktorí chceli pokračovať v boji samostatne a dokázať tak, že aj po svojom zajatí a úteku sa správajú ako verní občania Sovietskeho zväzu. Karasjov rešpektoval zdôvodnenie a ako dar nechal čapajevovcom rádiostanicu.
V predvečer povstania Dňa 29. augusta sa pri obci Livovská Huta stretol zástupca oddielu npor. Stanislav Wronski-Krok s veliteľom Východoslovenskej armády gen. II. tr. Augustínom Malárom. Malár žiadal, aby partizáni neodstrojovali malé slovenské vojenské jednotky, a aby neprijímali slovenských vojakov do svojich radov, nakoľko ich bude potrebovať pre pripravovanú povstaleckú akciu. Zároveň žiadal, aby partizáni ustúpili od všetkých svojich akcií, lebo hrozí nebezpečenstvo, že Nemci odzbroja slovenské jednotky a znemožnia tak využiť divízie pre chystané povstanie. Wronski nedal Malárovi žiadnu záväznú odpoveď, no obidvaja konštatovali, že "sú nádejní spojenci".
Dňa 31. augusta začali Nemci odzbrojovať Východoslovenskú armádu a v podvečerných hodinách sa s veliteľom oddielu Karasjovom spojil veliteľ 1. divízie plk. pech. Markus, ktorý v pohorí Čergov sústreďoval niektoré časti svojej divízie. Malá časť Markusových vojakov sa napokon ku oddielu Alexander Nevský ešte na východnom Slovensku aj pripojila.
Počet príslušníkov zväzku vzrástol z pôvodného počtu 400 na 2 000, z ktorých bolo postavených okolo 10 oddielov. Veliteľom zväzku bol V. Karasjov-Stepanov, náčelníkom štábu J. Obadovskij, komisárom P. Lariutin, zástupcom veliteľa pre diverznú činnosť S. Wroňski-Krok, veliteľom prieskumnej čaty M. Čerkun-Kyjevský.
Podľa plánu vypracovaného štábom nastúpil zväzok 1. septembra 1944 do boja o obsadenie Prešova a Bardejova. Oddiely sa do miest neprebili, naopak, museli sa brániť prudkému náporu nemeckých okupačných vojsk. Ťažké boje zviedli 5. partizánsky oddiel (mjr. Ľ. Sýkora) a 6. partizánsky oddiel (kpt. K. Ožvoldík), zabezpečujúce obranu zväzku z južnej strany (od Prešova a Sabinova) na úseku FričkovceOsikovGeraltovMošurov. Z rozhodnutia štábu sa oddiely po skončení boja začali presúvať na povstalecké územie na pomoc SNP. Časť dôstojníkov a vojakov však nebola pripravená na partizánsky spôsob boja, mnohé oddiely sa rozpadli, ich príslušníci sa rozišli alebo prešli s pplk. M. Markusom na povstalecké územie k 1. čs. armáde na Slovensku. Vo zväzku zostali 2. (Solimonov), 3. (Obadovskij), 4. (Ľapuškin), 5. (Ľ. Sýkora) a 6. partizánsky oddiel (K. Ožvoldík), spolu mali okolo 600 príslušníkov. Počas presunu sa k nemu pridali skupiny roztratených vojakov a dobrovoľníkov z radov civilného obyvateľstva.
Na povstaleckom území Na povstaleckom území pôsobil zväzok od 14. septembra, keď sa objavil pri Červenej Skale a jeho velenie žiadalo o transport do Banskej Bystrice. Zo štábu Česko-slovenskej armády na Slovensku bol k Červenej Skale vyslaní pplk. Dr. Čipka a dôstojník spravodajského oddelenia, aby preverili situáciu, Po navagónovaní príslušníkov zväzku priviezol pplk. Dr. Čipka jeho veliteľa, pplk. Karasjova do Banskej Bystrice. Pplk. Karasjov informoval povstalecké velenie, že od príchodu na Slovensko sa ku jeho skupine pripojilo ďalších asi 800 ľudí.
Zväzok bol odoslaný na juhozápad ku IV. taktickej skupine (veliteľ plk. pech. Mikuláš Markus), kde mal podporiť prehradzovanie postupu bojovej skupiny Schill. Velenie IV. TS chystalo útok s cieľom obsadiť Prievidzu a následne rozvinúť útok a oslobodiť Nitru a podľa rozkazu mal oddiel Alexander Nevský spoločne s II. práporom brigády kpt. Jána Nálepku (veľ. Michal Sečanský) podniknúť obchvat nemeckého pravého krídla cez Cigeľ a Sebedražie. No pplk. Karasjov ubytoval svojich ľudí v Kordíkoch a do Handlovej vyslal len prieskum. Prvé časti zväzku dorazili do Handlovej až 19. septembra 1944 a nepodareného povstaleckého útoku sa tak nezúčastnili.
Po ústupe povstaleckých síl z Turca mala Karasjovova skupina spoločne s partizánmi Sečanského a Trojana strážiť údolie riek Nitry, Nitrice a Handlovky medzi Handlovou, Chynoranmi a Nemeckým Pravnom (dnes Nitrianske Pravno). Časti 4. a 5. oddielu boli 28.29. septembra nasadené do bojov pri Žiari nad Hronom a Starej Kremničke.
V polovici októbra 1944 zabezpečoval oddiel Alexander Nevský spoločne s oddielom francúzskych partizánov a dvoma rotami slovenských vojakov úsek Svätý AntolŽibritovKrupina.
Po začiatku nemeckej generálnej ofenzívy (na juhozápadnom smere sa začala 18. októbra ) a čelným útokom na Žibritov sa menšia nemecká jednotka presunula po lesných cestičkách z Kolpách k horskej dedine Šváb 569 (2 km severovýchodne od Žibritova), v ktorej sídlil štáb zväzku „Alexander Nevský“. Na jeho ochranu bol vyčlenený 2. oddiel (kapitán Boris Antonovič Solimonov), ale partizánov príchod esesákov z bojovej skupiny Schill natoľko prekvapil, že sa po krátkej prestrelke rozpŕchli. Od Žibritova ustúpil zväzok na východ smerom na Poľanu. Časť zväzku bola pri Oremovom laze zaskočená vojakmi zosilneného práporu Wildner (vyčlenený zo 14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie Halič).
Útok od Prenčova zadržal 6. oddiel (v boji padol i jeho veliteľ K. Ožvoldík), útoku od Banského Studenca čelil 2. oddiel, do boja bol nasadený i 3. oddiel, ktorý kryl aj ústup zväzku smerom na Krupinu a Dobrú Nivu. Dňa 22. októbra 1944 vyslal veliteľ zväzku do tyla skupinu pod velením M. Poluvesova, aby podchytila príslušníkov, ktorí nestačili ustúpiť so zväzkom (skupina sa 12. novembra 1944 pripojila k Nitrianskej partizánskej brigáde). Z Dobrej Nivy sa zväzok presunul pod Poľanu do osady Iviny, po útoku nemeckých jednotiek 28.29. októbra 1944 spolu s oddielom Vorobjov pod Stratený vrch. Bývalých príslušníkov 6. oddielu pod velením por. J. Baníka a rotu npor. J. Novisedláka odtiaľto odoslal k Nitrianskej partizánskej brigáde.
Po potlačení povstania