Isabel Vargas Lizano, známa ako Chavela Vargas (* 17. apríl 1919, San Joaquín, Kostarika – † 5. august 2012, Cuernavaca, Mexiko), bola kostarická a mexická speváčka a herečka, patriaca do Zlatého veku mexickej kinematografie.

Je považovaná za hlavnú osobnosť a veľkú svojráznu umelkyňu mexickej rancherskej hudby a má významný vplyv na mnohých umelcov latinskoamerickej populárnej hudby. Slúžila aj ako inšpirácia pre rôzne filmové osobnosti, napríklad španielskeho režiséra Pedra Almodóvara a niekoľkých ďalších.

Vďaka svojmu vokálnemu štýlu bola známa ako „La Voz áspera de la Ternura fuerte y armónica“ („Drsný hlas silnej a harmonickej nehy“). V roku 2007 bola ocenená cenou Latin Grammy za hudobnú výnimočnosť od Akadémie nahrávacích umení a vied.

Životopis Chavela Vargas sa narodila v Kostarike, v San Joaquín de Flores, kantón San Joaquín v provincii Heredia, ako dcéra Francisca Vargasa a Herminie Lizano. O tri mesiace neskôr, 15. júla 1919, bola pokrstená v Bazilike Panny Márie Anjelskej v Cartagu v Kostarike pod menom María Isabel Anita Carmen de Jesús.

Mala ťažké detstvo: jej rodičia sa rozviedli a nestarali sa o ňu, nechali ju v starostlivosti strýkov a trpela poliomyelitídou . V Mexiku, krajine, v ktorej získala štátnu príslušnosť, prežila takmer osem desaťročí a tam aj zomrela.

Štýl Chavela experimentovala s rancherskými piesňami a mala zvláštny štýl interpretácie. Jeden z aspektov rancherskej piesne, ktorú predstavuje José Alfredo Jiménez, zvykne byť emotívny. Chavela spievala tieto druhy piesní, ale robila to sama, len s gitarou a svojím hlasom, napodobňujúc spôsob, akým spieva opitý muž. Z tohto dôvodu občas znížils rytmus melódií. Podfarbils tak piesne, ktoré iní chápali ako šibalské či humorné.

Od malička bola osobnosťou proti prúdu: obliekala sa ako muž, fajčila cigarety, veľa pila, nosila zbraň a bola známa charakteristickou červenou serapou. Vo veku 81 rokov v rozhovore pre kolumbijskú televíziu v roku 2000 sa prvýkrát otvorene vyjadrila, že je lesba.

Pocty Získala okrem iného aj tieto ocenenia:

2000: Veľký kríž Rádu Izabely Kastílskej. 2007: Latinská Grammy za celoživoný prínos. Zlatá medaila Universidad Complutense of Madrid. Medaila za zásluhy Univerzity v Alcalá de Henares. Čestný hosť Buenos Aires, Argentína. 2009: Vážený občan Mexico City. Španielsky hudobník a skladateľ Álvaro Urquijo je venoval pieseň Por el boulevard de los sueños rotos, neskôr začlenenú do repertoáru jedného z jej najbližších priateľov, taktiež Španiela Joaquína Sabinu, autora textu piesne.

Ministerstvo kultúry a mládeže Kostariky vzdalo v roku 2018 hold Chavele Vargas v rámci Medzinárodného festivalu umenia 2018, na ktorom sa zúčastnili medzinárodní umelci ako Los Macorinos, Debi Nova, Gaby Moreno, Tania Libertad, Andrea Echeverri a Marisoul.

Diskografia (neúplná)

Chavela Vargas „RCA“,1963 Noche Bohemia,1966 Chavela Vargas „Orfeón“,1967 El corrido hablado, 1991 Piensa en mí, 1991 Boleros, 1991 Colaboró también la banda de sonido de Kika con «Luz de luna», 1993 Macorina, 1994 Sentimiento de México (vol. 1), 1995 De México y del mundo, 1995 Le canta a México, 1995 Colaboró también la banda de sonido de La flor de mi secreto con «En el último trago», 1995 Volver, volver, 1996 Dos (álbum), 1996 Grandes momentos, 1996 Colaboró también la banda de sonido de Carne trémula con «Somos», 1997 Chavela Vargas, 1997 Colección de oro, 1999 Con la rondalla del amor de Saltillo, 2000 Para perder la cabeza, 2000 Las 15 grandes de Chavela Vargas, 2000 La dama del poncho rojo, 2001 Grandes éxitos, 2002 Para toda la vida, 2002 Discografía básica, 2002 Antología, 2004 Somos, 2004 Chavela Vargas, 2004 En Carnegie Hall, 2004 La llorona, 2004 Colaboró también la banda de sonido de Babel con Tú me acostumbraste, 2006 Cupaima, 2007 (con Jorge Reyes) ¡Por mi culpa!, 2010 La Luna Grande, 2012

Populárne piesne

«La llorona» «El andariego» «Macorina» «Anillo de compromiso» «En el último trago» «Amar duele» «Un mundo raro» «Piensa en mí» «Luz de luna» «Las ciudades» «Las simples cosas» «La sandunga» «El preso número 9» «Paloma negra» «No volveré» «Soledad» «María tepozteca» (de su autoría) «Noches de ahuatepec» (de su autoría) «Que te vaya bonito» «Arráncame la vida» «No soy de aquí, ni soy de allá» «Vámonos» «Sombras» «Volver, volver» «Noches de boda»

Filmy

Soldadera (1966) Stone Scream (1991) Kvet môjho tajomstva (1995) Frida (2002) Babel (2006) Chavela (2017)

Referencie

Pozri aj Augustín Lara Anthony Aguilar Javier Solis Joaquín Sabina Jorge Negrete José Alfredo Jimenez Lola Beltranová Pedro Almodóvar Pedro Infante Rocio Durcal

Iné projekty

Kategória:Mexické speváčky Kategória:Mexické LGBT osobnosti Kategória:Držitelia ceny Grammy