náhľad|Afrodita typu Venus Genitrix, rímska kópia gréckeho originálu vytvoreného Kallimachom, Ma 525 - Louvre náhľad|Mramorový reliéf s tancujúcou menádou, kópia diela pripisovaného Kallimachovi, cca 27 pred Kr. – 14 po Kr. Kallimachos () bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kallimachos 2

Kallimachos, grécky sochár a odlievač bronzu, pochádzajúci zrejme z Korintu (alebo z Atén), bol činný v 2. polovici 5. stor. pred Kr. (v rokoch 432 až 408 pred Kr.) Informácií o ňom z antických literárnych zdrojov nie je veľa a niektoré z nich sa dnes zdajú byť dosť nepravdepodobné. To, čo Kallimacha odlišovalo od ostatných starogréckych umelcov, bol jeho prehnaný zmysel pre detail a neustála snaha o dokonalosť, za čo si podľa Plínia vyslúžil prezývku Katatéxitechnos (κατατηξίτεχνος – perfekcionista)Plínius, Naturalis Historia, 34,92. a podľa Pausania prezývku Kakizotechnos („stále haniaci svoju prácu“)

Známa je jeho účasť na výzdobe Erechteionu na aténskej Akropole, na prácach, ktoré prebiehali po roku 421 pred Kr. Pre tento chrám okrem iného vytvoril prekrásnu zlatú lampu, ktorá horela dňom i nocou (mala zrejme azbestový knôt), nad ktorou bol ako komín pripevnený bronzový palmový list. Pripisuje sa mu aj množstvo nádherne vypracovaných sôch, ako napríklad skupina tancujúcich spartských žien a sediaca postava Héry v Platajách. Pausanias zaznamenal, že ako prvý začal používať vrták pri opracovaní mramoru. Pausanias tu zrejme podčiarkuje umelcovu technickú inováciu, vyhlbovať mramorový povrch tak hlboko, že pôsobil perforovane (možno preto myšlienka vynálezu vrtáku). O maliarskej činnosti Kallimacha sa zmieňuje len Plínius (o ktorej inak nie je nič známe).

Kallimachos tiež zaujíma dôležité miesto v architektúre. Vitruvius uvádza, že ako prvý vytvoril korintský stĺp (hlavicu ozdobenú troma radmi akantových listov, najväčšie listy sú na konci zvinuté do volúty ) s hlavicou ozdobenou dômyselne zvlnenými listami po tom, čo zbadal listy akantov prerastajúce kruhovým košíkom zabudnutým na hrobe korintského dievčaťa.Vitruvius, De architectura, 4,1,10.

Novovekí učenci pripisujú Kallimachovi originál slávnej Venuše Genetrix (alebo Afrodity Genetrix), ktorej rímska kópia je uložená v Louvri (a aj ďalšie najmä neskorohelénistické varianty Venuše Genetrix). Na tejto soche sa mu podarilo dosiahnuť efekt priesvitnosti „mokrých“ drapérii priliehajúcich k telu a zvýrazňujúcich jeho krásu. Je tiež spájaný so sériou reliéfov tancujúcich menád (t. j. ctiteliek a sprievodkýň boha vína Dionýza), ktorých kópie sú vystavené v madridskom múzeu Prado a v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku, sú pozoruhodné svojimi zmyselne formovanými telami a krásnymi vlniacimi sa drapériami na ich šatoch.

Je možné, že fragmentárny nápis (epigram),Inscriptiones Graecae, Regions: Makedonia (Bottiaia) — Aigeai (Vergina) SEG 46:830 z rovnakého obdobia, nájdený v roku 1981 v macedónskej Vergine (staroveká Aigai), identifikovaný ako pohrebný nápis aténskeho umelca Kallimacha, bol nápisom na jeho náhrobku. Predpokladá sa, že podobne ako dramatik Euripides, aj Kallimachos bol jedným z umelcov, ktorých pozval kráľ Archelaos pracovať do Macedónska, a že tam mohol aj zomrieť.

Referencie a bibliografia

Iné projekty

Kategória:Sochári starovekého Grécka