Pavel Gejdoš (* 13. august 1924, Iľanovo – † 6. marec 1998, Bratislava) bol slovenský scenárista, dramaturg a spisovaťeľ.Gejdoš, Pavel, 1924-1998. In:
Životopis Narodil sa v obci Iľanovo, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Po absolvovaní štúdia na strojníckej priemyslovke, pracoval ako elektrotechnik a kultúrny referent vo Svite. V československom štátnom filme pôsobil v Bratislave od roku 1950. Najprv ako asistent, neskôr režisér, riaditeľ a nakoniec scenárista hraného filmu. Zbierkou básni Moja láska – mier (1951) vstúpil do literatúry ako tzv. robotnícky autor.
V roku 1962 odvolali z funkcie oblastného riaditeľa Filmovej tvorby a distribúcie Bratislava (FDTB) Pavla Dubovského – stal sa prvým námestníkom ústredného riaditeľa Československého filmu Aloisa Poledňáka v Prahe. Až do 1. júna 1963 podnik dočasne viedol Július Jaššo, potom za riaditeľa FDTV vymenovali dramaturga a od roku 1960 riaditeľa Štúdia hraných filmov Pavla Gejdoša. Takto začala éra štvor-a päť funkčných období riaditeľov podniku. Pavel Gejdoš týmto začal tradíciu umelcov na poste riaditeľov filmového podniku. Neskôr nimi boli aj Ctibor Štítnický, Pavol Koyš a Martin Ťapák.
Od roku 1963 nastúpil Pavel Gejdoš na pozíciu na post riaditeľa kolibského štúdia, čím sa začala diskusia o schvaľovacích postupoch.Uskutočnila sa žiadaná zmena a centralizmus sa oslabil, hoci viacerí slovenskí filmári pripomínali,, že „s.Poledňák (ústredný riaditeľ Československého filmu) v kritickom čase, keď esťe bol vyhranenejší dogmatizmus, najmä v súvislosti s filmom Boxer a smrť, zobral na seba zaradenie scenára do výroby“ Pražskí posudzovatelia boli zhovievaješí všeobecne. Boli menej dogmatickí bez ohľadu na to, či isšlo o zástupcov ministerstva, ÚV KSS, alebo iných orgánov. Slovenskí schvaľovatelia napríklad žiadali, aby sa z filmu Pieseň o sivom holubovi vyradili niektoré neslušné slová, napríklad „hovno“. Riaditeľ Československého filmu Alojz Poledňák mal v rokoch 19661967 výhrady proti koprodukcii s Francúzskom, a najmä proti Robbe-Grilletovi, ale napokon sa nechal presvedčiť. O podobných, alebo aspoň menších ústupkoch sa u nás spravidla nedalo diskutovať.
V jednom z úradných záznamov o telefonickom rozhovore pracovníka IV. oddelenia ÚV KSS Ladislava Šoltýsa s Júliusom Jaššom (riaditeľom FDTB namiesto Dubovského) zo 14. apríla 1962 sa uvádza: „Súdruh Šoltýs oznámil, že bolo dohodnuté na IV. oddelení ÚV KSS, aby plnú zodpovednosť za schvaľovanie scenárov hraných filmov a ich zaraďovanie do výroby mali ideovo-umelecké rady a riaditeľ podniku“. S Pavlom Gejdošom neboli filmári spokojní, preto ho po roku pôsobenia vymenili a na jeho miesto prišiel Ctibor Štítnický.
Okrem svojho pôsobenia vo filme sa venoval dramatickej aj prozaickej tvorbe, pričom ako scenárista stvárnil témy historické a spoločenské. Najmä protifašistický odboj a povojnové budovanie. Napísal tiež scenáre k filmom a rozhlasovým hrám.
Dielo
Dramatické práce 1950 – Jabloň 1952 – Mlyny 1953 – Ovocie na mieru 1960 – Dva staré zvony 1962 – Rybičky, ryby, veľryby
Poviedkové knihy 1969 – V zemi smútku 1971 – V zrkadle mesta
Filmové scenáre 1961 – Pokorené rieky 1970 – Strieborný Neptún 1971 – Hľadači svetla 1971 – Katakomby 1973 – Návšteva 1973 – Srdce na lane 1974 – Cesta ženy 1976 – Prázdniny u starej mamy 1976 – Rozdelení 1977 – V metelici času 1982 – Rozmar 1983 – Reťazenie 1984 – Právom lásky 1985 – Deti 1989 – Prebudenie
Ocenenia Cena Antonína Zápotockého pri príležitosti 27. výročia Februárových udalostí
Referencie
Literatúra Prof. Václav Macek Csc. Prof. PhDr. Jelena Paštéková, CsC., Dejiny slovenskej kinematografie, Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2016 s. 408515
Externé odkazy
Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša Kategória:Slovenskí scenáristi Kategória:Slovenskí dramaturgovia Kategória:Slovenskí spisovatelia