náhľad|Cisár Napoleon vo svojej štúdii v Tuileries, autor: Jacques Louis David náhľad| Strategická situácia Európy 1798 náhľad| Strategická situácia Európy 1801 náhľad| Strategická situácia Európy 1803 náhľad| Strategická situácia Európy 1805 náhľad| Strategická situácia Európy 1806 náhľad| Strategická situácia Európy 1807 náhľad| Strategická situácia Európy 1809 náhľad| Strategická situácia Európy 1812 náhľad| Strategická situácia Európy 1813 náhľad| Strategická situácia Európy 1814 náhľad| Strategická situácia Európy 1815 Napoleonská éra je obdobie v dejinách Francúzska a Európy. Je súčasťou štvrtej a poslednej fázy Veľkej francúzskej revolúcie (prvou je Národné zhromaždenie, druhou je Zákonodarné zhromaždenie a treťou je Výkonne direktórium). Napoleonská éra sa začína Napoleonovým Prevratom 18. brumaira (9. novembra 1799), zvrhnutím Výkonného Direktória a zriadením Konzulátu. Končí sa počas Sto dní a jeho porážkou v bitke pri Waterloo (18. júna 1815). Viedenský kongres následne čoskoro obnovil Európu do čias pred francúzskou revolúciou.
Napoleon priniesol politickú stabilitu do krajiny zmietanej revolúciou a vojnou, uzavrel mier s rímskokatolíckou cirkvou a zvrátil najradikálnejšiu náboženskú politiku zavedenú Národným konventom. V roku 1804 Napoleon vydal občiansky zákonník, revidovaný súbor občianskeho práva, ktorý pomohol stabilizovať francúzsku spoločnosť. Občiansky zákonník potvrdil politickú a právnu rovnosť všetkých dospelých mužov a vytvoril spoločnosť založenú na zásluhách, v ktorej jednotlivci postupovali vo vzdelaní a zamestnaní skôr vďaka talentu ako rodu alebo spoločenskému postaveniu. Občiansky zákonník potvrdil mnohé z umiernených revolučných politík Národného zhromaždenia, ale stiahol opatrenia prijaté Konventom. Zákonník obnovil patriarchálnu autoritu v rodine, napríklad tým, že podriaďoval ženy a deti mužským hlavám domácností.
Počas snahe o stabilizáciu Francúzska sa Napoleon snažil rozšíriť svoju autoritu po celej Európe. Napoleonove armády dobyli Pyrenejský a Apeninský polostrov, obsadili územia a prinútili Rakúsko, Prusko a Rusko, aby sa s ním spojili a rešpektovali francúzsku hegemóniu v Európe. Spojené kráľovstvo ju však rešpektovať odmietlo a zotrvalo s Francúzskom vo vojne počas celej éry.
Prvá francúzska ríša sa začala rozpadávať v roku 1812, po invázii do Ruska. Napoleon podcenil ťažkosti, ktorým musela jeho armáda čeliť pri okupácii Ruska. Z dôvodu sprisahania Rusov s Britmi Napoleon viedol armádu 600 000 vojakov hlboko do ruského územia. Neobsadila však Petrohrad ale pochodoval za ustupujúcou ruskou armádou až do Moskvy. Pred dobytím Moskvy porazil ruskú armádu v bitke pri Borodine, ale cár sa stiahol a Moskva bola zapálená, takže Napoleonova obrovská armáda zostala bez dostatočného zásob a úkrytu. Napoleon potom síce nariadil ústup, ale krutá ruská zima a opakované ruské útoky oslabili jeho armádu a len malému zvyšku 30 000 vojakov sa podarilo vrátiť späť na francúzske územie nažive. Spojenci následne pokračovali v zjednotenom úsilí proti Napoleonovi, až kým sa nezmocnili Paríža a v roku 1814 si vynútili jeho abdikáciu.
Víťazi Napoleona nepopravili, ale nechali mu vládu na malým talianskym ostrovom Elba. Po roku sa však z ostrova vrátil a pokúsil sa o obnovenie svojej moci. Jeho armáda však bola porazená pruskými a anglicko-spojeneckými silami v bitke pri Waterloo.
Vládcovia Hlavy štátov postihnutých napoleonskými vojnami:
Rakúsko Rakúske arcivojvodstvo: František II. (1792 – 1835) Rakúske cisárstvo: František II. (1804 – 1835) Rýnsky spolok: Protektorát Napoleona I. (1806 – 1813) Dánsko-nórske kráľovstvo: Kristián VII (1766 – 1808), Frederik VI. (regent 1772 – 1808, Dánsky kráľ 1808 – 1839, Nórsky kráľ 1808 – 1814) Varšavské kniežatstvo: Fridrich August I. Saský, (1806 – 1815), pôvodne Republika oboch národov Egypt: Muhammad Alí (1805 – 1848) Etrúrske kráľovstvo: Ľudovít (1801 – 1803), Karol II. Parmský (1803 – 1807) Francúzsko Francúzska republika: Prvý Konzul: Napoleon Bonaparte (1799 – 1804) Francúzska ríša: Napoleon I. (1804 – 1814, 1815) Reštaurované francúzske kráľovstvo: Ľudovít XVIII. (1814 – 1815, 1815 – 1824) Veľká Británia Kráľovstvo Veľkej Británie: Kráľ Juraj III. (1760 – 1801), predseda vlády William Pitt mladší (1793 – 1801) Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska: Kráľ Juraj III. (1801 – 1820); Regent Juraj IV. (1811 – 1820); Predsedovia vlády William Pitt mladší (1801, 1804 – 1806), Henry Addington (1801 – 1804), William Greenville (1806 – 1807), William Cavendish-Bentinck (1807 – 1809), Spencer Perceval (1809 – 1812), Robert Jenkinson (1812 – 1827) Haiti: Jean-Jacques Dessalines (generálny guvernér 1804, ako cisár Jacques I. 1804 – 1806), Henri Christophe (prezident 1806 – 1811, kráľ Henri I. 1811 – 1820) Holandské kráľovstvo: Ľudovít Bonaparte (1806 – 1810), Napoleon Ľudovít Bonaparte (1810) Svätá ríša rímska: František II. (1792 – 1806) Talianske kráľovstvo: Napoleon I. (1805 – 1814) Neapolské kráľovstvo: Ferdinand I. (1799 – 1806, 1815 – 16), Jozef I. Bonaparte (1806 – 1808), Joachim Murat (1808 – 1815) Holandsko: Villiam I. (1815 – 1840) Čierna hora: Petar I Petrović-Njegoš (1782 – 1830) Osmanská ríša: Selim II.I (1789 – 1807), Mustafa IV. (1807 – 1808), Mahmud II. (1808 – 1839) Pápežský štát: Pius VII. (1800 – 1823) Portugalské kráľovstvo: Mária I. (1777 – 1816), Ján VI. (regent 1799 – 1816, kráľ 1816 – 1826) Pruské kráľovstvo: Fridrich Villiam III. (1797 – 1840) Ruská ríša: Pavol I. (1796 – 1801), Alexander I. (1801 – 1825) Sardínske kráľovstvo: Karol Emanuel IV. (1796 – 1802), Viktor Emanuel I. (1802 – 1821) Saské kráľovstvo: Fridrich August I. Saský (1763 – 1827) Srbsko Revolučné Srbsko,de facto nezávislé, pôvodne vedené Karađorđem (1804 – 1813),Miloš Obrenović I. (1815 - 1839, 1858 - 1860) Sicílske kráľovstvo: Ferdinand I. (1759 – 1816) Španielsko: Karol IV. (1788 – 1808), Ferdinand VII. (1808, 1813 – 1833), Jozef I. Bonaparte (1808 – 1813) Švédsko: Gustáv IV. Adolf (1792 – 1809), Karol XIII. (1809 – 1818) Spojené štáty: prezidenti John Adams (1797 – 1801), Thomas Jefferson (1801 – 1809), James Madison (1809 – 1817) Württemberské kráľovstvo: Fridrich I. (1797–1816)
Vojny
Francúzske revolučné vojny (1792 – 1802) Egyptská kampaň (1798 – 1801) Vojna druhej koalície (1799 - 1802) Napoleonské vojny (1803 – 1815) Vojna tretej koalície (1805) Vojna štvrtej koalície (1806 – 1807) Vojna delových člnov (1807 – 1814) Španielska vojna za nezávislosť (1808 – 1814) Vojna piatej koalície (1809) Francúzska invázia do Ruska (1812) Vojna šiestej koalície (1812 – 1814) Sto dní (1815) Rusko-turecká vojna (1806 – 1812) Anglicko-turecká vojna (1807 – 1809) Anglicko-ruská vojna (1807 – 1812) Fínska vojna (1808 – 1809) Britsko-americká vojna (1812 – 1815) Švédsko-nórska vojna (1814)
Veľké bitky
Bitka pri Marengu – 14. júna 1800 Bitka pri Abú Kíre – 8. marca 1801 Bitka pri Alexandrii - 21. marca 1801 Bitka pri Kodani – 2. apríla 1801 Bitka pri Trafalgare – 21. októbra 1805 Bitka pri Slavkove – 2. decembra 1805 Bitka pri Jene – 14. októbra 1806 Bitka pri Eylau – 7. – 8. februára 1807 Bitka pri Friedlande – 14. júna 1807 Bitka pri Vimeiro – 21. augusta 1808 Bitka pri Somosierre – 30. novembra 1808 Bitka pri Eckmühle – 21. – 22. apríla 1809 Bitka pri Aspern-Essling – 21. – 22. mája 1809 Bitka pri Wagrame – 5. – 6. júla 1809 Bitka pri Talavere – 27. – 28. júla 1809 Bitka pri Salamanke – 22. júla 1812 Bitka pri Borodine – 7. septembra 1812 Bitka pri Lützene – 2. mája 1813 Bitka pri Budyšíne – 20. – 21. mája 1813 Bitka pri Vitorii – 21. júna 1813 Bitka pri Drážďanoch – 26. – 27. augusta 1813 Bitka národov (pri Lipsku) – 16. – 19. október 1813 Bitka pri Paríži – 30. – 31. marca 1814 Bitka pri Waterloo – 18. júna 1815
Zdroj
Kategória:Obdobia svetových dejín Kategória:Francúzska revolúcia Kategória:Napoleonské vojny