náhľad|445x445bod|Rímska kópia helenistickej sochy Siléna držiaceho strapec hrozna a pohár vína, Vatikánske múzeá (Pius-Clementine Museum, Izba múz), Rím Silénos alebo Seilénos (, ) je v starogréckej mytológii vychovávateľ a sprievodca boha vína Dionýza. Obvykle je zobrazovaný ako trochu pupkatý, plešatý a podgurážený starec s konskými ušami.
Pôvod O jeho pôvode sa nevie nič určité. Niekedy sa uvádza, že sa zrodil z krvi zmrzačeného Úrana, inokedy sa za jeho otca považuje boh Hermes alebo Pan a za matku Kybelé. Nič nie je známe ani o jeho mladosti, lebo v mýtoch ho opisujú už len ako starca. Silénos bol daimón, ktorý predstavoval ducha divokej prírody. V umení bol často zobrazovaný ako napoly človek a napoly zviera, s ušami a niekedy i nohami a chvostom koňa. Často sa jeho meno uvádzalo v plurále (Siléni). Neskorší siléni boli opití stúpenci Dionýza; zvyčajne holohlaví a tuční s hrubými perami, skrčenými nosmi a s nohami človeka. Neskôr sa množné číslo „siléni“ prestalo používať a asociovalo sa to len so Silénom, učiteľom a verným spoločníkom boha vína Dionýza.Kerenyi, p. 177. Siléni boli starovekými autormi často zamieňaní so satyrmi a niekedy aj za boha Pana. Niekedy môže byť zložité rozlíšiť v umení zobrazenia silénov od satyrov, aj keď satyrovia mali kozie nohy a boli väčšinou mladí, kým siléni sa zobrazovali ako starí muži s konskými ušami.
Silénos bol notoricky známy konzument vína, býval zvyčajne opitý a museli ho podopierať satyrovia alebo ho niesol somár. Silénos bol opísaný ako najstarší, najmúdrejší a najopitejší zo stúpencov Dionýza a hovorilo sa o ňom, že je vychovávateľom mladého boha. Vďaka tomu spadá do kategórie učiteľov či vychovávateľov bohov, ktorá zahŕňa napríklad aj Priapa, Hermafrodita, Kédalióna či Cheiróna.Kerenyi, p. 177.
Keď bol Silénos opitý, tak mal jedinečné znalosti a moc proroctva. Najznámejší príbeh, ktorý sa so Silénom spája, je príbeh, kedy sa stratil a blúdil vo Frýgii, až kým ho roľníci nezachránili a nevzali k ich kráľovi Midasovi, ktorý sa k nemu správal láskavo. Na oplátku za Midasovu pohostinnosť mu Silénos porozprával niekoľko príbehov a kráľ, očarený Silénovým rozprávaním, ho zabával päť dní a nocí.J. Thompson (2010). "Emotional Intelligence/Imaginal Intelligence" , in: Mythopoetry Scholar Journal 1. Dionýzos ponúkol Midasovi odmenu za jeho láskavosť voči Silénovi a Midas si vybral silu premeniť všetko, čoho sa dotkol, na zlato.
Silénos bežne figuruje v rímskych námetoch pre sarkofágy, stelesňujúcich transcendentné prísľuby dionýzovského kultu.
Papposilénos Papposilénos „tatko Silén“ je reprezentácia Siléna, ktorá zdôrazňuje jeho starobu, často vykresľovaný v satirických hrách alebo komédiách. Na maľbách na vázach sú jeho vlasy často biele a ako aj na soškách, tak má vypuklé brucho či ochabnuté prsia. V týchto zobrazeniach je často jasné, že Papposilénos je herec, ktorý hrá rolu. Albin Lesky, A History of Greek Literature, translated by Cornelis de Heer and James Willis (Hackett, 1996, originally published 1957 in German), p. 226; Guy Hedreen, "Myths of Ritual in Athenian Vase-Paintings of Silens", in: The Origins of Theater in Ancient Greece and Beyond: From Ritual to Drama (Cambridge University Press, 2007), p. 151. Zobrazenia
V umení
Koncom 19. storočia bol v Nemecku a vo Viedni symbolizmus zo starovekého Grécka reinterpretovaný prostredníctvom novej freudovskej prizmy. Približne v rovnakom čase secesný umelec Gustav Klimt používa neúctivého Silena s bacuľatou tvárou ako motív v niekoľkých dielach. Carl Schorske Fin-de-Siècle Vienna – Politics and Culture, 1980, page 221 náhľad| Silénos s malým Dionýzom, mramorová socha, rímska kópia z polovice 2. storočia nášho letopočtu podľa gréckeho originálu od Lysippa (cca 300 pred Kr. Galéria
Referencie
Seilenos v projekte Theoi Satyr a Silenus v Britannica Online Silenus v spojení gréckej mytológie
Iné projekty
Kategória:Grécki bohovia