Ohováranie môže byť aj jeden z možných prekladov latinského pojmu calumnia (porovnaj nižšie), pozri calumnia. Ohováranie (dokonavý vid: ohovorenie) je vo všeobecnom význame (spravidla úmyselné) hovorenie nepravdy o niekom alebo hanenie niekoho; . Ohováranie je ale aj špecificky pojem v práve rôznych štátov (napr. v Česku: pomluva, v Rakúsku: üble Nachrede, v Nemecku: üble Nachrede a Verleumdung, v Maďarsku: rágalmazás, v anglicky hovoriacich štátochCHROMÁ, M. Česko-anglický právnický slovník s vysvětlivkami. Leda. 2003. S. 239: defamation [ t.j. slander alebo libel], calumny, calumniation, aspersions). O ohováraní v slovenskom práve pozri nižšie.
Názvy Úplné synonymum vo všetkých významoch je starší výraz pomluva (pomlúvanie, pomluvenie).; Pozri zdroje uvedené nižšie v kapitole Staršie trestnoprávne úpravy a názvy.
Čiastočné synonymá vo všeobecnom (a len v niektorých prípadoch aj v právnom) význame sú: difamovanie (difamácia); , insinuovanie (insinuácia); , utŕhanie na cti (utrhnutie na cti)utrhnúť. in: Krátky slovník slovenského jazyka 2003utŕhanie. In: VENDÉGH, I. et al. Slovensko-maďarský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1973. S. 708., nactiutŕhanie (nactiutrhnutiePredsavzatie. In: Kazateľňa: časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Skalica: Fr. Richard Osvald. č. 3, 1900. S. 92), utŕhačstvoutŕhačstvo. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)utŕhačstvo. In: VENDÉGH, I. et al. Slovensko-maďarský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1973. S. 708., osočovanie (osočenie), ovrávanie (ovravenie), očierňovanie (očiernenie), klebeta, oklebetovanie (oklebetenie); hovorové čiastočné synonymá sú: ohovár(ač)ka, pletka, osočovačka; ; zastarané čiastočné synonymá sú: utŕhanie (utrhnutie), utrhavosťutrháňí.In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, omluva (omlúvanie, omluvenie)pomluwa. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskíomlúwáňí, omluweňí. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskíomluva. In: Historický slovník slovenského jazyka, uhováranie (uhovorenie), potváranie (potvorenie)potvoriť. In: Historický slovník slovenského jazykaŠUJANSKÝ, F. Niečo zo stariny slovenskej. In: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život. 1893. S. 57 , potvor, uklebetovanie (uklebetenie). Uvedené synonymá sú tu preto označené ako čiastočné, lebo podľa rôznych zdrojov majú aj trochu iné významy. Napríklad slovo klebeta podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená „ohovárajúca, osočujúca správa“, pričom slovo osočovať neznamená len ohovárať, ale aj haniť; . Iná (širšia) je definícia uvedená napr. v Slovníku súčasného slovenského jazyka, podľa ktorého je klebeta „neoverená, nepresná, často zveličená informácia, obyč. hanlivého charakteru“.
Ohováranie v slovenskom práve Ohováranie podľa Trestného zákona Podľa § 373 Trestného zákona je ohováranie (iný názov: trestný čin ohovárania, o starších názvoch pozri nižšie) trestný čin spočívajúci v tom, že niekto o niekom inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý (teda schopný) značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo mu spôsobiť inú vážnu ujmu
Ohováranou osobou môže byť len fyzická osoba; ustanovenie teda nechráni inštitúcie, úrady, právnické osoby, kolektívy, skupiny osôb a pod.
Je sporné, či je podmienkou ohovárania, aby u ohovárajúceho bol prítomný priamy úmysel ohovárať.
Vyššie spomínané ohrozenie musí byť naozaj značné, t.j. nestačí ohrozenie v nízkej či obvyklej intenzite (porov. Uznesenia Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 5 Tdo 83/2003 a sp. zn. 11 Tdo 15/2008).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR R 41/1970 musí byť medzi vyššie uvedeným oznámením a jeho následkom (teda ohrozením vážnosti atď.) príčinná súvislosť.
Skutková podstata ohovárania je naplnená bez ohľadu na formu oznámenia – môže ísť o ústne, písomne či elektronicky šírené údaje (e-mail, fax) či šírenie formou tlače, cez médiá a pod.
Podľa stupňa zavinenia môže ísť o zločin alebo prečin.
Iné predpisy Zákon o priestupkoch pojem ohováranie nepozná, pozná ale podobný inštitút niekedy označovaný ako urážka na cti (v užšom zmysle). Spomína sa v § 49 Zákona o priestupkoch ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa ohovárajúci dopustí, ak inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto priestupok je možné udeliť pokutu do výšky 33 eur.Právny poradca - ohováranie
Ani Občiansky zákonník pojem ohováranie nepozná (presná definícia ohovárania tu teda nie je jasná), no vo všeobecnosti to, čo sa bežne chápe ako ohováranie, môže spadať pod porušenie práva na ochranu osobnosti (§ 11 - 16 Občianskeho zákonníka), takže je možné si nárokovať zodpovedajúcu náhradu škody.
Staršie trestnoprávne úpravy a názvy Staršie trestnoprávne definície ohovárania sú uvedené v týchto zákonoch (tu zoradených od najnovších po najstaršie, tak ako postupne nadobúdali účinnosť): zákon č. 140/1961 Zb. trestný zákon: - § 206 - po česky pomluva; po slovensky ohováranie zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon: - § 189 - po česky pomluva; po slovensky ohováranie zákon č. 108/1933 Sb. o ochrane cti:TAKÁČ, M., ZÁTURECKÝ, P. Československé trestné a hmotné právo platné na Slovensku. Bratislava: Práv. jednota, 1948. S. 332zákon č. 108/1933 o ochraně cti - § 2 - po česky pomluva; po slovensky pomluvaNový zákon o ochrane cti zo dňa 28. júna 1933 č. 108/33 Sb. z. a n. platný na celom území Republiky Československej. Trnava: Kališ a Katzburg. 1933. S. 6RÁLIŠ, A. Slovenské trestné zákony. Bratislava: Justitia. 1943. S. 302. alebo osočovanie - § 3 - po česky utrhání na cti; po slovensky utŕhanie na cti (utŕhaním na cti sa tu myslí vedome nepravdivá pomluva, t.j. to, čo sa v nemčine novšieho nemeckého - nie rakúskeho - práva označuje termínom Verleumdung) 1914. évi XLI. törvénycikk a becsület védelméről [čiže zákonný článok XLI/1914 o ochrane cti]:1914. évi XLI. törvénycikk a becsület védelméről - § 1 - po maďarsky rágalmazás; po slovensky pomluvaSLÁVIK, M. Uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch. Bratislava: Comenius. 1921. S. 131, utŕhanie na ctiutrhání na cti. In: Masarykův slovník naučný. Díl VII. 1933. S. 509-510 alebo nactiutŕhanieBEŇA, J., GÁBRIŠ, T. Dejiny práva na Slovensku (do roku 1918). Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta. 2015. S. 249. 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [čiže zákonný článok V/1878 uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch]:1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről GUYLAY, D. Becsület csorbításának vizsgálata a tényállásszerű és jogellenességet nélkülöző cselekmények körében - különös tekintettel az alkotmányos követelmények érvényesülésére. Doktori értekezés. 2022 - § 258 - po maďarsky rágalmazás; po slovensky pomluvaLACLAVÍKOVÁ, M., ŠVECOVÁ, A. Pramene práva na území Slovenska II (1790-1918). Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. 2012. S. 544KEMÉNY, Ž. Súdne poplatky na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (zák. čl. XLIII.-1914). Zvolen: Vlastným nákladom. 1933. S. 69, utŕhanie na ctiČULEN, K. Karol Salva. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius. 1943. S. 108., nactiutŕhanie alebo osočovanieSLÁVIK, M. Uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch. Bratislava: Comenius. 1921. S. 145
Súhrnne teda, na základe predchádzajúceho odseku, oficiálne slovenské názvy ohovárania od konca 19. stor. boli: od roku 1950: ohováranie (teda súčasný názov); v rokoch 1933 - 1950: pomluva, osočovanie (so špeciálnou formou nazývanou utŕhanie na cti); do roku 1933: pomluva, osočovanie, utŕhanie na cti, nactiutŕhanie.
Treba poznamenať, že na rozdiel od slovenského práva v českom práve utŕhanie na cti/nactiutŕhanie (po česky utrhání na cti/nactiutrhání) ako trestnoprávny termín do roku 1933 znamenalo to, čo sa dnes v Česku a (najneskôr od roku 1878) na Slovensku označuje ako krivé obvinenie (v češtine: křivé obvinění, v nemčine rakúskeho práva: Verleumdung, v maďarčine textu zák. článku V/1878: hamis vád). Toto zmenil až zákon č. 108/1933 Sb. o ochraně cti, ktorý vo svojom § 42 ods. 4 výslovne premenoval dovtedajšie (české) utŕhanie na cti na krivé obvinenie, a zároveň v § 3 výrazu utŕhanie na cti priradil nový význam - vedome nepravdivé ohováranie.§ 209–210 a § 487–499 zákona č. 17/1852 ř. z., o zločinech, přečinech a přestupcích.§§ 227 a nasl. 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [zákonný článok V/1878 uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch] zákon č. 108/1833 o ochraně cti
Calumnia
Slovo ohováranie môže byť aj jeden z možných prekladov latinského pojmu calumnia (porov. napr. ); ďalšie možné preklady sú: osočovanie, utŕhanie na cti, úklady, zastarano: pomluva, zastarano: potváranie. Výraz calumnia sa používal napríklad v rímskom práve, v cirkevnej latinčine i v uhorskom Tripartite. Má viacero významov, hlavné významy pojmu calumnia sú: krivé obvinenie, falošná (najmä šikanózna) žaloba, súdničkárstvo (v tomto význame sa výraz calumnia používal napr. v uhorskom Tripartite); odsúdenie alebo trest (najmä pokuta) za krivé obvinenie/falošnú žalobu/súdničkárstvo; ohováranie v tom význame, v akom sa používa v dnešnom slovenskom práve (pozri hore); hanobenie; zlomyselná kritika; prekrúcanie zákona; intrigánsky výklad niečoho; intrigy, úklady; sofizmus. (preklad. E. Štenpien)SEGEDY, J. Tripartitum Juris Ungarici Tyrocinium: Juxta Ordinrm Titulorum Operis Tripartiti Sacris Canonibus Accomodatum. Tyrnaviae: Typis Academicis per Leopoldum Josephum Berger. 1734. S. 433ŠPAŇÁR, J. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1987. S. 81GEORGES, K. E. Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 1913 (dotlač 1998). Band 1. stĺpce 938-939.GREGOR, M. Tzv. procesné trestné činy v rímskom práve. Časopis pro právní vědu a praxi. 28. 2020. 189-203. SIVÁK, F. Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918. Bratislava: Právnická fakulta UK. 1998. ISBN 8071601004. S. 85Názvoslovie bohovedecké - C. In: Kazateľňa: časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Skalica: Fr. Richard Osvald. 1882. 2(4), S. za stranou 128.
Zdroje
Kategória:Trestné činy