Peštera () je mestoKIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 408 – 409. (po bulharsky) ležiace v južnom Bulharsku v Pazardžickej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu. Je tretím najväčším mestom Pazardžickej oblasti.
Oficiálny sviatok mesta sa slávi 6. mája.
Názov O pôvode názvu mesta vzniklo mnoho teórií, najpravdepodobnejšie však je, že mesto získalo názov vďaka skutočnosti, že sa v jeho okolí nachádza veľké množstvo jaskýň – jaskyňa je doslovný preklad bulharského slova peštera ().
Geografia Peštera leží na severnom úpätí horského celku Bataška planina – časti Západných Rodop, ktoré sú podcelkom pohoria Rodopy – na hraniciach s Hornotráckou nížinou. Leží v nadmorskej výške približne .
Nachádza sa 20 kilometrov južne od Pazardžiku. Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 108,36 km.
Územia mesta leží vo východnej časti okresu Peštera a jeho rozloha je 90,24 km². Mesto leží na rieke Stara reka, pravom prítoku Marice. Reliéf na území mesta prechádza od mierne hornatého, cez kopcovitý až po rovinatý.
Obyvateľstvo Vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1946 8 938 2011 16 746 2013 16 557 2022 19 877
Dejiny Na základe archeologických nálezov bolo územie dnešného mesta Peštera obývané už v období 4. storočia pred Kristom. Svoje sídliská tu postupne mali Tráci, Protobulhari aj starí Slovania.
V roku 1479 je mesto prvýkrát písomne spomenuté pod názvom Peštera.
V období bulharského národného obrodenia došlo k významnému rozkvetu mesta, boli postavené mnohé chrámy, mosty, fontány a domy – stavby v období národného obrodenia sa zrodenej lokálnej tzv. pešterskej staviteľsko-architektonickej školy. V roku 1848 bola v Peštere otvorená prvá sekulárna škola. V roku 1873 vzniklo prvé kultúrne komunitné centrum – Nadežda (, doslova Nádej). Mesto zasiahli udalosti rusko-tureckej osloboditeľskej vojny počas ktorej bola Peštera oslobodená 6. januára 1878 17. rotou poručíka Panina.
V období po oslobodení Bulharska sa Peštera stala centrom administratívnej správnej jednotky – Pešterského okruhu.
V roku 1937 bola do mesta zavedená železničná trať. V roku 1969 bolo v meste založené okresné historické múzeum.
Hospodárstvo V minulosti V období osmanskej nadvlády prevládali remeslá a ťažba železa. Po oslobodení Bulharska v roku 1878 sa Peštera stala významným lokálnym centrom pre ťažbu dreva, spracovanie dreva ako aj pestovanie tabaku.
Dnes V súčasnosti je Peštera významným centrom drevárskeho priemyslu. Okrem toho sú významné prvospracovanie tabaku, vinárstvo, výroba obuvi a výroba veterinárnych liečiv. Z poľnohospodárstva je najvýznamnejšie zastúpené pestovanie tabaku, ovocia a viniča, ako aj chov hospodárskych zvierat.
Pamätihodnosti Architektonické pamiatky V meste má celkovo približne 40 stavieb priznaný štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.
Na území mesta sa nachádza aj jedna stavba so štatútom pamiatky národného významu. Ide o neskoro antickú a stredovekú pevnosť Peristera na severnom okraji mesta.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria: pevnosť Peristera Chrám svätej Petky Chrám svätého Demetera Chrám svätej Bohorodičky osmanská hodinová veža
Múzeá Najvýznamnejšie múzeum v Peštere je okresné historické múzeum.
V meste sa ďalej nachádza Múzeum socialistických automobilov (), ktoré uchováva zbierku automobilov vyrobených medzi rokmi 1944 a 1989.
Turizmus Mesto funguje ako horský rezort a je východiskovým bodom na mnohé miesta v okolitých častiach pohoria Rodopy.
Najvýznamnejšími prírodnými zaujímavosťami v blízkom okolí mesta sú prírodná rezervácia Kupena juhovýchodne od mesta a jaskyňa Snežanka, približne 5 km juhozápadne od mesta.
Infraštruktúra Doprava Mesto má železničné spojenie od roku 1937. Železničná stanica v Peštere je konečnou stanicou lokálneho odklonu od centrálnej železničnej trate na trase Sofia – Plovdiv – Istanbul. Trať spája Pešteru s mestom Plovdiv.
Peštera má pravidelné autobusové linky s okolitými dedinami a mestami, ako aj so Sofiou a Plovdivom.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Mestá v Bulharsku Kategória:Pazardžik (oblasť)