Oreľak () je chránené územie so štatútom rezervácie v pohorí Stredný Pirin v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 384. (po bulharsky)CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 308 – 309. (po bulharsky)PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski universitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 88 – 89. (po bulharsky)CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stará Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 41. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 2, N – JA. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1999. 474 s. ISBN 9549000621. S. 83. (po bulharsky)NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 318. (po bulharsky)

Názov Rezervácia bola pomenovaná po rovnomennom najvyššom vrchu Stredného Pirinu pri ktorom sa nachádza.

Poloha Rezervácia Oreľak leží v juhozápadnom Bulharsku v Blagoevgradskej oblasti, na území okresu Goce Delčev v katastri obce Lăžnica () približne 20 kilometrov severozápadne od mesta Goce Delčev vo svahoch južnej časti hlavného hrebeňa masívu Stredného Pirinu severo až severovýchodne od najvyššieho vrchu tohto podcelku pohoria Pirinvrchu Oreľak.

Vymedzenie Západnú hranicu rezervácie určuje hlavný hrebeň tejto časti pohoria Pirin. Na juhu územie rezervácie siaha k sedlu Todorova poľana, ako aj lokalita Pilenceto, na severe siaha k vrchu Oreľak a na východe je rezervácia ohraničená horným tokom rieky Lăžnička reka (), pravým prítokom rieky Marevo ().

Charakteristika Rezervácia Oreľak sa rozprestiera v nadmorskej výške od do . Charakter krajiny je horský, vytvorený v dôsledku endogénných a exogénných procesov v obdobiach neogénu a kvartéru. Veľká časť teritória rezervácie je zalesnená, vo vrcholových častiach zaberajú časť rozlohy vysokohorské pastviny.

Geológia oblasti Podložie je tvorené predovšetkým mramorom. Z pôdnych druhov prevládajú rendziny, hnedé lesné pôdy a hlinito-piesčité pôdy.

Klíma na území rezervácie Klíma je stredozemnomorské s horskými vplyvmi a javmi.

Dejiny Rezervácia bola vyhlásená Komisiou pre ochranu prírodného prostredia 22. februára 1985 na ploche 850 hektárov.

V roku 1995 došlo k redukcii rozlohy rezervácie a jej plocha sa tak zmenšila na 758,1 hektára. V roku 2013 došlo k ďalšej, tentoraz minimálnej redukcii veľkosti rezervácie, pričom celková plocha sa zredukovala na dnešných 757,1 hektára. V roku 2016 bola správa rezervácie Oreľak vložená do kompetencie regionálnych a miestnych orgánov.

Flóra Dreviny Rezervácia je charakteristická bukovými (Fagus sylvatica) lesmi, typickými inak pre biotop Južného Pirinu. Priemerný vek stromov v týchto bukových lesoch dosahuje približne 160 rokov.

Významné, aj keď menej početné, sú aj porasty borovice balkánskej (Pinus peuce).

V nižšie položených častiach rezervácie sa vyskytuje hrabovec hrabolistý (Ostrya carpinifolia) а jaseň mannový (Fraxinus ornus).

Byliny Zaujímavé je pomerne početné množstvo balkánskych a bulharských ako aj regionálnych endemických rastlín, pričom medzi najvýznamnejšie, ktoré sa vyskytujú na území rezervácie patria napríklad: rasca lúčna (Carum carvi), lomikameň druhu Saxifraga ferdinandi-coburgi, tzv. rodopský čaj Sideritis scardica (predovšetkým vo vrcholových častiach, ktoré sú sčasti tvorené vysokohorskými pastvinami), Draba scardica, Minuartia pirinica, rebríček slezinníkolistý (Achillea chrysocoma), fialka druhu Viola grisebachiana, Polygala rhodopaea, Asyneuma kellereriana, Petkovia orphanidea, huseník druhu Arabis ferdinandi-coburgii, alebo dúška druhu Thymus perinnicus.

Z ďalších vzácnych druhov rastlín sa na území rezervácie vyskytujú napríklad vápnička skalná (Kernera saxatilis), kozinec úzkolistý (Astragalus angustifolius), alebo kropenáč trváci (Swertia perennis).

Fauna Obojživelníky Z obojživelníkov patria k významným predstaviteľom miestnej chránenej fauny patria najmä dvaja zástupcovia, a to skokan mramorovohrdlý (Rana graeca) a salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).

Cicavce Z cicavcov sa na území rezervácie vyskytuje viacero druhov plchov a myší, veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), diviak lesný (Sus scrofa), vlk dravý (Canis lupus), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), srnec lesný (Capreolus capreolus), zajac poľný (Lepus europaeus), medveď hnedý (Ursus arctos) a ďalšie.

Vtáky Z vtákov je najvýznamnejším predstaviteľom predovšetkým hlucháň hôrny (Tetrao urogallus).

Ochrana a predmet ochrany Kategória: rezervácia

Vyhlásenie rezervácie: 22. február 1985

Rozloha: dnešná rozloha rezervácie 757,15 dosahuje hektára. Ďalších 391 hektárov predstavuje ochranné pásmo rezervácie, pričom z tejto rozlohy sa približne 211 hektárov nachádza v horskom prostredí a približne 180 hektárov tvoria hospodársky využívané pozemky.

Správa rezervácie: Správa rezervácie Oreľak je zabezpečovaná Regionálnou inšpekciou životného prostredia a vôd - Blagoevgrad (RIOSV - Blagoevgrad) spadajúcou pod Ministerstvo životného prostredia Bulharskej republiky.

Predmet ochrany: Predmetom ochrany sú primárne vekovité bukové lesy charakteristické inak pre biotop Južného Pirinu, rastúce na lokálnych rendzinových pôdach.

Ochraňujú sa však taktiež lokality s výskytom balkánskych a bulharských endemických druhov, ako napríklad porasty borovice balkánskej (Pinus peuce), ako aj inej riedko sa vyskytujúcej flóry. Predmetom ochrany je aj rôznorodá fauna. Toto všetko robí z lokality chránený areál medzinárodného významu.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Prírodné rezervácie v Bulharsku Kategória:Pirin Kategória:Blagoevgrad (oblasť)