náhľad|Kostol svätého Nikolaa Orfana, Solún, Grécko. Chrám bol počas osmanskej nadvlády metochiom Monastiera Vlatades
Metochion (, pl. μετόχιᾰmetochia; , ) je v byzantskej pravoslávnej tradícii malá kláštorná inštitúcia závislá od väčšieho monastiera, riadiaca sa jeho pravidlami (typikon) a podliehajúca jurisdikcii jeho igumena. Personálne metochion často tvorili len jeden, dvaja či traja mnísi. Dnes termín metoh v Srbsku často označuje akýkoľvek kláštorný majetok vzdialený od monastiera. V ruskom prostredí sa v podobnom kontexte používa termín (monastyrskoje) podvorie ().
Metochia boli v stredovekej Byzancii spravidla zakladané na vzdialených vidieckych statkoch hlavného kláštora, pričom mnísi žijúci v metochiu dohliadali na miestne hospodárenie. Boli však zakladané aj v mestách, kde slúžili najmä kláštornému podnikaniu či obchodu. Využívané boli aj ako ubytovne pre pocestných a organizovali púte do materských kláštorov.
K metochiu spravidla okrem hospodárskych budov prislúchala kaplnka či kostol. Architektonicky išlo o rozmanité komplexy prispôsobované miestnym architektonickým tradíciám.
Tradične metochia vznikali vyčlenením z pôvodného kláštorného statku. Mohli však vzniknúť aj pričlenením monastiera k inému, väčšiemu či bohatšiemu kláštoru, typicky v prípade straty jeho nezávislosti z dôvodu ekonomického úpadku, čo sa často dialo v období neskorej Byzantskej ríše. Takto mohol byť ku kláštoru pričlenený aj pôvodne väčší kláštor či chrám. V neskoršom období preto termín označoval každý kláštor, ktorý zakladatelia pričlenili k väčšiemu kláštoru a podriadili jeho správe. Veľké kláštory mohli mávali viacero metochií (v Bulharsku napríklad Rilský monastier).
V Byzancii, odkiaľ metochia pochádzajú, vznikali výraznejšie zrejme až od 9. storočia, čomu nasvedčuje výskyt termínu v prameňoch. Typické boli aj pre stredoveké Srbsko a existovali aj v Bulharsku. Z termínu vznikol aj názov oblasti Metohija.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Grécke výrazy Kategória:Kresťanské organizácie Kategória:Pravoslávne kláštory