Antická knižnica (),CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 66. (bulharsky) známa aj ako len Knižnica (),KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 33 – 35. (po bulharsky) prípadne Knižnica antického Filipopolu (),TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 56. (po bulharsky) sú ruiny antickej knižnice, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra.
Lokalita Antická knižnica mesta Filipopolis leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ (, doslova Centrálne námestie) Nachádza sa v severnej časti komplexu fóra antického mesta Filipopolis (agory), západne od budovy komplexu filipopolského odeonu v jeho bezprostrednej blízkosti.
Dejiny Antická knižnica vo Filipopole bola postavená v priebehu 2. storočia. Neskôr boli na budove uskutočnené dve prestavby, ktoré prebiehali paralelne s rekonštrukciami priľahlého komplexu antického fóra. V priebehu 5. storočia táto časť fóra stratila svoje verejné funkcie a bola zastavaná obytnými budovami.
Novodobé dejiny Archeologické prieskumy lokality sa začali v roku 1986. V roku 1995 získal celý komplex antického rímskeho fóra v Plovdive, vrátane stavby knižnice, štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Charakteristika Filipopolis patril k nevysokému počtu miest v období antiky, v ktorých sa nachádzala knižnica. Tak ako iné antické knižnice, rovnako tak filipopolská neslúžila len na uchovávanie písomností, ale bola taktiež miestom vzdelávania, priestorom, kde sa uskutočňovali literárne čítania a kde prebiehali verejné diskusie a prednášky. Patrila teda k jedným z kultúrnych centier mesta. Ako bolo v tej dobe zvykom, aj vo Filipopole bola knižnica súčasťou mestského fóra (agory).
Budova bola obdĺžnikového pôdorysu o rozmeroch približne 15 x 20 metrov. Steny boli postavené z tehál. V interiéri sa v stenách fasád budovy nachádzali pravouhlé niky, v ktorých sa nachádzali drevené poličky, slúžiace na uchovávanie zvitkov. Podlaha knižnice bola tvorená mramorovými doskami. Obvodové steny budovy boli taktiež vybavené hlinenými rúrami, ktoré v spodnej časti vyúsťovali do kanalizácie rímskeho fóra. Tieto rúry zabezpečovali cirkuláciu vzduchu v budove a zabraňovali vlhnutiu stien, čo pomáhalo chrániť písomnosti uchovávané v knižnici. Filipopolská knižnica teda obsahovala všetky prvky tohto typu stavby v období antiky: sálu ohradenú stenami, v ktorých sa z vnútornej strany nachádzajú niky, pódium polokruhového pôdorysu a systém cirkulácie vzduchu.
Budova je jedinou objavenou antickou knižnicou na území Bulharska.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra
Rok zapísania na zoznam kultúrnych pamiatok: 1995
Dôvod udelenia štatútu: archeologická hodnota komplexu
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku Kategória:Architektúra v 2. storočí Kategória:Stavby v starovekom Ríme Kategória:Knižnice v Bulharsku Kategória:Knižnice starovekého Ríma Kategória:Philippopolis (Trácia)