CitizenGO je medzinárodná ultrakonzervatívna lobingová organizácia založená v roku 2013 v Madride (Španielsko) ako súčasť združenia HazteOir.
Prostredníctvom svojej online platformy mobilizuje občanov s cieľom ovplyvňovať politických lídrov, legislatívu a firmy v otázkach ochrany života, rodiny a slobody. Zameriava sa najmä na organizovanie petícií proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, potratom a eutanázii.
CitizenGO je často obviňovaná zo spolupráce s krajne pravicovými stranami, šírenia dezinformácií a prepojení na antidemokratické siete vrátane väzieb na Rusko.
História CitizenGO bola založená v septembri 2013 v Madride ako medzinárodná odnož španielskej organizácie HazteOír. Zakladateľom a prezidentom oboch organizácií je španielsky právnik Ignacio Arsuaga. Vznik CitizenGO bol motivovaný snahou rozšíriť pôsobenie pôvodne národne orientovanej iniciatívy HazteOír mimo španielsky hovoriace krajiny a osloviť širšie, európske a globálne publikum prostredníctvom digitálneho aktivizmu.
Arsuaga pred založením CitizenGO strávil viac než desať rokov štúdiom a adaptáciou online mobilizačných techník z prostredia Spojených štátov na španielsku politiku. Tento model sa stal základom fungovania CitizenGO. Počas štúdia práva na Fordhamskej univerzite v New Yorku koncom 90. rokov sa Arsuaga zoznámil a inšpiroval americkými organizáciami ako MoveOn.org (pôsobiacej v ľavicovom spektre), študoval ich lobistické aktivity a mobilizačné nástroje, medzi ktoré patrili internetové petície a e-mailové kampane.
Na základe tejto skúsenosti založil v roku 2001 HazteOír (dosl. 'daj sa počuť'). Organizácia sa profilovala ako konzervatívna katolícka iniciatíva presadzujúca postoje v oblasti rodiny, sexuálnej morálky a náboženskej slobody. V priebehu rokov si vybudovala výraznú pozíciu v španielskych kultúrno-politických debatách, no zároveň čelila viacerým kontroverziám. Najvýznamnejšou z nich boli opakované obvinenia z prepojenia na El Yunque (dosl. 'kovadlina'), tajnú organizáciu založenú v Mexiku, charakterizovanú ako hierarchicky organizované, konšpiratívne a ideologicky militantné hnutie usilujúce sa o nastolenie teokratického spoločenského poriadku prostredníctvom infiltrácie politických a občianskych štruktúr. Hoci Arsuaga akékoľvek spojenie s El Yunque oficiálne popiera, investigatívne reportáže, výpovede bývalých členov a súdne dokumenty naznačujú, že viacerí poprední predstavitelia HazteOír, vrátane samotného Arsuagu, mali s touto organizáciou prepojenia.náhľad|Ignacio Arsuaga, zakladateľ nadácieV tomto kontexte je vznik CitizenGO často interpretovaný ako rebranding a strategická transformácia, ktorej cieľom bolo vytvoriť prijateľnejšiu a „európskejšiu“ verejnú identitu, zbavenú negatívneho obrazu spájaného s HazteOír. CitizenGO bolo prezentované ako moderná, medzinárodná platforma občianskeho aktivizmu, založená na online petíciách a digitálnej mobilizácii.
Členmi správnej rady nadácie CitizenGO sa stali viaceré medzinárodne známe postavy konzervatívneho a náboženského aktivizmu spájané s medzinárodnými sieťami. Patrili medzi nich okrem Arsuagu, Walter Hintz, Blanca Escobar, Luca Volontè, Brian S. Brown, Gualberto García, Alexej Komov, Alejandro Bermúdez, John-Henry Westen a Carlos Polo. Výkonným riaditeľom po založení bol Álvaro Zulueta. alt=Ruský aktivista Alexej Komov, bývalý člen správnej rady CitizenGo|náhľad|Ruský aktivista Alexej Komov, bývalý člen správnej rady CitizenGo Foto: HazteOir.org V roku 2022 ruské investigatívne centrum Dossier Centre zverejnilo dokument z júla 2013, ktorý opisoval snahy ruských oligarchov a konzervatívnych aktérov, vrátane Konštantína Malofejeva a Vladimíra Jakunina, budovať aliancie so západnými kresťanskými a krajne pravicovými hnutím, pričom CitizenGO a Arsuaga boli uvádzaní ako potenciálni partneri plánovaného medzinárodného kresťanského webového portálu. Hoci tento projekt nebol nakoniec zrealizovaný a dôkazy naznačujú len jeho čiastočnú realizáciu, v nasledujúcich rokoch vznikli platformy s podobným zameraním, vrátane CitizenGO. Komov oficiálne pôsobil v CitizenGO minimálne do začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, pričom na oficiálnej stránke bol uvádzaný ako člen správnej rady až do júna 2023.
Vznik CitizenGO je spojený s finančnou podporou z Ruska, ktorá organizácii umožnila rýchlu medzinárodnú expanziu. Ignacio Arsuaga požiadal v roku 2013 o štartovací kapitál ruského oligarchu Konstantina Malofejeva, ktorý je na západe pod sankciami za financovanie proruských separatistov v ukrajinskom Kryme a Donbase. Malofejev podporil projekt sumou približne 100 000 eur, V uniknutom návrhu zmluvy medzi Malofejevovou Nadáciou svätého Bazila Veľkého () a CitizenGO, v ktorom sa uvádza táto suma, sa zároveň konštatuje, že Malofejevova nadácia by mala získať miesto v dozornej rade CitizenGO. V dôsledku tejto finančnej väzby a v súlade s návrhom zmluvy bol do správnej rady CitizenGO dosadený Alexej Komov, Malofejevov zamestnanec a „veľvyslanec“ Svetového kongresu rodín (, WCF) pri Organizácii Spojených národov (OSN). Komov pôsobil ako kľúčový spojovací článok medzi Kremľom a európskymi krajne pravicovými a fundamentalistickými hnutiami.
V roku 2017 došlo ku zmene v prezentácii organizácie HazteOír. Prestala byť uvádzaná ako zakladajúca organizácia CitizenGO a začala byť označovaná ako člen skupiny CitizenGO Group. Niektoré médiá to interpretovali ako zlúčenie a zánik HazteOír, avšak jej právna subjektivita zostala zachovaná.
Organizácia uvádza, že postupne získala členov tímu v pätnástich mestách na troch kontinentoch, ovplyvňuje inštitúcie, vlády a organizácie v približne 50 krajinách a umožňuje realizovať kampane v dvanástich jazykoch.
Postoj španielskej cirkvi ku HazteOír a El Yunque náhľad|Logo HazteOír Španielska katolícka cirkev sa postupne po roku 2010 verejne dištancovala od aktivít HazteOír, predovšetkým v súvislosti s jej väzbami na tajné spoločenstvo El Yunque a od charakteru jej verejných kampaní, ktoré cirkevní predstavitelia považovali za rozdeľujúce a problematické z hľadiska cirkevného učenia aj spoločenského spolužitia. Tento postoj sa formoval na základe interných cirkevných analýz, rozhodnutí jednotlivých biskupov a neskôr aj súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali pravdivosti tvrdení o existencii a pôsobení El Yunque v Španielsku.
Správy z roku 2010 Kľúčovým momentom bol rok 2010, keď Konferencia biskupov Španielska (, CEE) prostredníctvom svojej Komisie pre náuku viery poverila vypracovaním internej analýzy o pôsobení El Yunque v španielskom katolíckom laickom prostredí. Výsledný dokument, známy ako El Transparente de la Catedral de Toledo (odkaz na barokový oltárny prvok toledskej katedrály zmámej unikátnym prívodom svetla a efektom „transparentnosti“), vypracoval filozof Fernando López Luengos na základe svedectiev bývalých členov, dokumentov a konzultácií s cirkevnými autoritami.
Správa poukazovala nielen na organizačné a personálne prepojenia El Yunque s viacerými združeniami, vrátane HazteOír, ale aj na ideologické a strategické ciele tejto tajnej organizácie. El Yunque je v nej opísaný ako štruktúra usilujúca sa o dlhodobé nadobudnutie politickej a spoločenskej moci s cieľom presadiť formu teokratického usporiadania, v ktorom by štát a spoločnosť podliehali nábožensky definovanej autorite. Tento cieľ je podľa správy sprevádzaný mesianistickým diskurzom, v ktorom je vlastná činnosť organizácie prezentovaná ako misia na „obnovu kresťanského poriadku.“
Dokument zároveň opisuje dominančný a kontrolný charakter El Yunque, ktorý sa prejavuje prostredníctvom prísnej vnútornej hierarchie, prísah absolútnej lojality, používania pseudonymov, systematickej tajnosti a metód sledovania a infiltrácie do občianskych, politických a cirkevných štruktúr. Správa kritizuje tieto praktiky ako nezlučiteľné s kresťanskou etikou pravdivosti a slobody svedomia a upozorňuje, že využívanie legitímnych tém ako ochrana života či rodiny, slúži podľa jej záverov často ako prostriedok na nábor a manipuláciu.
Praktické dôsledky na diecéznej úrovni CEE správu nezverejnila ako oficiálne doktrinálne stanovisko, ale sprístupnila ju všetkým biskupom. Cirkevná hierarchia sa v tom čase priklonila k prístupu, podľa ktorého mali jednotliví biskupi konať podľa vlastného pastoračného úsudku, pričom viacerí z nich už predtým žiadali predstaviteľov El Yunque, aby upustili od tajného spôsobu fungovania.
Na diecéznej úrovni sa dištancovanie prejavilo najmä zákazom využívania cirkevných priestorov pre aktivity HazteOír a s ňou spojených iniciatív v niektorých diecézach. Pomocný biskup José Rico Pavés napríklad charakterizoval tieto skupiny ako „neointegristické“ a uviedol, že ich metódy narúšajú cirkevnú jednotu a dôveru medzi veriacimi.
V roku 2018 CEE počas tlačovej konferencie po zasadnutí Stálej komisie opätovne zdôraznila, že tajné spolky sú nezlučiteľné s katolíckou ekleziológiou. Hovorca CEE José María Gil Tamayo v tejto súvislosti vyhlásil, že cirkev môže spolupracovať výlučne prostredníctvom „zákonných a transparentných prostriedkov“ a že subjekty konajúce v rozpore s ústavným poriadkom a princípmi otvorenosti nemajú v cirkevných štruktúrach miesto.
Súdne spory a potvrdenie záverov správy Zverejnenie informácií o El Yunque a ich šírenie v médiách viedlo k viacerým súdnym sporom. Najvýznamnejší bol civilný proces z rokov 2013 až 2014, v ktorom HazteOír žalovalo autora správy Fernanda Lópeza Luengosa pre údajné porušenie práva na česť (ochrana dobrej povesti). Rozsudok z 19. mája 2014 madridský súd žalobu zamietol a konštatoval, že sporné tvrdenia sú „v podstatných rysoch pravdivé,“ týkajú sa otázok verejného záujmu a nepredstavujú neoprávnený zásah do povesti organizácie. Súd pritom uznal existenciu El Yunque a prepojenia niektorých členov vedenia HazteOír na toto tajné spoločenstvo.
Ďalšie žaloby iniciované HazteOír proti novinárom a kritikom v súvislosti s El Yunque boli buď stiahnuté, alebo zamietnuté, čo posilnilo váhu záverov cirkevnej správy z roku 2010.
Finacovanie CitizenGO verejne tvrdí, že je financovaná výlučne z malých individuálnych darov a neprijíma podporu od politických strán ani korporácií. Investigatívne médiá a mimovládne organizácie však opakovane poukázali na komplexnejší model financovania, ktorý zahŕňa kombináciu crowdfundingu a významných príspevkov od bohatých jednotlivcov a nadácií.
Podľa správ Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF) dosiahli celkové príjmy CitizenGO spoločne so sesterskou HazteOír v rokoch 2009 až 2018 približne 32,7 milióna a v rokoch 2019 až 2023 dosiahlo celkovú výšku 27,9 milióna amerických dolárov. EPF konštatuje, že ich rozpočet v posledných rokoch stabilne rástol. Rozpočet samotnej nadácie CitizenGO bol v roku 2024 podľa Registra transparentnosti () Európskej únie 5 333 133 eur. Počiatočný rozpočet organizácie v roku 2013 bol približne 600 000 eur.
Medzi identifikovaných donorov patrili viacerí európski, latinskoamerickí a ruskí podnikatelia, ako aj osoby prepojené na konzervatívne politické a náboženské siete. Tento zoznam zahŕňa ruského oligarchu Konstantina Malofejeva (cez St. Basil the Great Foundation), mexického miliardára Patricka Slima, amerických kresťanských pravicových aktivistov ako Brian Brown (cez National Organisation For Marriage a ActRight Action), Lucu Volontè (cez Fondazione Novae Terrae, spojenú s kauzou tzv. „Azerbajdžanskej práčky peňazí“), Davida Álvareza, Isidora Álvareza , Esther Koplowitz či José Luisa Boneta.