Paralaktické meranie vzdialeností je jedna z geodetických metód merania vzdialeností. náhľad| Princíp paralaktického merania vzdialeností.
Princíp Princípom paralaktického merania vzdialenosti je riešenie trojuholníka. Na jednom koncovom bode meranej vzdialenosti (B) je umiestnená lata o presne známej dĺžke. Na druhom koncovom bode (P) je presný (sekundový) teodolit, ktorým sa meria vodorovný uhol .
Vodorovná vzdialenosť je potom vypočítaná:
Pokiaľ je b = 2m, potom
Na podobnom princípe bývalo založené aj určovanie dĺžky triangulačných základní pri budovaní trigonometrickej siete.
Základnicové laty náhľad| Základnicová lata Carl Zeiss Jena Bala 2 m V Československu sa používali predovšetkým základnicové laty VEB Carl Zeiss Jena Bala 2 m v kombinácii so sekundovým teodolitom Zeiss Theo 010 a trojpodstavcovou súpravou Zeiss. Na meranie v podzemných priestoroch bolo možné terče doplniť osvetľovacím zariadením.
Základnicové laty vyrábali aj iný poprední výrobcovia zememeračských prístrojov, ako Wild Heerbrugg (Wild GBL), Kern Aarau (Kern IB - invarbasislatte) a ďalšie.
Presnosť Pri štandardnom meračskom postupe bola presnosť merania závislá na meranej dĺžke a presnosti určenia paralaktického uhla. Nižšie uvedené hodnoty platia pre použitie sekundového teodolitu s presnosťou ±3 cc / 1". meraná dĺžka v metroch stredná chyba v milimetroch/100 m 50 ± 6 100 ± 24 200 ± 96 300 ± 216 Pokiaľ bola meraná vzdialenosť rozdelená na kratšie úseky a bol použitý zvláštny postup merania (kalibrovaná lata, obojstranné terče alebo iné) bola presnosť merania v milimetroch.
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
Kategória:Geodézia